22. po sv. Trojici – Spomienka na 100. výročie založenia Česko – Slovenskej republiky – Päť pilierov zdravého národa
Written by radovan on okt 23, 2018 in - No Comments
22. sv. Trojici – Spomienka na 100. výročie založenia Česko – Slovenskej republiky – 28.10.2018
„Päť pilierov zdravého národa“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen
Žalm 85
2 Omilostil si, Hospodine, svoju krajinu, vrátil si Jákobových zajatých. 3 Odpustil si vinu svojmu ľudu, ich všetky hriechy si zakryl. Sela. 4 Stiahol si späť svoju prchkosť, upustil si od svojho žhavého hnevu. 5 Obnov nás, Bože našej spásy, zruš svoju nevôľu voči nám. 8 Ukáž nám, Hospodine, svoju milosť, udeľ nám svoju spásu! 9 Chcem počúvať, čo Hospodin Boh hovorí, lebo On pokoj oznamuje svojmu ľudu a svojim zbožným, len aby sa nevrátili zase ku bláznovstvu. 10 Iste je blízka Jeho spása tým, čo sa Ho boja, aby sláva Jeho prebývala v našej krajine. 11 Milosť a vernosť sa stretnú, spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú. 12 Vypučí vernosť zo zeme a spravodlivosť zhliadne z neba. 13 Potom dá Hospodin aj to, čo je dobré, a naša zem vydá svoj úžitok. 14 Spravodlivosť pôjde pred Ním a spása cestou Jeho krokov.
Drahí bratia a milé sestry v Pánovi!
V dnešný deň si tak Česi ako aj Slováci pripomíname 100. výročie vzniku nášho spoločného štátneho útvaru : Česko – Slovenska, ktorý mal výrazný podiel na zachovaní národného bytia Slovákov. V deklarácii československej samostatnosti pred 100 rokmi pritom takto stálo napísané : „Vyhlásenie nezávislosti prijíma zásady o práve občana a človeka. Československý štát bude republikou vo svojich stálych snahách za pokrokom, zaručí úplnú slobodu svedomia, náboženstva, vedy, spisby, umenia, reči, tlače a právo voľného zhromažďovania sa“. 28. októbra 1918 – sa Manifestom Národného výboru v Prahe zriadil československý Národný výbor. Od tohto dňa prevzal vládu a prijal aj prvý zákon o vzniku ČSR. Týmto aktom teda oficiálne vznikla Československá republika (ČSR). 30. októbra 1918 – sa na zasadnutí v Martine vytvorila Slovenská národná rada (SNR), ktorá prijala Deklaráciu slovenského národa. V nej sa stotožnila so spoločnou republikou Čechov a Slovákov. Martinská deklarácia Slovenskej národnej rady následne odobrila schválenie Základných štátoprávnych dokumentov vzniku ČSR. Vďaka novému štátu dostalo Slovensko nielen jasné hranice, ale aj príležitosť budovať politické, vzdelanostné i kultúrne inštitúcie. Nevídaným tempom sa rodila vzdelaná stredná trieda, do verejného života vstupovali starostovia, primátori, župani, ministri, novinári, podnikatelia, rozvíjala sa občianska spoločnosť…
Dovoľte v tejto chvíli zacitovať vyznanie jedného zo signatárov Martinskej deklarácie : „Čo sa v ten deň v Martine odohralo, to bolo viacej ako Deklarácia, napísaná niekoľkými ľuďmi. Bol to mohutný slobodný prejav národného celku, ktorý bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku a vplyvu sám označil smer svojho cieľa. Rúha sa každý proti slovenskému národu, kto podceňuje a zneucťuje v akomkoľvek zmysle tento historický moment, keď všetky vrstvy národa spojili svoje sily, aby roztrhli okovy. Bez tejto morálnej sily by nebolo nikdy prišlo k uskutočneniu oslobodenia Slovenska. Nie Deklarácia bola hlavným cieľom, ale porozumenie o jednotný postup vodcov slovenského ľudu, úprimné uvedomenie spoločných povinností k národu. Nebyť toho, išli by sme proti sebe, a dnes to nevie nikto vypočítať, koľko a akých by to bolo žiadalo obetí, keby sme nepracovali jedným srdcom, jedným dychom, ruka v ruke.“ Nám neostáva nič, iba zvolať : Vďaka Ti, Pane, za Martinskú deklaráciu, za historické prínosy Česko-Slovenska, za náš štát i za cirkev našu, vďaka za všetko, Hospodine, čo darom dáš … Bratia a sestry, snáď toľko historických súvislosti a údajov na úvod …
Áno, samozrejme, počas tých 100 rokov náš štát prešiel viacerými premenami – počas 2. svetovej vojny to bol samostatný Slovenský štát, ktorý stále pre mnohých ostáva kontroverzný a problematický, potom opätovné zjednotenie s Čechmi a vytvorenie Československej socialistickej republiky. Následne po páde komunizmu sa na scéne objavuje Česko – slovenská federatívna republika a od roku 1993 fungujeme ako samostatná Slovenská republika. Ja osobne pri dosiahnutí 40. roku života som zatiaľ stihol tri z menovaných štátoprávnych zoskupení. Avšak sú tu dnes medzi nami i takí, ktorí zažili všetky menované formy.
Bratia a sestry, môj dnešný príhovor však nemá byť predovšetkým historickým ohliadnutím sa na časy minulé, i keď udalosť, ktorú si dnes pripomíname s históriou úzko súvisí. Predsa však, na udalosť 100. výročia založenia Česklo – Slovenska sa chcem pozrieť skôr teologickým pohľadom, a síce odpovedajúc si na otázku : Ako správne, ako čo najzmysluplnejšie využiť život v slobode? Ako žiť, ako si počínať v slobodnom štátoprávnom útvare, aby to korešpondovalo s Božou vôľou? Aby to bolo nám ako jednotlivcom i ako národu na dobro a Pánu Bohu na česť a chválu? Alebo tiež : Aké sú piliere zdravého národa?
Veľmi dobrý návod nám dnes ponúka prečítaný 85. žalm. Bol napísaný v čase, keď sa presídlenci vrátili späť domov zo 70 ročného babylonského zajatia. Bolo treba začať odznova. Bolo treba začať budovať na solídnych princípoch, ktoré sú nadčasové a osvedčené. Ktoré nesklamú a ktoré podržia tak jednotlivca ako aj národ v rôznych situáciách – tak dobrých ako aj ťažkých. Dovolím si povedať, že v tomto smere bola situácia presídlencov z Babylonu podobná situácii našich dedov, ktorí pred rokom 1918 žili ešte v Rakúsko – uhorskej monarchii. V nej sa však nemohli naplno realizovať. Naopak! Museli sa boriť s rôznymi problémami a stálo ich to nemálo úsilia, aby si zachovali vôbec svoje národné povedomie a jazyk. To znamená, i to bola určitá forma otroctva. Nuž a zrazu je tu nová možnosť – tak pre presídlencov z Babylonu ako aj pre našich predkov spred 100 rokov. Možnosť slobody, možnosť autonómie, možnosť sebaurčenia.
Žalmista keď vidí tú úžasnú zmenu pomerov, ktorá sa odohrala, nechce za tým vidieť iba „politické rozhodnutie“ či „politickú dohodu“, ako tomu my dnes hovoríme. Naopak! Mocne a presvedčivo vyznáva : 2 Omilostil si, Hospodine, svoju krajinu, vrátil si Jákobových zajatých. 3 Odpustil si vinu svojmu ľudu, ich všetky hriechy si zakryl. 4 Stiahol si späť svoju prchkosť, upustil si od svojho žhavého hnevu. Áno, bratia a sestry, za vznikom spoločnej Česko – Slovenskej republiky, za našou súčasnou samostatnosťou chceme i my vidieť predovšetkým Božiu milosť, Jeho odpustenie, Jeho prajnosť a žičlivosť. A sme Mu vďační za to, že sa nemusíme zmietať v krvavých bojoch za svojbytnosť a sebaurčenie. Sme Mu vďační, že nemusíme prechádzať nejakou občianskou vojnou ničiac a pustošiac vlastnú krajinu a spoločné dedičstvo našich predkov. A preto i dnes voláme : Vďaka Ti, Bože, za Tvoju milosť!
Áno, je dobré si na začiatok túto skutočnosť Božej milosti mocne uvedomiť, ale nemožno ostať iba pritom. Je treba ísť ďalej. Ako ďalší nevyhnutný krok je tu obnova celej spoločnosti. Autor žalmu si i tento závažný fakt mocne uvedomuje a preto ďalej vyznáva : 5 Obnov nás, Bože našej spásy, zruš svoju nevôľu voči nám. 8 Ukáž nám, Hospodine, svoju milosť, udeľ nám svoju spásu! 9 Chcem počúvať, čo Hospodin Boh hovorí, lebo On pokoj oznamuje svojmu ľudu a svojim zbožným, len aby sa nevrátili zase ku bláznovstvu.
Bratia a sestry, obnova nemôže ostať iba na človeku. Nemôže to byť iba výsledok ľudského snaženia. Prečo? Pretože sa to všetko opäť zvrhne, a síce kvôli ľudskému hriechu a hriešnosti vo všeobecnosti. Veľké ideály, ktoré si človek postaví za vzor, žiaľ, postupne strácajú na svojom lesku a príťažlivosti a človek sa po čase opäť vracia ku „starým chodníkom“, ktoré ho nakoniec priviedli do nešťastia. A pokiaľ s tým zavčasu nič neurobí, opäť ho do nešťastia aj privedú. A preto žalmista a spolu s ním aj my dnes voláme : Obnov nás, Bože našej spásy … Ukáž nám, Hospodine, svoju milosť, udeľ nám svoju spásu! Obnova a milosť sa však neudejú iba tak. Je dôležité, aby človek Boha a Jeho slovo počúval. Veď v Jeho slove sa skrýva jednak návod na pokojný život, jednak návod na to, ako sa vyhnúť „bláznovstvu“. Nuž a najväčším bláznovstvom tak pre človeka ako aj pre národ je to, čo čítame na inom mieste Písma svätého : Blázon vo svojom srdci hovorí : Niet Boha! To znamená : Najväčším bláznovstvom je žiť tak, počínať si a správať sa tak, akoby Boha nebolo. Potom sa človek sám pre seba stáva tou najvyššou autoritou i zákonom. A to je začiatok jeho konca. Všetky svetové diktatúry sú postavené práve na tomto princípe : Boha vystriedal diktátor. Chráň nás, Boh, od toho! Veď najväčšie zvrhlosti a brutálnosti sa páchajú práve v diktatúrach, a preto voláme : Zachovaj nás, Bože, od takéhoto bláznovstva!
Bratia a sestry, v samotnom procese ochrany pred bláznovstvom a na dobrej ceste obnovy nám žalmista ponúka oporné body. Sú pre nás akoby opornými piliermi, na ktorých stojí celá naša budúcnosť – opäť ako jednotlivcov i ako národa. Autor žalmu ich vyjadruje takto : 10 Iste je blízka Jeho spása tým, čo sa Ho boja, aby sláva Jeho prebývala v našej krajine. 11 Milosť a vernosť sa stretnú, spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú. 12 Vypučí vernosť zo zeme a spravodlivosť zhliadne z neba.
Milí priatelia, čo sa dozvedáme z týchto slov? Dozvedáme sa predovšetkým to, ktoré sú to tie oporné piliere zdravej spoločnosti. Predovšetkým je to bázeň pred Bohom. Rešpektovanie Boha ako najvyššej autority, úcta pred Ním. Uvedomovanie si Jeho veľkosti a svätosti na jednej strane ako aj uvedomovanie si svojej zodpovednosti pred Ním na strane druhej. Ďalej sú to milosť, vernosť, spravodlivosť a pokoj.
Mám za to, že štát môže dobre fungovať iba vtedy, pokiaľ sa pri jeho riadení budeme snažiť napodobňovať Boha. On má totiž s riadením nielen nášho sveta, ale celého vesmíru oveľa bohatšie skúsenosti než my. Okrem bázne je tu teda aj milosť. To jest : vidieť núdzu a pomôcť. Robiť to nezištne, nesebecky, s láskou. Vedieť odpustiť a nepripomínať to už. Tak sa totiž i Boh správa voči nám, ľuďom, deň čo deň. My sme dnes pozvaní presne k tomuto. K úprimnému záujmu o človeka, k čistej láske voči nemu, pretože práve v tom je milosť.
Ďalej je tu vernosť. Božia vernosť spočíva v tom, že On si za svojim dielom stvorenia stojí. Nikdy sa od neho neodvracia. Je verný tebe ako jednotlivcovi. Je však verný aj ľudstvu vo všeobecnosti. A nás pozýva, aby sme si i my navzájom boli verní – ako životní partneri, ako spolupracovníci, ako kolegovia, ako bratia a sestry v cirkvi, ako rodičia k deťom a deti k rodičom, ako synovia a dcéry svojmu národu … A pritom všetkom aby sme nezabúdali na našu vernosť voči Pánu Bohu. Pretože práve od nej sa odvíja aj naša vernosť či nevernosť voči ľuďom. Teda vernosť Božiemu slovu, vernosť evanjeliu, vernosť jasným a jednoznačným Božím princípom.
Nesporne dôležitým pilierom v budovaní spoločnosti a zdravého národa je aj spravodlivosť. Opäť to vidíme aj na Bohu. On nie je iba milostivý a verný. Je aj spravodlivý. To znamená : vidí hriech a zlo. Nezatvára si pred tým oči. Netvári sa, že všetko je v poriadku, pokiaľ nie je. Ako spravodlivý pomenúva veci správnymi slovami. Je priamy a jednoznačný. Nie je falošný. Neprekrúca pravdu. Trestá neprávosť a hriech, pretože tak je to spravodlivé. No v Jeho očiach je spravodlivé ešte aj jedno : poslať na tento svet svojho Syna, aby sa obetoval za nás a svojou smrťou zadosťučinil Božiemu svätému hnevu. Takto sme aj my pozvaní k spravodlivosti nielen trestajúcej, ale aj takej, ktorá sa vie obetovať pre dobro svojho blížneho. Pretože tak je to spravodlivé.
Nuž a napokon je tu pokoj ako posledný menovaný pilier. Pokoj ako dosiahnutie harmónie vo vzťahoch, a to tak na úrovni Boh – človek ako aj na úrovni človek – človek a tiež človek – príroda. Boh je ten, kto pre človeka vytvoril pokojný priestor pre život vo svojej záhrade. Pokojne ju môžeme nazvať ako „raj“. Človek tým, že harmóniu svojou neposlušnosťou voči Bohu narušil, stratil aj pokoj. Jednak pokoj vnútorný, jednak pokoj ako harmóniu a súlad vo vzťahoch, a to na všetkých jej úrovniach. Zdravá spoločnosť môže fungovať iba vtedy, pokiaľ jej ide o pokoj, o dobré, čisté a zdravé vzťahy – opäť na všetkých menovaných úrovniach. I dnes sme pozvaní k tomu, aby sme sa angažovali za dobré, čisté a férové vzťahy a budovali ich.
Päť pilierov zdravého národa : bázeň pred Bohom, milosť, vernosť, spravodlivosť a pokoj. Pokiaľ sa o toto zo všetkých síl budeme snažiť, drahí priatelia, potom možno očakávať to, čím sa dnešný žalm končí : 13 Potom dá Hospodin aj to, čo je dobré, a naša zem vydá svoj úžitok. 14 Spravodlivosť pôjde pred Ním a spása cestou Jeho krokov. Bratia a sestry, tým konečným cieľom všetkého nášho snaženia ako štátu či spoločnosti je jednak časné dobro a dostatok a potom samotná večná spása.
Prosme dnes dobrého Hospodina, aby sme tých 5 pilierov zdravého národa dokázali uplatňovať najprv v našich rodinách, potom i v rodine cirkvi, nuž a napokon i v rodine nášho národa. Keď sa o toto budeme snažiť, potom môžeme očakávať skutočnú zmenu k lepšiemu. Nuž a lepšie bude iba vtedy, pokiaľ lepšími – teda : „bázlivejšími“, milostivejšími, vernejšími, spravodlivejšími a pokojnejšími budeme my sami. Toto je cesta i pre Slovensko. Nikto nič lepšie už vymyslieť nemôže, pretože je to Božia cesta. Je dobrá a nadčasová. Prekoná všetky turbulencie zmien a predovšetkým vedie k časnému dobru i večnej spáse. Je len na nás, či po takej ceste chceme alebo nechceme kráčať. Či po nej pôjdeme alebo nie … Pán Boh nám všetkým pomáhaj! Amen.
