9. po sv. Trojici – o vernom a lenivom sluhovi

Written by radovan on aug 09, 2017 in - No Comments

9. po sv. Trojici – 13. 8. 2017

„o vernom a lenivom sluhovi“

 Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.

 Mt 25, 14 – 30

14 Bude to tak, ako keď ktosi odchádzal na cestu, zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok; 15 jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden — každému podľa jeho schopností — a odcestoval. 16 Ten, čo dostal päť talentov, šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. 17 Podobne aj ten s dvoma získal ďalšie dva. 18 Ale ten, čo dostal jeden, odišiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl. 19 Po dlhom čase sa pán týchto sluhov vrátil a začal s nimi účtovať. 20 Keď prišiel ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť a povedal: Pane, zveril si mi päť talentov a hľa, získal som ďalších päť. 21 Pán mu povedal: Správne, dobrý a verný sluha! Bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým. Vojdi do radosti svojho pána! 22 Prišiel aj ten, čo dostal dva talenty a povedal: Pane, zveril si mi dva talenty a hľa, získal som ďalšie dva. 23 Pán mu povedal: Správne, dobrý a verný sluha! Bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým. Vojdi do radosti svojho pána! 24 Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent a povedal: Pane, vedel som, že si tvrdý človek. Žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. 25 Preto som zo strachu odišiel a tvoj talent som skryl v zemi. Pozri, tu máš, čo je tvoje! 26 Pán mu odpovedal: Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal. 27 Mal si teda dať moje peniaze peňažníkom a ja by som si bol po návrate vzal svoj majetok aj s úrokom. 28 Vezmite mu teda talent a dajte tomu, čo má desať talentov. 29 Lebo každému, kto má, sa pridá a bude mať hojnosť. Ale kto nemá, tomu sa odoberie aj to, čo má. 30 A toho neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy. Tam bude plač a škrípanie zubami.

Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!

Text určený na dnešnú nedeľu je známym Ježišovým podobenstvom „o hrivnách“, alebo v iných prekladoch „o talentoch“. Pán Ježiš v ňom svojim poslucháčom poukazuje na to, ako to bude s Jeho služobníkmi vyzerať v čase po Jeho odchode k Otcovi do neba až do chvíle, keď príde druhýkrát, aby beh dejín tohto sveta ukončil. Sluhami v tomto podobenstve sme v podstate my všetci. My všetci sme sa v krste svätom stali nielen Božími synmi a dcérami so všetkými privilégiami, ktoré sú s tým spojené. V krste svätom sme sa stali aj Božími služobníkmi, od ktorých sa očakáva poslušnosť, zodpovednosť a vernosť. Nám boli už pri našom narodení dané od Boha rôzne schopnosti, dary, či charizmy Svätého Ducha, s ktorými máme počas života hospodáriť, šafáriť, zveľaďovať ich, a tak prinášať Darcovi zisk, alebo ak chcete úrodu a ovocie. Inými slovami povedané : každý človek od Boha dostal určité hodnoty, ktoré má verne spravovať. To je jeho úloha. To je tvoja i moja úloha, drahý brat, milá sestra. Istým spôsobom sa tuná jedná o skúšku. Ježišovi učeníci sa majú po Jeho odchode zo sveta osvedčiť, resp. neosvedčiť ako Jeho nasledovníci. Má sa ukázať, kto z nich je dobrý a verný a kto zlý a neverný učeník. Kto z nich nielen zachováva to, čo mu bolo zverené, ale kto aj rozmnožuje v službe svojho Pána a kto nie.

Na druhej strane je tu výstraha pred zanedbávaním vernosti. Veriaci človek nesmie nikdy stratiť zo zreteľa, že je sluhom, od ktorého pán bude žiadať konečný účet. Z podobenstva vyplýva, že tým, ktorý talenty rozdáva je samotný Pán Ježiš. On však talenty nielen rozdáva. On sa raz aj vráti, aby skúmal a zistil, kto ako naložil s tým, čo mu bolo zverené. Zaujímavé je pritom vedieť, že nie to je dôležité kto koľko od Pána dostal. Omnoho dôležitejšie je, ako so zvereným naložil.

Drahí bratia, milé sestry, prečítané podobenstvo poukazuje na trojaké počínanie si so zverenými hodnotami. V skutočnosti však ide o dvojaké počínanie si : verné a neverné, pričom verné je odstupňované. Prví dvaja sluhovia, ako to čítame, využili talenty zverené im od pána a svojou prácou ich zdvojnásobili. Splnili, čo od nich pán očakával. Hneď po pánovom odchode sa dali do práce. Inak si však počínal tretí sluha. Odišiel, vykopal jamu a ukryl do nej striebro svojho pána. Zlé nebolo to, že takýmto spôsobom zabezpečil imanie svojho pána – zlá bola jeho neochota a lenivosť vykonať to, čo mal. Namiesto toho sa radšej vyhovára, že dostal najmenej. V obave, aby nestratil zverené, zakopal to, čo dostal, a tak zostali talenty počas pánovej neprítomnosti úplne nevyužité a neužitočné. Malý dar sa pre neho stal pokušením k lenivosti. Pán Ježiš tak na tomto mieste naznačuje postoj ľudí, ktorí sa radi vyhovárajú, že príliš málo dostali, že majú málo dané od Boha a že preto nemôžu, no v skutočnosti však nechcú, nič dokázať.

Samotné podobenstvo je zakončené návratom pána, ktorý na istý čas odišiel. No to všetko iba preto, aby sa svojim časom vrátil a začal účtovať. Správne počínanie prvých dvoch sluhov odmeňuje pán uznaním. Obidvaja sú nazvaní ako dobrí a verní sluhovia. To, čo dostali, je len nepatrnou čiastkou proti tomu, čo ešte len dostanú, lebo boli verní nad málom. Vrcholnou odmenou však bude, že budú môcť vojsť do radosti svojho Pána, teda do nebeského odpočinku života večného.

Bratia a sestry, v živote viery nejde v prvom rade o to, koľkých si obrátil na vieru, koľko milodarov si dal, koľko brigádnických hodín si odpracoval. To všetko je síce tiež nesmierne dôležité. No zároveň to všetko má potvrdiť ešte niečo vyššie – lásku k nášmu Pánovi a vernosť voči Nemu. Ak sa pri nás toto bude postrádať, potom môžeme očakávať údel posledného sluhu. Ten je v podobenstve označený ako neverný a lenivý sluha, ktorý vrátil iba to, čo dostal – bez akéhokoľvek výnosu. Posledný sluha tak predstavuje typ ľudí, ktorí premrhali im zverené – z pohodlnosti a možno  zo strachu nevyužili im dané možnosti. Posledný sluha dobre vie, že konal zle, keď pánovi priniesol len to, čo dostal. Preto sa snaží ospravedlniť. Ohavnosť jeho počínania je v tom, že uvedomujúc si vlastnú vinu pokúša sa zvaliť vinu na svojho pána. Ani nehovorí pravdu, ani sa nesnaží priznať vlastnú nedokonalosť, nevernosť, neposlušnosť a lenivosť. Namiesto toho obžalúva pána, že požaduje aj to, na čo vlastne nemá nárok : žneš tam kde si nesial a zbieraš tam, kde si nerozsýpal. Čo však nie je pravda, veď aj ten jeden talent, ktorý tretí sluha mal, dostal od pána. Nebol to jeho vlastný talent.

Na poslednom sluhovi, milí priatelia, pekne vidíme, že nestačí len uspokojiť sa s faktom, že som členom Ježišovej cirkvi, ale konkrétne pre svojho Pána nerobím nič. V podstate nejestvuje nijaký dôvod na výhovorky. Veď Ježiš od nás nežiada nič ťažkého. Len nezakrývať svetlo, ktoré v nás On rozsvietil a neničiť lásku, ktorá pochádza z Jeho lásky.  Pán sa teda dokazuje, napokon ako aj stále,  ako spravodlivý a tretieho posledného sluhu označuje ako zlého a lenivého. No trest nekončí len pri pokarhaní. Samotný trest, ktorý mu pán určí má dve časti: odňatie toho, čo mu bolo zverené a vyhodenie na miesto utrpenia.

Na záver podobenstva Ježiš vyjadruje presvedčenie, že tomu, kto sa zachoval správne a verne, možno zveriť ďalšie hodnoty, čiže bude mať viac. Na druhej strane je reč o nevernom sluhovi, ktorý nemá iné, len čo dostal a nezískal pritom nič. Preto nie je nádej, žeby v budúcnosti mohol konať správne. Odníma sa mu preto všetko. Kto totiž má nadarmo to, čo do jeho pozemského života Boh vložil ako svoj dar, ten príde napokon o všetko a nakoniec nezdedí ani život večný.

Napokon, sestry a bratia, položme si otázku : čo je to, čo Boh zveruje svojim verným? To nie je len to, že sa niekto stane apoštolom, kňazom alebo biskupom. Ide tu o všetky Božie poverenia, ktoré robia z človeka Božieho sluhu, povinného dobre, múdro, verne, poslušne a zodpovedne si počínať. Pravda je totiž taká, že Boží dar nemožno prijať iba ako niečo statického. Naopak! Treba ho ďalej rozhojňovať a na ňom pracovať. Náš Bohom je Bohom dynamickým. Je to tak ako o tom hovorí aj samotný Pán Ježiš : Môj Otec dosiaľ pracuje, i ja pracujem. A preto On aj od svojich služobníkov túto dynamiku požaduje. Pán si praje, aby sme aj my pracovali. Nuž a kde je človek ochotný pracovať podľa Božieho poverenia, tam sa uplatní aj Božia pomoc a zasľúbenie v zmysle slov : Každému, kto má, bude dané. Naproti tomu, kto nemá vzťah k Božím veciam a ďalej v sebe Božie hrivny nerozhojňuje, ale ich zakopal, tomu sa nedostane ani Božej pomoci. – čo má, bude mu odňaté.

Drahí priatelia, zamysleli sme sa dnes nad Ježišovým podobenstvom o hrivnách, talentoch. Božie slovo zaznievajúce z tohto odseku Písma je jasné a naliehavé. Každý z nás má v Ježišovi Kristovi od Boha zverené dary a s nimi aj poslanie, úlohu, ktorú má verne plniť. Z toho vyplýva, že všetci sme pred Pánom Bohom zodpovední za svoj život viery. Nikto nemá výhovorku. Boh požaduje celého človeka a za používanie darov sa pred Bohom bude musieť každý zodpovedať. Dnešné podobenstvo nám však jasne poukazuje aj na to, že o našej budúcnosti vo večnosti sa rozhoduje už tu, v živote na zemi. Dobrý a verný sluha správne Božie dary využíva a ešte ich aj s Božou pomocou rozmnožuje, aby vytváral okolo seba pozitívne hodnoty. Na druhej strane nič nezachráni zlého, neverného a nepotrebného služobníka, ktorý so svojimi darmi nehospodáril.

Drahý priateľ, akým šafárom Božích darov si ty? Akým šafárom Božích darov som ja? Nenájdu sa v našom konaní ešte rezervy? Robíme pre svojho Pána naplno alebo sme to takpovediac „zakopali“? Pán nech nám sám pomáha, aby sme raz na konci boli všetci nájdení ako dobrí a verní sluhovia. Aby aj raz aj nad nami mohlo zaznieť : Dobrý a verný sluha. Vojdi do radosti svojho Pána! Amen.

48.819538,20.363907