Poďakovanie za úrody – Toto je pôst, ktorý sa mi páči
Written by radovan on okt 04, 2017 in - No Comments
Poďakovanie za úrody zeme – 8. 10. 2017
„Toto je pôst, ktorý sa mi páči“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Izaiáš 58, 6 – 12
6 Toto je pôst, ktorý sa mi páči: Uvoľňovať nespravodlivo nasadené putá, rozlámať jarmo otroctva, prepustiť utláčaných na slobodu a rozbiť každé jarmo, 7 lámať svoj chlieb hladujúcemu, zaviesť do domu biednych tulákov. Preto, keď uvidíš nahého, zaodej ho a pred svojím príbuzným sa neskrývaj. 8 Vtedy zažiari tvoje svetlo ako zora a tvoja rana sa rýchlo zacelí. Pred tebou pôjde tvoja spravodlivosť a za tebou Hospodinova sláva. 9 Vtedy budeš volať a Hospodin ti odpovie, budeš volať o pomoc a on ti povie: Tu som! Ak odstrániš zo svojho stredu jarmo, ukazovanie prstom a zlomyseľné reči, 10 ak sa k hladnému štedro zachováš, ubitú dušu nasýtiš, potom vyjde vo tme tvoje svetlo a tvoja temnota bude ako poludnie. 11 Hospodin ťa bude neprestajne sprevádzať, tvoju dušu nasýti na vyprahnutých miestach, spevní ti kosti a budeš ako zavlažovaná záhrada a vodný prameň, ktorého vody ťa nesklamú. 12 Vybudujú sa tvoje dávne rumoviská, bude sa stavať na základoch dávnych pokolení. Budú ťa volať Opravár trhlín, a Obnovovateľ ulíc na obývanie.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
„Nepomýlili ste si náhodou príležitosť, pán farár? Veď tohoročné obdobie pôstu máme už dávno za sebou a nové, v budúcom roku, ešte ďaleko pred sebou.“ – takto by ste sa ma to teraz pokojne mohli opýtať a malo by to svoju logiku. Áno, ono to môže znieť trocha zvláštne, kázať o pôste, keď na pôde nášho cirkevného zboru slávime slávnosť „Poďakovania za úrody zeme“. Pokúsim sa však objasniť vám svoje uvažovanie. Mám za to, priatelia, že dnešný sviatok, nie je len o oslavných žalmoch a ďakovných piesňach z nášho spevníka, a potom už nič a každý si ide po svojom a žije si ďalej svoj život. I keď na druhej strane tej oslavy Pána Boha a našej vďačnosti oproti Nemu nikdy nie je dosť.
Predsa však, dnešná slávnosť pred nás kladie okrem iného aj jednu otázku : Kvôli čomu ma aj tento rok Pán Boh tak bohato obdaroval? Azda preto, aby som sa mal dobre iba ja? Prorok Izaiáš nás nenecháva na pochybách a rovno píše : daj svoj chlieb hladujúcemu a do svojho domu voveď biednych tulákov. Ináč povedané : Požehnaním, ktoré si prijal od Boha sa staň požehnaním pre druhých! Neprisvojuj si sebecky to, čo ti bolo darované! Potom „budeš ako zavlažovaná záhrada a vodný prameň, ktorého vody ťa nesklamú.“ Potom na teba budú spomínať ako na „Opravára trhlín a Obnovovateľa ulíc na obývanie.“ – povedané prorokom Izaiášom. Povedané po našom : Budú na teba spomínať ako na toho, ktorý pomáhal budovať to, čo bolo zničené a rozpadnuté. A to tak materiálne ako aj ľudské. Budú na teba spomínať ako na toho, ktorý sa snažil zjednotiť rozhádaných a uzdravovať hriechom narušené ľudské spoločenstvo. Budú na teba spomínať ako na toho, ktorý sa snažil na tom malom kúsku zeme, kde pôsobil, vytvoriť dobré miesto na bývanie a život pre všetkých.
Nuž a práve takúto angažovanosť Písmo sväté i Hospodin samotný vníma ako pôst, ktorý sa Mu páči. Pôst, to teda podľa Písma Svätého nie je iba zbožné ničnerobenie o hlade a smäde. I keď samozrejme i takto sa dá pôst vnímať : a síce, že sa vzdávam istých materiálnych pôžitkov, aby som čas, ktorý získam a ušetrím, vedel viac venovať Pánu Bohu a rozjímaniu o Ňom ako aj o sebe. Toto všetko v konečnom dôsledku však buduje iba môj individuálny vzťah s Pánom Bohom. Pôst však možno vnímať aj v širšom kontexte. Tak, ako to dnes čítame v slovách proroka Izaiáša. To znamená : Práve naša pozitívna angažovanosť v sociálnej oblasti ako aj na medziľudskej platforme môže a v podstate aj má byť naším krásnym vyjadrením vďačnosti Pánu Bohu za všetko požehnanie, ktoré od Neho prijímame, a to tak vo forme materiálnej ako aj duchovnej. A preto si myslím, drahí priatelia, že hovoriť o pôste v takomto zmysle a pochopení v súvislosti so sviatkom „Poďakovania za úrody“, vôbec nie je pomýlené ani čudné.
Bratia a sestry, pôst, ktorý Hospodin pokladá za správny, to je predovšetkým preukazovanie lásky svojmu blížnemu. Účinná láska k blížnemu sa má zamerať najmä na tých, ktorí znášajú bezprávie – na otrokov a zajatcov. Na ľudí ohrozených. Na všetkých, ktorí trpia pod nejakým jarmom. V tejto chvíli si azda poviete – na Slovensku a v Európe predsa žiadny otrokársky systém nejestvuje. Oficiálne určite nie. No koľko sociálnej nespravodlivosti a krívd vo svojom okolí vidíme? Koľko na dôstojnej úrovni života ohrozených vdov či sirôt medzi sebou máme? Koľko stroskotaných ľudských existencií vo svojom okolí poznáme? Neraz sa od nich len odvrátime povediac : Môžu si za to sami! Iste, niektorí určite. Predsa však, práve toto sú cieľové skupiny, na ktorých sa má realizovať náš pôst.
Pôst, ktorý Hospodin pokladá za správny, to nie je presadzovanie vlastnej vôle tak pred Bohom ako aj pred ľuďmi, ale sebaodriekanie. Vzdávanie sa seba pre dobro druhého. To nie je chamtivosť, ale rozdávanie seba a zo svojho. To nie je zamestnávanie za minimálnu mzdu (čo podľa mňa možno pokojne označiť za novodobé otroctvo), ale nastolenie sociálnej spravodlivosti a dôstojné ohodnotenie každého, kto pracuje a podáva požadovaný výkon. Bratia a sestry, to je pôst, ktorý má Pán Boh v obľube. Izrael, ktorý sám prebýval v Egypte ako hosť, má teraz preukazovať lásku a pohostinnosť všetkým pútnikom. A ľud, ktorý sa vrátil z exilu, má bojovať za slobodu pre všetkých, ktorí trpia pod akýmkoľvek jarmom.
Drahí bratia, milé sestry, takýto pôst, ktorý je v súlade s Božou vôľou, nie je nezmyslený. Naopak! Svojím časom prinesie ovocie. To ovocie bude spočívať v tom, že Boh bude každému blízko a doba blaha, spokojnosti, žičlivosti a požehnania na seba nenechá čakať. Zo živého a správneho vzťahu s Hospodinom vzíde nový život, nová kvalita života. A to sú predsa úžasné fenomény, po ktorých ako ľudia túžime. No pravda je taká, že väčšinou na to ideme zle. Veríme, že keď sa zmení vláda, vedenie a politici, budeme sa mať dobre. Ale opäť sme len sklamaní a možno ešte viac ako predtým, pretože sme svoju nádej postavili na ľuďoch. Veríme, že keď sa dostaneme do jadra Európskej únie, budeme sa mať lepšie. Ale akosi až prorocky cítim, že nám to až tak nepomôže, lebo všetko je to opäť postavené len na ľuďoch a ľudskej špekulácii. Veríme, že keď budeme viac prispievať na armádu či silové rezorty, budeme sa cítiť bezpečnejšie. Ale nebude to tak! Nebude to tak opäť preto, lebo všetko je to založené len na ľudskom úsilí mať sa dobre.
Dnešný sviatok nám však poukazuje na jedno : Keď ti Pán Boh nepožehná a nedopraje, nebudeš mať nič. Nebudeš sa mať ani lepšie ani spokojnejšie a nebudeš sa cítiť ani bezpečnejšie. Všetko to totiž závisí jedine na Ňom a na pôste, ktorý sa Jemu páči a ktorý je podľa Jeho vôle. To znamená : ak v nás ľuďoch nie je ochota niečo zmeniť a žiť podľa Božej vôle, nikdy nič lepšie nebude! Práve naopak! Pôjde to iba k horšiemu.
Na druhej strane : Pokiaľ Boží ľud túto prorokovu výzvu uposlúchne, zažiari mi svetlo a rana sa mu zahojí. Sláva a spravodlivosť Hospodinova sa stane našou slávou a spravodlivosťou. Pán Boh bude vypočúvať modlitby svojich k Nemu obrátených detí a bude s nimi a medzi nimi prítomný. No pokiaľ si človek sám prisúdi to právo určovať je dobré a čo nie, čo je normálne a čo nie, čo zdravé a čo choré, pokiaľ sa tu človek sám začne hrať na Pána Boha, potom nech neráta ani s Božou pomocou ani Jeho prítomnosťou. Naopak! Hrozí, že Pán Boh nás vydá napospas sebe samým a nechá nás ísť po bludných cestách do záhuby. Osobne nadobúdam niekedy pocit, keď sledujem, čo sa v spoločnosti deje, že sa to už aj deje!
Drahí bratia, milé sestry, dnes teda pamätajme na jedno! Božia milosť a ľudský akt viery idú ruka v ruke. Patria k sebe ako rub a líc. Viera človeka má reagovať na Božiu milosť vďačnosťou, pokáním a poslušnosťou. Na druhej strane, kde niet viery, tam končí aj Božia milosť. Božia milosť je síce veľká, ale súčasne tak aj ohraničená. Tou hranicou je Božia spravodlivosť. Kde teda niet viery, tam možno očakávať iba trest, trápenie, nezdar a neúspech.
Milí priatelia, dnešná slávnosť tak každému jednému z nás dáva na výber. Po ktorej ceste sa vyberieš? Na koho alebo na čo chceš zložiť svoju dôveru? Zasľúbenie nášho textu vrcholí v slovách, že Hospodin bude neustále a vo všetkých situáciách vodiť a živiť svoj ľud, pokiaľ sa ten rozhodne chodiť po tých správnych cestách. On požehná svoje deti tak, že sa budú podobať na zavlažovanú rajskú záhradu Éden, o ktorej čítame tak na začiatku (1M 2, 4 – 14) ako i na konci Biblie (Zj 22, 1 – 15).
Milý priateľ, sviatosť Večere Pánovej, ktorá sa ti dnes ponúka, je pozvaním aj pre teba, milá sestra, drahý brat, aby si nastúpil na tú správnu cestu. Na cestu pôstu, ktorý má Hospodin rád a ktorý aj rád odmení. Sviatosť Večere Pánovej, ktorú dnes budeme sláviť, je pre nás všetkých pozvaním, aby sme v nej načerpali silu od nášho Pána – silu byť zavlažovanou záhradou a vodným prameňom pre svoje okolie. Silu byť opravárom trhlín a obnovovateľom ulíc na obývanie. Amen.
