Svätá Trojica – menej špekulovať, viac žasnúť
Written by radovan on máj 24, 2018 in - No Comments
Svätá Trojica – 27.5.2018
„… menej špekulovať, viac žasnúť…“
Milosť vám a pokoj od Toho, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde! Amen.
Efezským 1,3
3 Požehnaný (Nech je pochválený) Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás požehnal všetkým duchovným požehnaním cez naše spoločenstvo v Kristovi v nebesiach.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, sestry a bratia v Pánovi!
Dovolím si povedať, že sviatok Svätej Trojice, ktorý dnes na pôde kresťanskej cirkvi slávime, je aj pre mnohých kresťanov dosť problematickou záležitosťou: Jeden Boh v troch osobách. Matematicky a logicky to akosi nesedí. „Ako si to vlastne mám vysvetliť? Ako tomu mám rozumieť?“ – pýta sa nejeden. Je to v podstate typická otázka dnešnej doby. Človek by chcel rozumieť všetkému. Nie je rád, keď niečomu nerozumie. Nie je rád, keď si na svoje otázky nedokáže dať odpovede. Všetko by chcel chápať : počnúc počasím, pokračujúc klimatickým vývojom a končiac štruktúrou ľudského genetického kódu. Človek by najradšej svojim rozumom obsiahol aj samotného Pána Boha. Ale keď zistí, že jeho rozum je príliš malý a slabý na to, aby obsiahol a pochopil všemohúceho Stvoriteľa v celej Jeho sláve, majestáte a veľkosti – potom sa nejeden od tohto Boha odvracia a odmieta v Neho veriť, dôverovať Mu, či rešpektovať a uznávať Ho. Pri takomto uvažovaní sa však podobáme akoby ľuďom, ktorí si myslia, že s jedným kľúčikom budú vedieť otvoriť všetky zámky. A to sa jednoducho nedá …
Ľudská túžba po poznaní je zaiste obrovská. Človek chce rozumieť prečo sú veci také aké sú. Chce rozumieť procesom – či už v prírode alebo v ekonomike. Túto túžbu po poznaní do nás napokon vložil náš samotný Stvoriteľ a možno ju odvodiť zo slov, ktoré Hospodin adresoval prvým ľuďom a ktoré čítame hneď na začiatku Biblie v knihe Genezis : 28 Potom ich Boh požehnal a riekol im: Ploďte a množte sa a naplňte zem; podmaňte si ju a panujte … (1M 1,28). Pri tom všetkom ale nesmieme zabúdať na jedno : Pán Boh tu nie je preto, aby sa stal objektom nášho výskumu, či nášho dokazovania. Ten kľúč, ktorý používame vo vede či pri objavovaní zákonitostí prírody, nemôžeme súčasne použiť aj na Pána Boha. Veď On celú vedu i prírodu nekonečne prevyšuje. On je predsa Ten, ktorý tieto zákony do celého systému vložil a všetko nastavil tak, aby to dobre fungovalo.
A preto úvodné slová apoštola Pavla určené veriacim kresťanom v gréckom Efeze nám do rúk vkladajú akoby iný kľúč. Je to kľúč, ktorý so volá : oslava Boha – chválenie Boha – velebenie Hospodina. Pánu Bohu neprídeme „na kloub“, ako to hovoria Česi, Pánu Bohu neprídeme na stopu, jednoducho Ho nepochopíme ani neprijmeme tak, ako sa nám On sám zjavuje vtedy, keď sa Ho budeme snažiť vysvetliť. Pán Boh predsa nie je matematická, fyzikálna, či chemická rovnica, ktorú si viem logicky odvodiť. Naopak! Pánu Bohu prídeme na stopu vtedy, keď Ho začneme chváliť a oslavovať. Priblížime sa Mu vtedy, keď v pokornej modlitbe pred Ním pokľakneme.
Oslava či chvála Pána Boha a požehnanie, ktoré pri tom zažívame, sú pritom ako dve strany jednej mince. V pôvodnom gréckom texte sa na tomto mieste dokonca objavuje to isté slovo. V podstate to funguje takto : Keď oslavujem a chválim Boha, moje oči vidia dobro, ktoré mi Boh do života daruje. A keď si toto dobro v mojom živote, ktoré pochádza od Boha, uvedomujem, rastie tým vo mne súčasne moja oslava tohto Boha. Keď Boha oslavujem, beriem Ho aj vážne za slovo. To jest : dôverujem Mu. Viem sa na Neho spoľahnúť. Uvedomujem si, že je to On, kto mi daruje všetko, čo pre život potrebujem : zdravie, spoločenstvo, odpustenie, útechu i vieru. Tým, že Ho oslavujem, povyšujem Ho zo zastrčených kútov, z periférie môjho života – do stredu, do centra môjho života, mojej existencie i mojej pozornosti.
Bratia a sestry, pokiaľ požehnanie smerom od Boha k človeku je svojim spôsobom odovzdávaním spasiteľnej, zachraňujúcej moci, potom je ľudské žehnanie Boha priznaním tejto závislosti na Bohu a chválou Boha. Stretávame sa s tým pomerne často na stránkach evanjelií, keď Ježiš išiel vykonať nejaké uzdravenie alebo jednoducho zázrak – pozdvihol oči k nebu a dobrorečil. Teda inými slovami : vzdal požehnanie a chválu na adresu Hospodina. Tým na jednej strane vyjadril svoje úzke prepojenie s Ním, závislosť na Ňom a poslušnosť voči Nemu, na druhej strane takto Boha oslávil. Takto Hospodinovi dobrorečil v podstate každý Žid, napríklad aj pred tým, keď išiel jesť : „Baruch atta Adonaj Elohejnu, melech ha olam, ha moci lechem min ha arec“ – Požehnaný si Hospodine, Bože náš, Kráľ sveta, ktorý nám dávaš chlieb zo zeme! – opäť krásne vyjadrenie závislosti na Bohu ako Darcovi všetkých dobrých darov na jednej strane a oslava toho istého Boha v tej istej chvíli na strane druhej.
3 Požehnaný (Nech je pochválený) Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás požehnal všetkým duchovným požehnaním cez naše spoločenstvo v Kristovi v nebesiach. Keď apoštol hovorí o tzv. duchovnom požehnaní, potom slovo „duchovný“ treba správne pochopiť. Duchovný v prvom rade neznamená netelesný alebo navonok sa neprejavujúci. Duchovný je taký, ktorý zodpovedá Božej vôli – teda žije, koná, myslí a hovorí podľa Božej vôle. Duchovný je ten, kto je ovládaný a vedený Duchom svätým. Takýmto vzájomným žehnaním je kresťanská obec teda spojená s Pánom Bohom.
Drahí priatelia, chvála Trojjediného Boha v kresťanskej bohoslužbe ako Otca, Syna i Ducha Svätého je to, čo kresťanov viditeľnej odlišuje od ostatného sveta i ostatných svetových náboženstiev. Oslava Boha však sama o sebe nie je typickým, či jediným prejavom kresťanskej viery. S týmto fenoménom sa totiž stretávame aj v pohanských náboženstvách. Preto sa aj v minulom storočí dosť hovorilo o tom, či kresťanskú vieru nemožno rozvíjať aj mimo tradičný náboženský rámec. Pozostatkom tých snáh je v zásade to, s čím sa dnes medzi ľuďmi pomerne často stretávame : V Boha verím, ale cirkev neuznávam. Alebo : V Boha verím, ale náboženstvo mi netreba.
Dnes sa však ukazuje, že náboženstvo patrí k rozmerom ľudského života podobne ako napríklad hudba alebo umenie. Oslabovaním kresťanstva a kresťanskej vierouky sa potreba náboženstva v sekularizovanom svete ani nestráca ani nezmenšuje. Človek je totiž tvor duchovný a svoje duchovno potrebuje niekým alebo niečím vyplniť. Ak sa teda za každú cenu budeme snažiť zbaviť Boha, takého, aký sa nám vyjavil a dal poznať vo svojom slove, hrozí nám ako spoločnosti niečo iné. Hrozí to, že ľudia začnú svoje náboženské potreby pretavovať do primitívnych a nebezpečných poverčivých rovín. Svoju zbožnosť budú realizovať rôznymi, neraz až fundamentalistickými formami, čo sa skoro prejaví v rasizme (v povyšovaní jednej rasy nad druhú, resp. v zbožstvení jednej konkrétnej rasy), v astrológii (teda v presvedčení, že o našom živote a „osude“ rozhodujú hviezdy), alebo tiež v uctievaní mediálne známych ľudí, či kadejakých „star“ zo sveta filmu, hudby, či športu, ktorých tu dnes už máme toľko ako smeti – akoby to boli nejakí nadľudia či rovno bohovia. Chcem tým povedať, že potreba náboženstva sa nezredukuje ani nezníži. Naopak! Človek len namiesto Toho, v koho veriť má, začne veriť v niečo iné. Namiesto Toho, koho oslavovať má, začne oslavovať niečo iné …
Drahí bratia, milé sestry, sviatok Svätej Trojice je do kresťanského kalendára a cirkevného roku zasadený teda aj preto, aby sme oslavovali Toho, koho oslavovať naozaj máme. Aby sme oslavovali Toho, ktorý si našu oslavu skutočne zaslúži. Aby sme oslavovali Stvoriteľa a nie stvorenie. Aby sme oslavovali Vykupiteľa a nie tých, ktorú vykúpení. Aby sme oslavovali Posvätiteľa a nie tých, ktorí sú posvätení. Pretože keď si tieto kategórie začneme zamieňať, veľmi skoro sa naša oslava Boha zamení na modlárstvo najtvrdšieho kalibru …
Pokiaľ toto dnes vieme, bratia a sestry, bolo by zrejme vhodnejšie menej „špekulovať“ nad mystériom a tajomstvom svätej Trojice, bolo by zrejme vhodnejšie menej „teologizovať“ a filozofovať a namiesto toho viac toto mystérium a tajomstvo trojjediného Boha oslavovať a chváliť. Jednoducho žasnúť nad tým. Bolo by oveľa múdrejšie vziať si k srdcu slová, ktoré nám dnes zazneli a meditovať nad nimi : Požehnaný (Nech je pochválený) Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás požehnal všetkým duchovným požehnaním cez naše spoločenstvo v Kristovi v nebesiach. Som si istý, že každý z nás z toho bude mať väčší osoh a duchovný úžitok. Som si istý, že každý z nás pri tom pocíti bohaté požehnanie, ktorým nás Boh deň čo deň obdarúva. Amen.
