Sviatok apoštolov Petra a Pavla – Zázraky : realita alebo absurdita?
Written by radovan on jún 27, 2017 in - No Comments
Sviatok apoštolov Petra a Pavla – 29. 6. 2017
„Zázraky – realita alebo absurdita?“
Milosť vám a pokoj od Toho, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde! Amen.
Marek 16, 15 – 18
15 Povedal im: Choďte do celého sveta a ohlasujte evanjelium všetkému stvoreniu. 16 Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený. Kto však neuverí, bude odsúdený. 17 Tých, čo veria, budú sprevádzať tieto znamenia: V mojom mene budú vyháňať zlých duchov a hovoriť novými jazykmi. 18 Budú brať do rúk hadov a keď vypijú aj niečo smrtonosné, neuškodí im. Na chorých budú klásť ruky a oni ozdravejú.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
V kresťanskej cirkvi dnes slávime sviatok dvoch najvýznamnejších apoštolov – Petra a Pavla. No súčasne máme na mysli aj ostatných apoštolov, ktorí od Krista prijali tzv. misijný mandát – ísť do celého sveta, hlásať evanjelium Ježiša Krista, vyučovať ľudí a krstiť ich v meno Boha Otca, Syna i Ducha Svätého.
Bezpochyby najväčším misionárom a šíriteľom Kristovho učenia – evanjelia bol apoštol Pavol. Právom ho nazývame najvýznamnejším misionárom pohanov. Najprv bol horlivým farizejom, ktorý sa celým svojim životom snažil dodržiavať predpisy Mojžišovho zákona. Kresťanov vnímal ako nebezpečenstvo, a to kvôli ich viere v Ježiša ako Mesiáša, Krista. A tak ich prenasledoval a zatváral do väzení. Prelom v jeho živote nastáva na takejto trestnej výprave do Damasku, počas ktorej sa mu zjavuje vzkriesený Pán a oslovuje ho slovami : Saul, prečo ma prenasleduješ? Od tej chvíle Pavol odovzdáva svoj život do služieb Kristovi. Počas svojho života vykonal tri misijné cesty, ktoré máme popísané v knihy Skutky apoštolov. Pavol toho vykonal zrejme aj viac, pravdepodobne navštívil aj Španielsko. Ale to nevieme na isto. Čo vieme, je to, že to mal minimálne v pláne. Z historických prameňov sa o ňom dozvedáme to, že svoj život ukončil ako martýr v meste Rím. Pravdepodobne to bolo za vlády cisára Nera, kedy zúrilo veľké prenasledovanie kresťanov. Nakoľko bol rímsky občan, žiadal si, aby bol vypočutý samotným cisárom, a tak aj jemu smel zvestovať evanjelium o tom, že Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto v Neho verí nezahynul, ale mal život večný. Problém bol len v tom, že Rimania za svojho Boha považovali aktuálneho rímskeho cisára. Kresťania, keďže odmietali uznávať ľudského cisára ako svojho boha, a namiesto neho ako Boha uctievali Krista, boli vnímaní ako vlastizradcovia, ako nebezpečné a krajinu rozvrácajúce živly, a tak dostávali tie najprísnejšie tresty. Ten neminul ani apoštola Pavla, ktorý zomrel ako mučeník pre vieru v Krista a pre šírenie Jeho učenia, sťatím.
O druhom významnom apoštolovi – o Petrovi sa dozvedáme predovšetkým z evanjelií. Vtedy ešte nemal titul apoštol. Bol „iba“ Ježišovým učeníkom. Avšak v tomto kruhu sa jeho charizma vodcu vôbec nezaprie. Naopak! Vystupuje ako hovorca. Na jednej strane sa z jeho úst dopočujeme nádherné vyznanie na adresu Pána Ježiša : Ty si Kristus, Syn Boha živého. Inokedy zas počujeme slova zapretia na adresu toho istého Ježiša : Nepoznám Ho. Nakoniec tohto svojského chlapíka vyskúša samotný vzkriesený Ježiš, keď sa ho trikrát po sebe pýta : Peter, či ma miluješ? A po kladnej odpovedi poveruje Petra slovami : Pás moje ovečky! Pás mojich baránkov! Okrem toho Ježiš ustanovuje Petra za skalu, na ktorej si postaví svoju cirkev. Tým zo svojho učeníka robí významnú duchovnú autoritu, a to predovšetkým medzi ranými kresťanmi. No i takáto autorita akou je Peter sa musí ešte učiť. Sám vzkriesený Pán musí Petrovi vo vízii zjaviť, že evanjelium o Božej milosti a Božia ponuka spásy tu nie je iba pre Židov, ale aj pre pohanov. V tej vízii doslova zaznieva : Čo Boh očistil, to ty, Peter, nepokladaj za nečisté! Z historických análov sa dozvedáme, že aj apoštol Peter ukončil svoj život ako mučeník pre Krista. Bolo to takisto v meste Rím. Peter bol ukrižovaný. Nakoľko sa však necítil hoden zomrieť takou istou smrťou ako jeho Pán, žiadal si, aby bol ukrižovaný dole hlavou, čo sa aj stalo.
Bratia a sestry, toľko snáď v krátkosti o postavách a diele obidvoch apoštolov. I keď pravda je taká, že o živote, učení a význame obidvoch – Petra i Pavla, bolo napísaných množstvo teologických i historických štúdií a pojednaní. Takže v tomto prípade som vám ponúkol naozaj len rýchly exkurz. Pri kresťansko – evanjelickej kázni však nikdy nejde iba o to, aby sme spomínali. Otázka je teda postavená veľmi jednoducho : Čo sa z dnešného sviatku môžeme naučiť? Čo nám chce odkaz apoštolov Petra a Pavla povedať?
V úvode nám zaznel kázňový text z Markovho evanjelia. Priznám sa, ešte nikdy som naň nekázal, a to najmä preto, lebo som sa ho tak trocha bál. Vysvetlím prečo. Na jednej strane, podľa mnohých odborníkov tieto slová nepochádzajú z pera evanjelistu Marka. Jedná sa teda len o neskorší dodatok, čo potvrdzuje literárny štýl a svojim spôsobom aj dosť nešikovné, nelogické prepojenie s veršom, ktorým Marek svoje písanie naozaj končí. To je však ten slabší dôvod. Na druhej strane tu počúvame o zvláštnych znameniach a zázrakoch, ktorým by sme aj mali veriť, aj o tom všetkom v kútiku duše pochybujeme : Tých, čo veria, budú sprevádzať tieto znamenia: V mojom mene budú vyháňať zlých duchov a hovoriť novými jazykmi. 18 Budú brať do rúk hadov a keď vypijú aj niečo smrtonosné, neuškodí im. Na chorých budú klásť ruky a oni ozdravejú. To je ten silnejší dôvod. Priatelia, ako sa máme postaviť k týmto slovám? Brať ich doslova? Naozaj to takto funguje alebo je to len symbolická reč? Niečo na spôsob: Ale doma to radšej neskúšajte!
Poďme teda pekne krok za krokom! Pripusťme, že aj spomínaný dodatok, ktorý nepochádza z pera evanjelistu Marka, z ktorého sme v úvode čítali, sa do Písma svätého nedostal proti Pánovej vôli. Pokiaľ je to tak, potom sa jedná o jeden z vrcholov celého Markovho evanjelia, ktorý zodpovedá zvesti celého evanjelia a ktorý v podstate celý tento spis akoby korunoval. Jedná sa totiž o príkaz Pána Ježiša, ktorý vysiela povolaných učeníkov, aby po celom svete hlásali posolstvo o Božom kráľovstve. Nuž a centrom tohto posolstva nie je nikto iný ako vzkriesený a živý Pán. Táto úloha je pritom poňatá tak veľkolepo, že sa týka celého vesmíru. Tak ako to bolo na začiatku, že Pán Ježiš sám zvestoval Božiu kráľovskú vládu, tak teraz vysiela svojich poslov – apoštolov von do celého sveta s radostným posolstvom (evanjeliom) a prisľubuje im svoju pomoc. Ježiš sám bude v tomto veľkolepom diele spolupôsobiť. Úlohu apoštolov a ich slová pritom bude potvrdzovať znameniami a zázrakmi, ktoré sa uskutočnia tam, kde bude viera. Pán bude svojich poslov viesť bez ujmy. Bude ich sprevádzať aj v rôznych smrteľných nebezpečenstvách. Pri čítaní Skutkov apoštolov sa tak vskutku dozvedáme, že napríklad apoštola Pavla poštípala zmija, a nič sa mu nestalo. Pán cirkvi teda ja takýmito nadprirodzenými znameniami napomáhal šíreniu evanjelia a kresťanskej zvesti. Neskôr však už takéto znamenia neboli až také časté. Tieto znamenia boli síce dané predovšetkým apoštolom, ale prisľúbené sú aj spoločenstvu ďalších veriacich. Teda, aj tomu nášmu, pokiaľ v nás bude viera aspoň ako to maličké horčičné semienko, povedané slovami nášho Pána.
Bratia a sestry, čo si teda počať s divmi a zázrakmi? Ako k nim pristupovať? Dalo by sa povedať, že zázrak a viera sa nevylučujú. Naopak! Viera predpokladá zázraky. Dovolím si povedať, že zázrak je podstatnou súčasťou viery. Za zázračným slovom evanjelia, ktoré je zvestované v plnej Kristovej moci, má nasledovať zázračný čin, uskutočnený v plnej moci.
Dovoľte mi, priatelia, aby som na tomto mieste zacitoval svedectvo jednej veriacej ženy. „Priznám sa“, hovorí istá žena, „že som vo svojom živote ešte nevidela v Ježišovom mene vyháňať diablov. Nevidela som ani ľudí, ktorí by brali do rúk hady alebo vypili niečo smrtonosné a neuškodilo by im to. Bola som síce na miestach, kde som počula hovoriť mnohými novými jazykmi, no ja sama som niečo podobné nezažila. Videla som ľudí, ktorí boli uzdravení skrze modlitbu. No omnoho viac som videla tých, ktorí zostali chorí a neuzdravili sa. Znamenia ako tieto sú po 20 storočiach v cirkvi veľmi zriedkavé. No predsa som videla znamenia moci viery. Pre tých, ktorí ich zažili, to neboli o nič menšie zázraky. Videla som alkoholikov, ktorí prestali piť a znova sa zjednotili so svojimi utrápenými rodinami. Videla som ľudí, ktorých životy boli zatemnené depresiou, ako znova zdvihli tváre a znova uvideli svetlo a nádej pre svoj život. Videla som ľudí, ktorí si so sebou niesli jazvu čiernych zážitkov z detstva, ako sa konečne zbavili ťaživého bremena svojej minulosti a dokázali objať budúcnosť. Spoznala som ľudí, ktorí boli v rozklade pod vplyvom života hriechu, ako ich moc lásky oslobodila od ich démona.“
Drahí priatelia, znmanenia ako tieto sa odohrávajú všade naokolo. Netreba nič viac, len aby sme v ne verili, aby sme o nich svedčili a aby sme ich žili s odvahou. Dnes, keď si v kresťanskej cirkvi pripomíname sviatok apoštolov Petra a Pavla, skús porozmýšľať, milý priateľ, pouvažovať, čo pre teba osobne znamenajú znamenia, ktoré spomína Ježiš! Aké máš ty v tomto smere skúsenosti? Snáď nám všetkým v tom pomôže aj nasledujúci príbeh :
Pýta sa neveriaci priateľ svojho priateľa, ktorý sa obrátil :
- Tak ty si sa teda obrátil ku Kristovi?!
- Áno.
- Potom o ňom musíš veľa vedieť. Povedz mi, v akej krajine sa narodil?
- Koľko mal rokov, keď zomrel?
- Koľko kázní povedal?
- Teda vieš toho veľmi málo na človeka, ktorý o sebe vyhlasuje, že sa obrátil ku Kristovi.
- Máš pravdu. Hanbím sa za to, ako málo toho viem o Kristovi. No predsa len niečo viem. A síce to, že pred tromi rokmi som bol opilcom. Bol som zadlžený. Moja rodina sa pomaly rozpadala. Moja manželka a deti každý večer pred mojím príchodom domov prežívali horor. Ale teraz už nepijem, nemáme dlhy a náš domov je šťastný. Toto všetko Kristus pre mňa vykonal. Toto je všetko, čo o ňom viem.
Amen.
