4. nedeľa po Veľkej noci – cantate Domino
Written by radovan on máj 14, 2025 in - No Comments
- nedeľa po Veľkej noci (Cantate) – 18.5.2025
„… cantate Domino …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od vzkrieseného a živého Pána a Spasiteľa, Ježiša Krista! Amen.
Skutky apoštolov 16, 23 – 34
23 Keď ich zbičovali, uvrhli ich do väzenia a žalárnikovi prikázali, aby ich starostlivo strážil. 24 Keď dostal taký príkaz, uvrhol ich do vnútorného väzenia a nohy im tuho zovrel do klady. 25 Okolo polnoci modlili sa Pavel a Sílas, spievali Bohu chvály a väzni ich počúvali. 26 Odrazu nastalo veľké zemetrasenie, takže sa otriasali základy žalára, všetky dvere sa razom otvorili a všetkým sa uvoľnili okovy. 27 Keď sa žalárnik prebudil a dvere väzenia videl otvorené, tasil meč a chcel si vziať život; domnieval sa totiž, že väzni utiekli. 28 Ale Pavel zavolal silným hlasom: Neubližuj si! Veď sme všetci tu! 29 I pýtal si svetlo, vbehol a trasúc sa padol pred Pavlom a Sílom, 30 vyviedol ich hovoriac: Páni, čo mám činiť, aby som bol spasený? 31 Odpovedali mu: Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom! 32 Potom hovorili mu slovo Božie, aj všetkým v jeho dome. 33 V tú nočnú hodinu prijal ich k sebe, umyl im rany a hneď sa dal pokrstiť aj on, aj všetci jeho domáci. 34 Potom ich zaviedol do domu, pripravil stôl a veselil sa s celým domom, že uveril Bohu.
Drahí bratia a sestry v Kristovi, milí naši hostia z Cirkevných zborov Ostrá Lúka a Dobrá Niva, vážený brat farár Janko!
Dnešná nedeľa má pomenovanie: Cantate – Spievajte! A nie je to len výzva – imperatív na hudobný prejav. Nie je to len liturgický pokyn pre cirkevný spevokol, kantora, kantorku, či veriacich v laviciach. Je to predovšetkým pozvanie pre celé naše vnútro, pre srdce, ktoré napriek všetkému, čo sa deje navôkol – a niekedy práve preto – spieva. Spieva Bohu. Spieva vierou. Spieva nádejou. Spieva proti tme a zlobe tohto sveta.
V dnešnom biblickom texte zo Skutkov apoštolov sme svedkami podivuhodnej noci. Noci, ktorá je najprv tmavá nielen pre oči, ale najmä pre dušu. Pavol a Sílas sú vo väzení. Nie preto, že by niekoho okradli, podviedli alebo zabili. Sú vo väzení, lebo hlásali meno Ježiša Krista. Lebo jedným slovom vyslobodili otrokyňu posadnutú duchom veštenia, a tým narušili zárobkový systém tých, čo na jej nešťastí zarábali. Spravodlivosť sveta sa ich dotkla surovým spôsobom – bičovaním, verejným ponížením, putami a žalárom.
A v tejto tme, v tejto nespravodlivosti, v tejto bolesti, keď krv ešte tiekla a chrbtom prechádzala pálčivá bolesť, keď reťaze zvierali zápästia a nohy boli pevne spútané v klade, práve vtedy sa deje niečo, čo nám môže pripadať ako z iného sveta. Pavol a Sílas sa nemodlia len potichu. Nevzdychajú, nezlorečia. Oni spievajú. V jednom animovanom biblickom príbehu pre deti, ktorý pojednáva presne o tejto udalosti z väzenia, je to vyobrazené krásnym spôsobom. Pavol hovorí Sílasovi: Poďme odtiaľto preč! A Sílas hovorí: Pavol, nemám ani dosť síl na to, aby som sa postavil a nie ešte na to, aby som odtiaľto ušiel. Na to mu Pavol hovorí: Ale máš iste dosť síl na to, aby si dokázal spievať. A tak začnú spievať. Spievajú Bohu žalmy a chvály. V tom najnepríjemnejšom priestore, v najtemnejšej hodine – ich duša sa obracia k Bohu spevom.
Bratia a sestry, je to jeden z najkrajších a najhlbších výjavov poveľkonočnej viery. Spievať, keď je všetko v poriadku, keď sa veci daria, keď je človek zdravý a bezpečný – to vie každý. Aj ten, čo spievať nie Ale spievať v noci? Spievať v putách? Spievať v bolesti? Tam už spev nie je len výraz nálady. Tam sa spev stáva vierou. Dôverou. Odovzdanosťou. A Boh počúva. Boh nie je hluchý voči piesni viery. Boží Duch počúva tieto žalmy, ktoré sa z temného žalára dvíhajú ako oblak pred tvár Všemohúceho. A potom sa zem trasie. A potom padajú múry. Putá sa rozväzujú. Ale ešte predtým sa deje niečo dôležitejšie: väzni počúvajú. Tak hovorí evanjelista Lukáš, pisateľ tohto novozmluvného spisu: „a ostatní väzni ich počúvali.“
Drahí priatelia! Aj dnes platí: keď spieva kresťan v noci svojho života, obrazne povedané, jeho hlas sa nesie ďalej než si myslí. Spieva Bohu, ale jeho spev zasahuje aj ľudí okolo. Nie hlučnosťou, nie profesionalitou, ale vierou, ktorá v ňom horí. V temnote dnešného sveta, v zmätku hodnôt a v úzkosti ľudských duší sa často spev kresťana stáva jediným svetlom. Nie kázanie, nie diskusia, ale jednoduchá, tichá pieseň viery.
Poznáte ten moment, keď si niekto v nemocničnej izbe začne potichu spievať: „Pán Boh mi je silou i dúfaním, potešením istým a nepremenným; len v Jeho moci i vo dne i v noci hľadám pomoci“ … alebo keď stará žena na lôžku smrti šepká: Pozdvihujem si oči k vrchom. Odkiaľ mi príde pomoc? 2 Od Hospodina moja pomoc, ktorý učinil nebo i zem. 3 Nedá sa klátiť tvojej nohe; tvoj ochranca nedrieme. 4 Nie, nedrieme a nespí ochranca Izraela. 5 Hospodin je tvojím ochrancom, Hospodin ti je clonou po pravici; 6 slnko ťa vo dne neraní úpalom ani mesiac v noci. 7 Chrániť ťa bude Hospodin pred každým zlom, On bude chrániť tvoju dušu. 8 Hospodin bude chrániť tvoje vychádzanie i tvoje vchádzanie odteraz až naveky (Ž 121) Nie! Nie je to spev, ktorý by prešiel cez casting v televízii. Nie je to možno spev, ktorý prešiel cez odbornú komisiu. Ale je to spev, ktorý sa dotýka nebies. A aj ľudí, ktorí ho počujú.
Bratia a sestry! Aj Pavol a Sílas spievali tak. A nielen väzni počúvali. Počúval aj žalárnik. On, ktorý bol v tej chvíli zrejme doma, nad väzením, keď pocítil otrasy zeme, keď zistil, že dvere väzenia sú otvorené, chcel spáchať samovraždu. Myslel si, že všetci väzni ušli, a že to znamená jeho koniec. V tom čase za stratu väzňov totiž hrozil žalárnikovi rozsudok smrti – a tak sa rozhodol, že si radšej vezme život sám. Ale vtedy zaznie z hĺbky väzenia hlas Pavlov: „Nerob si nič zlé, sme tu všetci.“ A žalárnik berie svetlo, beží dolu a trasúc sa padá pred Pavla a Sílasa. Nie je to len strach. Je to otrasená duša. Je to človek, ktorého sa dotklo nielen zemetrasenie, ale aj spev, pokoj a láska týchto mužov. A tak sa pýta tú najdôležitejšiu otázku svojho života. Otázku života a smrti, dovolím si povedať: „Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?“
Drahí priatelia! Nie je to otázka len žalárnika. Je to otázka každej ľudskej duše, ktorá sa ocitne na prahu vlastného zúfalstva. Je to otázka, ktorú v sebe nosí dnešný človek – hoci ju možno nevie takto sformulovať. Je to volanie zúfalej duše, ktorá si uvedomuje, že niečo chýba, že nejde len o útek z problémov, ale o záchranu života, o spásu v plnom slova zmysle.
A Pavol odpovedá: „Ver v Pána Ježiša Krista, a budeš spasený – ty aj tvoj dom.“ Bratia a sestry! Tu je jadro evanjelia. Odpoveď nie je filozofická. Nie je zložitá. Nie je podmienená zvláštnymi činmi alebo výkonmi. Je to pozvanie k viere. Nie k viere ako abstraktnému presvedčeniu, ale k dôvere, k vydaniu sa, odovzdaniu sa – Tomu, ktorého meno Pavol a Sílas spevom oslavovali v žalári – Kristu. Tomu ukrižovanému a vzkriesenému. Tomu, kto niesol v sebe pokoj aj uprostred bolesti.
A potom, ako to často býva, keď sa v srdci človeka niečo pohne, prichádza aj vonkajší čin. Žalárnik ich berie do svojho domu, ošetruje im rany, sadá si s nimi za stôl. Hovorí s nimi o Kristovi. A v tú noc, uprostred všetkých udalostí, on aj celý jeho dom prijímajú krst. A nakoniec – slovo, ktoré v tom texte nesmieme prehliadnuť: „radoval sa s celým domom, že uveril v Boha.“
Sestry a bratia! Poznáme tú cestu: od beznádeje, cez otázku, cez odpoveď, až k viere. A od viery k radosti. Dnešná nedeľa – Cantate – nám tak pripomína, že spev je viac než len kultúrna črta. Spev je duchovný zápas. Spev je spôsob ako sa nezrútiť v temnote. Spev je spôsob ako zvestovať Krista aj tam, kde by slová nestačili. Spev duchovnej piesne nesie vieru ďalej než reč. A spev má tú silu, že premieňa nielen nás, ale aj tých, čo sú navôkol.
Je niečo zvláštne, keď spievame pieseň viery v čase bolesti. Keď spievame nie pre to, že by sme sa cítili dobre, ale preto, že veríme, že Boh je blízko. Že aj v putách, aj v noci, aj uprostred neprávosti je Boh stále mocný. A niekedy práve vtedy znie náš spev najsilnejšie – nie keď znie najkrajšie, ale keď znie z najväčšej hĺbky. A preto, bratia a sestry, nech je táto nedeľa výzvou i posilou. Cantate – Spievajte! Možno nie každý má hlas na to, aby spieval pred ľuďmi. Ale každý má hlas, ktorým môže spievať pred Bohom. A možno práve tvoja pieseň, spievaná ticho, so slzami v očiach, sa dotkne niekoho väčšmi než celá kázeň. Možno práve tvoja pieseň privedie niekoho k otázke: „Čo mám robiť, aby som bol spasený?“
Ak si niekto dnes kladie túto otázku, nech hľadá odpoveď tam, kde spev zaznieva z viery. V blízkosti tých, čo poznajú Krista. V tichu modlitby. V spoločenstve Božieho ľudu. A napokon – v samotnom Kristovi, ktorý aj dnes odpovedá: „Ver, a budeš spasený.“ A tak, spievaj, duša kresťanská. Aj keď si v temnom žalári. Aj keď zvierajú tvoje nohy klady bolesti. Aj keď je noc. Spievaj! Lebo On je blízko. On počuje. On prichádza. Amen.
Pomodlime sa: Pane Ježišu Kriste, ďakujeme Ti za slovo, ktoré nás dnes zasiahlo. Za spev, ktorý zaznel z temnoty žalára a niesol v sebe nádej. Za vieru, ktorá spieva, aj keď bolí. Za lásku, ktorá aj vo väzení hľadí k nebu a chváli Tvoje meno. Ďakujeme Ti za Pavla a Sílasa – za ich odvahu, ich spev, ich pokoj uprostred búrky. Nauč aj nás takto dôverovať. Nauč nás spievať nie len perami, ale aj srdcom, aj vtedy, keď na to nevidíme dôvod. Daj, nech náš spev nie je len tradíciou, ale živou vierou, ktorá oslovuje, premieňa, otvára a pozýva. Prosíme Ťa za všetkých, ktorí sú dnes ako v žalári – v putách choroby, samoty, viny, závislosti či strachu. Buď ich svetlom. Pošli k nim tých, ktorí sa nebudú hanbiť spievať aj uprostred noci. A daj im zakúsiť, že si blízko. Prosíme za tých, ktorí sa dnes pýtajú: „Čo mám robiť, aby som bol spasený?“ Daj, aby na túto otázku našli pravú odpoveď – Teba. Daj, aby sa aj v ich domoch rozhostila radosť z viery. A aby sme aj my boli tými, skrze ktorých sa Tvoje evanjelium nesie ďalej – možno slovom, možno piesňou, vždy však s láskou a svedectvom. Zostaň s nami, Pane. Buď naším spevom, keď stíchne hudba. Buď našou piesňou, keď sa bojíme. Buď naším pokojom, keď sa trasie zem pod našimi nohami. Na Tvoju slávu – dnes, zajtra i na veky.
Amen.
S použitím viacerých prameňov
