15. po sv. Trojici – ustarostenosť, ktorá ničí vs dôvera, ktorá nesie
Written by radovan on sep 23, 2025 in - No Comments
- po sv. Trojici – 28.9.2025
„… ustarostenosť, ktorá ničí vs dôvera, ktorá nesie …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
1 Petra 5, 5b – 11
A všetci spoločne opášte sa pokorou, lebo Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť. 6 Pokorte sa teda pod mocnú Božiu ruku, aby vás časom povýšil. 7 Na Neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará. 8 Buďte rozvážni, bdejte! Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev, hľadajúc koho by zožral; 9 vzoprite sa mu, pevní vo viere, a vedzte, že takéto isté utrpenia sú údelom vášho bratstva po celom svete! 10 Boh všetkej milosti, ktorý vás povolal v Kristovi do svojej večnej slávy, keď trochu potrpíte, vás zdokonalí, utvrdí, upevní a postaví na stály základ! 11 Jemu moc naveky vekov. Amen.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Slová z 1. listu apoštola Petra, ktoré dnes zaznievajú, sú ako jasný, pevný hlas do našich životov, v ktorých neraz znie množstvo nepokojných, zneisťujúcich a ustarostených tónov. Apoštol píše: Na Neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará. Tieto slová sú ako balzam na ustarostené srdce. Aká je však realita? Vieme to, aj tomu veríme, ale predsa sa často držíme svojich obáv, ako keby ich nikto iný nevedel niesť. Ráno sa prebúdzame s otázkami: „Ako to dnes zvládnem? Ako zaplatím účty? Ako si poradím s chorobou, s neistotou, so svojou vinou?“ A večer si ľaháme s podobnými myšlienkami. Starosť sa nám prilepí k srdcu ako ťažký kameň, ktorý nevieme odvaliť.
Apoštol Peter však hovorí: zložte to na Boha! Nejde o výzvu k nezodpovednosti, že by sme sa o nič nemali starať. Skôr ide o to, aby sme vo všetkom vedeli, cítili a uvedomovali si, že konečný výsledok, posledné slovo, náš život i jeho smer drží vo svojich rukách On. To je rozdiel medzi ustarostenosťou, ktorá nás ničí, a dôverou, ktorá nás nesie.
Predchádzajúce slová z textu hovoria o pokore: „Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť.“
Pokora, sestry a bratia, to pritom nie je slabosť ani pasivita. Pokora je otvorené srdce, ktoré sa vie skloniť pod Božiu ruku. Pyšný človek chce mať všetko pod kontrolou, nechce si priznať, že potrebuje niekoho väčšieho. Pokorný, na druhej strane, vie jedno: bez Boha neobstojím. A práve preto môže pokojne skladať starosť na Pána. Vie, že na ňom všetko nestojí. Že sa nemusí hrať na spasiteľa svojho vlastného života. Že môže dýchať ľahšie, lebo Boh sa stará. Pokora nás učí, že kresťanský život nie je šprint, kde musím podať super výkon, aby som sa dokázal a predviedol. Je to beh na dlhé trate, kde ma nesie Božia milosť.
A tu sa môžeme spýtať: čo to znamená žiť ako kresťan? Je to iba byť pokrstený a raz do roka si zaplatiť cirkevný príspevok? Alebo to znamená zopár dobrých skutkov? Či modlitbu, čítanie Biblie, účasť na službách Božích? Určite aj to. Ale jadro je inde: žiť ako kresťan znamená žiť s Ježišom. Nie vedľa Neho, nie akoby mimo Neho, ale s Ním. V Jeho prítomnosti, v dôvere, že On je tu pre mňa každý deň. Preto je kresťanský život behom na dlhú trať. Lebo ide o celoživotnú cestu, kde znovu a znovu skladáme svoju starosť na Pána. Kde padáme, ale On nás dvíha. Kde sme skúšaní, ale On nás utvrdzuje. Kde diabol ako lev obchádza, ale v Kristovej viere obstojíme.
Drahí priatelia! Apoštol Peter ďalej hovorí: Buďte rozvážni, bdejte! To je varovanie, že ustarostenosť nie je len psychologický problém, ale aj duchovná otázka. Starosti nás môžu vtiahnuť do úzkosti, ktorá nás uzavrie do seba a odvedie od Boha. A tam číha ten „revúci lev“, protivník, ktorý sa raduje, keď prestaneme dôverovať. Ale Peter hovorí: Vzoprite sa mu pevní vo viere. To znamená: nie vlastnou silou, nie vlastnou odvahou, ale vierou v Krista, ktorý premohol diabla. Keď sme slabí, vtedy sme silní – ak sa spoliehame na Pána.
Peter končí nádherným zasľúbením: Boh všetkej milosti, ktorý vás povolal v Kristovi do svojej večnej slávy, keď trochu potrpíte, vás zdokonalí, utvrdí, upevní a postaví na stály základ! Toto je základná odpoveď na naše bremená a starosti: Boh je Boh všetkej milosti. Nie Boh trestajúci, ktorý čaká, kedy zlyháme, aby nás mohol prísne potrestať. Nie Boh vzdialený, ktorého nezaujíma náš každodenný život. Ale Boh milosti, ktorý nás v Kristovi povolal. A tento Boh pracuje na nás. Zdokonaľuje tam, kde sme neúplní. Utvrdzuje tam, kde sme slabí. Upevňuje tam, kde sa trasie naša viera. A stavia na pevný základ, ktorým je Kristus. Nie je to o tom, čo dokážeme my, ale čo v nás pôsobí Boh.
Sestry a bratia! Čo teda máme robiť my? Dôverovať. To je najviac. Dôvera je jadro viery. Dôvera, že Boh to vie vždy lepšie než my. Dôvera, že Boh vládne nad mojím životom. Dôvera, že Boh nesie aj vtedy, keď ja už nevládzem. A aby táto dôvera rástla, máme darované prostriedky: služby Božie, kde nám zaznieva Božie slovo a kde sa spolu modlíme. Je to pritom na škodu nás samotných, keď účasť na Službách Božích zanedbávame. Nie! Neškodíme tým farárovi, ani Pánu Bohu. Farár je len možno smutný a po čase aj frustrovaný z toho, čo robí zle. Zrejme je smutný aj Pán Boh. Ale, predpokladám, že aj Pán Boh to v sebe spracuje. Samoyrejme, že teraz ironizujem. V každom prípade škodíme sebe samým. Ono to už, žiaľ, akosi zľudovelo, že my, luteráni, na služby Božie chodiť pravidelne nemusíme. A ešte sme na to hrdí, že máme v tomto smere navrch od katolíkov, ktorí účasť na svätej omši vnímajú ako povinnú. Nuž, keď je naša luteránska hrdosť postavená akurát na tomto, tak ďakujem pekne. Inak povedané: nemáme byť načo hrdí. Po násilnej smrti republikánskeho aktivistu, diskutéra, debatéra a predovšetkým veriaceho človeka – Charlieho Kirka v USA, sa ľudia začínajú vracať do kostolov. Pretože im začína dochádzať, čo je skutočná viera. Je to viera, ktorá vie prinášať aj tie najvyššie obete. Charlie Kirk svoju vieru žil autenticky. Žil tak ako aj iným kázal a hovoril. Áno, viem! Mnohých aj dráždil svojimi názormi. No stál si za svojimi slovami. A to je oslovujúce v každej dobe. A my? Nás bolo na službách Božích pred týždňom až 16. My, na kresťanskom Slovensku, sa do chrámov akosi nevraciame, ale odchádzame z nich, až kým posledný „nezhasne svetlo“. Je to všetko na zamyslenie. V každom prípade je to veľmi smutné.
Nuž a tým ďalším prostriedkom na upevnenie našej dôvery je Večera Pánova. Sviatosť, v ktorej prijímame Kristovo telo a krv ako uistenie o odpustení a prítomnosti. Je to rovnako tak Biblia, ktorá je svetlom pre naše kroky. Modlitba, v ktorej si vylievame srdce pred Bohom. A tiež vzájomná láska, keď sa učíme robiť dobré veci, priať druhým a znášať spoločne radosti i starosti života.
Drahí priatelia! Žiť ako kresťan neznamená byť bez starostí. Ale znamená mať komu starosti odovzdať. Žiť ako kresťan neznamená byť bez utrpenia. Ale znamená mať v utrpení nádej. Žiť ako kresťan neznamená byť dokonalý. Ale znamená nechať Boha, aby nás zdokonaľoval, upevňoval a staval na Kristovi. Apoštol Peter na konci dodáva: Jemu moc naveky vekov. Amen. To je vyznanie, že všetko patrí Bohu. Život aj smrť, radosť aj starosti, prítomnosť aj budúcnosť. A že to, čo nás presahuje, nás predsa nakoniec len nesie – Božia moc a Božia láska. Nie je už len to samé o sebe úžasné, priatelia?
Drahý brat, milá sestra! Ja osobne si nesiem z tohto textu jednoduchú, no hlbokú výzvu: Neboj sa! Nebuď ustarostený viac, než je nevyhnutné! Boh sa stará i o teba. Zlož svoju starosť na Neho! On je Boh všetkej milosti. A On sám ťa zdokonalí, utvrdí, upevní a postaví na pevný základ. Preto zostaň v dôvere! Nechaj Boha pôsobiť a ži v istote: v Kristovi máš nový život, odpustenie hriechov a nádej na večnosť. Amen.
Pokázňová modlitba
Milosrdný a láskavý Bože, ďakujeme Ti, že si k nám dnes prehovoril skrze slovo apoštola Petra. Ty poznáš naše starosti, naše obavy i úzkosti, ktoré si nosíme v srdci. Ty vieš, čo nás ťaží, čo nám nedá pokojne spať, čo nám odoberá radosť zo života. Pane, uč nás skladať všetku svoju starosť na Teba. Daj, aby sme neboli uväznení v nepokoji a v strachu, ale aby sme žili v dôvere, že sa o nás staráš. Daj nám pokoru, aby sme sa vedeli skloniť pod Tvoju mocnú ruku, a vytrvalosť, aby sme vydržali beh na dlhé trate, na ktorý si nás povolal. Prosíme Ťa, upevňuj našu vieru, keď je slabá, posilňuj našu nádej, keď sa stráca, a roznecuj v nás lásku, keď chladneme. Pomôž nám zostať triezvymi a bdelými, aby sme odolali pokušeniam a nenechali sa od Teba odtrhnúť. Buď so všetkými, ktorí dnes nesú ťažké bremená – s chorými, smútiacimi, opustenými i ustarostenými o svoju budúcnosť. Ukáž im, že Ty si Boh všetkej milosti, ktorý zdokonaľuje, upevňuje a stavia na pevný základ v Ježišovi Kristovi. Vkládame do Tvojich rúk aj našu cirkev, naše rodiny a naše osobné životy. Nech je nad všetkým Tvoje požehnanie, nech je v našich domovoch Tvoja prítomnosť a v našich srdciach Tvoj pokoj, ktorý prevyšuje každý rozum. To všetko Ťa prosíme v mene Pána Ježiša Krista, ktorý s Tebou a s Duchom Svätým žije a kraľuje na veky vekov. Amen.
Požehnanie
Pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, nech ochraňuje vaše srdcia i vaše mysle v Kristovi Ježišovi. Nech vás Boh všetkej milosti, ktorý vás povolal do svojej večnej slávy v Kristovi, zdokonalí, utvrdí, upevní a postaví na pevný základ. A nech vás sprevádza svojou láskou, aby ste každú starosť vedeli zložiť na Neho, lebo On sa stará o vás. Amen.
