2. adventná večiereň – Ján Krstiteľ: Pripravte cestu Pánovi!
Written by radovan on dec 08, 2025 in - No Comments
- adventná večiereň – 10.12.2025
Ján Krstiteľ: Pripravte cestu Pánovi!
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od prichádzajúceho Pána a Spasiteľa, Ježiša Krista! Amen.
Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Druhou výraznou postavou adventných večerných služieb Božích je Ján Krstiteľ – muž, ktorý sa objavuje tam, kde by ho nikto nečakal, a hovorí to, čo by si mnohí neželali počuť. Nie je to kostolný muž v honosnom rúchu. Nie je to muž politického vplyvu ani náboženskej autority tej doby. Je to muž púšte. Muž, ktorý stojí na hranici, kde končia ľudské možnosti a začína Boží zásah. Muž, ktorý prichádza ako predvoj Mesiáša, ako zvestovateľ novej doby. Je to muž, ktorý nestráca odvahu povedať pravdu – a predsa je to muž, ktorého najväčším poslaním nie je moralizovať, ale pripraviť cestu Pánovi. A preto Ján Krstiteľ patrí práve do adventu. Lebo advent nie je len časom sentimentu, krásnych piesní, kolied a svetiel. Advent je čas prípravy. Čas prebudenia. Čas pokánia. A tak možno Jána Krstiteľa označiť ako hlas všetkých adventných večerov.
Ján prichádza na púšť – na miesto, kde sa človek nemôže schovať. Evanjelista Marek začína svoje rozprávanie slovami: „Hlas volajúci na púšti: Pripravte cestu Pánovi!“ (Mk 1,3) Nie je to náhoda, že Ján pôsobí na púšti. Púšť je v Biblii miestom pravdy – tam niet kam ujsť. Je miestom Božej skúšky, Božieho formovania, ale tiež miesto duchovného prebudenia. Púšť pomáha k tomu, čo my tak veľmi potrebujeme: odhodiť masku. V meste, v chrámoch, v spoločnosti – všade sa dá hrať. Na púšti však nie. Na púšti je človek odkázaný na Boha. A práve tam Ján volá: „Robte pokánie!“ Jánovo pokánie pritom nikdy nie je o sebabičovaní. Je o návrate. O návrate k Bohu, ktorý prichádza v milosti. A to je prvé adventné posolstvo Jána Krstiteľa: zastav sa – a vráť sa k Bohu, ktorý prichádza za tebou.
Ján Krstiteľ je hlas, nie Mesiáš. Ľudia sa pýtali: „Kto si? Si Mesiáš? Si Eliáš?“ A Ján odpovedal: „Ja nie som Mesiáš.“(J 1,20) „Ja som iba hlas volajúci na púšti.“ Aký obrovský kontrast oproti dnešnému svetu, kde každý chce byť „niekto“. Každý chce byť dôležitý, jedinečný. Každý chce byť centrom pozornosti. Ján nie. Ján je spokojný s tým, že je hlas. Nie Spasiteľ – len hlas. A predsa, tento hlas mení dejiny. Tu sa dotýkame dôležitej adventnej pravdy: Kresťan nemusí byť Mesiášom. Stačí, ak je hlasom. Stačí, ak ukazuje na Toho, ktorý prichádza. Ján nás tak svojím príkladom učí pokore. Nie priťahovať ľudí k sebe, ale privádzať ich ku Kristovi. Jeho najkrajšou kázňou je ukázanie na Ježiša a slová: „Ajhľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta.“ (J 1,29)
Ján nehlása len nejakú neurčitú zbožnosť, ani lacné prikrývanie hriechov ich prehliadaním. Nevolá len po zmene zvykov, ale predovšetkým po zmene srdca. A jeho výzva „pripravte cestu Pánovi“ znamená: Vyrovnajte údolia – t. j. prázdnotu života, kde chýba Boh. Údolia v našom vnútri sú miesta, kde je prázdno: prázdno po láske; prázdno po pravde; prázdno po zmysle; prázdno po odpustení. Ján hovorí: nechajte Boha, nech tieto prázdne miesta naplní. Táto jeho výzva rovnako tak znamená: Zrovnajte vrchy pýchy! To sú naše sebavedomé presvedčenia o vlastnej spravodlivosti. „Ja som predsa dobrý človek.“ „Ja nepotrebujem zmenu.“ „Ja som lepší ako tí ostatní.“ Ale Mesiáš nemôže vstúpiť do srdca, ktoré je naplnené sebou samým. Táto jeho výzva však rovnako tak znamená: Urovnajte chodníky – odstráňte prekážky: staré rany; neodpustenia; zatrpknutosť; hriechy, ktoré človek stále pestuje.
Sestry a bratia! Advent je o tom, aby cesta bola rovná – aby kameň hriechu nebol prekážkou Kristovho príchodu. Ale Ján hneď dodáva, že túto cestu si nemáme pripraviť sami. Adventná príprava nie je výkon človeka, ale odovzdanie. Je to otvorenie dverí Božiemu pôsobeniu. Ján nepovedal: „Napravte sa a Boh možno príde.“ Ale: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo kráľovstvo Božie.“ Najprv prichádza Boh – a potom transformuje človeka.
Možno sa zdá, že Ján je len tvrdý kazateľ. Že hovorí o sekere na koreni stromu, o neznesiteľných súdoch, o vreteniciach, o Božej spravodlivosti. Áno – Ján hovorí pravdu o hriechu. Lebo milosť má cenu iba tam, kde sa človek prizná, že ju potrebuje. Ale Ján nie je zlý prorok. Ján je prorok nádeje. Jeho tvrdosť je chirurgickým rezom, ktorý nesie uzdravenie. Jeho slová o súde nie sú slovami zatratenia, ale slovami prebudenia. Ján kričí, lebo miluje ľudí a nechce, aby zaspali práve vo chvíli, keď Boh prichádza. Ján Krstiteľ tým ukazuje pravú luteránsku rovnováhu: Zákon – aby sa človek prebudil a videl hriech. Evanjelium – aby človek nezúfal, ale prijal odpustenie. Ján pripravuje cestu láske, ktorá zostúpi z neba v Ježišovi Kristovi.
Drahí priatelia! Jánovo posolstvo je aktuálne aj dnes. Človek 21. storočia nie je ďaleko od tých, ktorým Ján kázal na brehu Jordánu. Aj my žijeme v dobe zahltenia. Informácie – a pritom prázdnota. Zábava – a pritom únava. Možnosti – a pritom úzkosť. Človek je hlboko vo vnútri hladný po Bohu. Aj dnešná doba vie byť nábožná – ale nie obrátená. Je mnoho duchovných ponúk, mnoho „zaručených ciest“. Ale Ján ukazuje jedinú: ukázať na Krista. Aj dnes je potrebné povedať: „Pripravte cestu Pánovi!“ Lebo advent sa dá prežiť: buď ako sezóna nákupov, zhonu a povinností, alebo ako čas Božieho pôsobenia v duši. Dnes potrebujeme Jánov hlas možno viac než kedykoľvek predtým. Nie preto, aby nás moralizoval. Ale aby nás priviedol ku Kristu, ktorý jediný dáva pokoj do nepokoja.
Ján volá k pokániu – ale ukazuje na Krista. Pokánie v biblickom zmysle totiž nie je sebatrýznenie. Nie je to len výčitka a hnev na seba samého. Nie je to okamžik depresie. Pokánie je: návrat, obrat, rozhodnutie otvoriť srdce Bohu, uznanie pravdy o sebe – a prijatie pravdy o Bohu. Pokánie je pohyb človeka smerom k Bohu – ale hneď vzápätí pohyb Boha smerom k človeku. A to je najdôležitejšia adventná správa: Boh prichádza do tých sŕdc, ktoré sa Mu otvoria. Jánovo pokánie nás privádza k Ježišovi. A Ježišovo evanjelium dáva odpustenie, obmytie, nový život.
„Ten, ktorý prichádza po mne, je väčší ako ja“ – Jánova najväčšia pokora sa ukazuje tu: „Nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi.“ Ján nehlása seba. Nebuduje vlastné meno. Ján ukazuje na Toho, ktorý prichádza po ňom. A to je aj úloha cirkvi. Advent nás učí, že kresťanstvo nie je o našich výkonoch, o našej dokonalosti, o našich zásluhách. Je o Kristovi. O Jeho kráse, Jeho pravde, Jeho milosti. Ján sa zmenšuje, aby Kristus rástol. Každé skutočné adventné pokánie má tento cieľ: aby v nás žil Kristus, nie my sami.
Celkom na záver si kladieme otázku: Prečo Ján Krstiteľ patrí do adventných večerov? Lebo advent bez Jána je ako príprava bez úprimnosti. Ako cesta bez vyčistenia. Ako stretnutie bez otvorenia dverí. Ján nás pripravuje nie na Vianoce ako tradíciu, ale na príchod Krista ako Spasiteľa. Adventné svetlá sú krásne – ale bez Jána by to bol len estetický zážitok. Ján však robí z adventu duchovnú cestu. A preto: volá nás k tichu; volá nás k úprimnosti; volá nás k pokániu; volá nás k návratu; volá nás k Ježišovi Kristovi. Bez Jána by sme nepochopili, prečo vôbec potrebujeme Mesiáša. S Jánom však počujeme pravdu – a tým lepšie rozumieme milosti.
Bratia a sestry! Ján Krstiteľ nás v dnešnom adventnom večeri učí: prestať utekať pred pravdou o sebe; nechať Boha, aby zrovnal cesty nášho života; prísť s pokáním, ktoré nie je strachom, ale dôverou; pamätať, že my nie sme svetlom – ale môžeme naň ukázať; pripraviť cestu Kristovi v srdci, v rodine, v živote.
Nech sú aj tieto adventné služby Božie pre nás chvíľou, keď počujeme Jánov hlas! Nie ako výčitku – ale ako pozvanie. Lebo Ján neukazuje na seba, ale na Toho, ktorý prichádza ako Baránok Boží. A preto chceme aj my dnes povedať: Pane, prichádzaj do nášho života! Urob rovnou cestu k nášmu srdcu! Zbav nás pýchy, zranení, hriechov a všetkého, čo bráni Tvojej prítomnosti! Daj, nech náš advent je o Tebe – a nie o nás! Nech náš život nesie Jánovo svedectvo: Kristus prichádza – pripravte Mu cestu. Amen.
