3. adventná nedeľa – čo čakám od Boha?
Written by radovan on dec 11, 2025 in - No Comments
- adventná nedeľa – 14.12.2025
„… čo čakám od Boha? …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od prichádzajúceho Pána a Spasiteľa, Ježiša Krista! Amen.
Matúš 11, 2 – 10
2 Keď Ján v žalári počul o skutkoch Kristových, poslal k Nemu svojich učeníkov, 3 aby sa Ho spýtali: Či si Ty ten, čo má prísť, a či iného čakať? 4 Ježiš im odpovedal: Choďte a oznámte Jánovi, čo počúvate a čo vidíte: 5 slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa zvestuje evanjelium. 6 Blahoslavený je, kto by sa nepohoršil na mne. 7 Keď (poslovia) odišli, začal Ježiš hovoriť zástupom o Jánovi: Čo ste vy šli vidieť na púšť? Či trstinu, ktorú vietor sem-tam kolíše? 8 Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka, oblečeného do mäkkého rúcha? Ajhľa, tí, čo nosia mäkké rúcho, bývajú v kráľovských domoch. 9 Čo ste teda vyšli? Či vidieť proroka? Áno, hovorím vám: omnoho viac ako proroka. 10 Toto je ten, o ktorom je napísané: Ajhľa, posielam svojho posla pred Tebou a on Ti pripraví cestu.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
V dnešnú tretiu adventnú nedeľu, ktorú na pôde kresťanskej cirkvi slávime, keď počúvame o Jánovi Krstiteľovi, o jeho otázke, o jeho poslaní, nám evanjelium nastavuje zrkadlo. Ukazuje nám, čo znamená pripravovať cestu Pánovi – nielen kedysi, v púšti Judska, ale i dnes, v púšti nášho vlastného života. Evanjelista Matúš opisuje Jána Krstiteľa v nezvyčajnej situácii. Ján, ktorý kázal s odvahou a pevnosťou, sa teraz nachádza vo väzení. Ten, ktorý hlásal: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské,“ sa teraz ocitá v tme, odstrihnutý od ľudí, od slobody, od svojho prorockého pôsobenia. A práve tam, uprostred väzenia, ho sužuje otázka, ktorá sa rodí v jeho srdci. Matúš hovorí: „Keď Ján počul v žalári o skutkoch Kristových, poslal k Nemu svojich učeníkov, aby sa Ho opýtali: Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“ (Mt 11,2–3).
Je zvláštne počuť takúto otázku od toho, ktorý Ježiša pokrstil a vydal o Ňom tak silné svedectvo. Ale v tejto otázke je čosi veľmi ľudské. Keď človek sedí v tme, keď sa mu svet zúži na štyri steny, keď nemá možnosť konať to, k čomu bol povolaný, keď Boh nekoná tak, ako si to predstavoval – vtedy sa pýta. Aj Ján predsa očakával Mesiáša, ktorý bude mocný, ktorý bude súdiť, ktorý bude oddeľovať plevy od pšenice. A namiesto toho počuje o Ježišovi, ktorý sa skláňa k malým, uzdravuje chorých, prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.
Jánova otázka nie je prejavom slabosti, ale úprimnosti. A Ježiš na ňu odpovedá spôsobom, ktorý nám ukazuje, čo znamená Božie konanie v tomto svete: „Choďte a oznámte Jánovi, čo počúvate a vidíte: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú, chudobným sa zvestuje evanjelium. A blahoslavený je, kto sa nepohorší na mne.“ (Mt 11,4–6). Pán Ježiš neodpovedá teóriou. Nepodáva definíciu Mesiáša. Ukazuje skutky. Ukazuje, čo sa deje tam, kde On vstupuje. Tam, kde ľudia žili v tme, tam sa objavuje svetlo. Tam, kde bola bolesť, prichádza uzdravenie. Tam, kde bol koniec, prichádza nový začiatok. Týmto Ježiš hovorí: Ján, tvoje očakávania možno nesedia s tým, čo robím. Ale to, čo robím, je naplnením Božích zasľúbení.
A práve tu začína najdôležitejšia adventná otázka: Čo vlastne čakáme od Boha? A ešte viac: Prijímame Boha takého, aký prichádza – alebo si do Neho premietame svoje predstavy? Ježiš potom pokračuje a začne hovoriť o Jánovi. Hovorí o ňom v časti, v ktorej počujeme, čo znamená pripraviť cestu Pánovi: „Čo ste vyšli vidieť na púšť? Trstinu, ktorou kýva vietor? Alebo človeka oblečeného do jemného rúcha? … Či proroka? Áno, hovorím vám, ba ešte viac ako proroka.“ A následne Ježiš pripomína slová proroka: „Hľa, posielam svojho posla pred Tvojou tvárou, ktorý pripraví Ti cestu.“ (Mt 11,10). Drahí priatelia! Ján nie je ozdobou adventu. Nie je symbolom asketizmu ani moralizovania. Je tým, ktorý svojím životom a slovom pripravoval ľudí na príchod Ježiša. A práve v jeho osobe vidíme tri veľké dôrazy, ktoré sa dotýkajú aj nás.
- Ján ukazuje, že cestu Pánovi pripravujeme pravdou
Ján nebol trstinou, ktorou kýva vietor. Nebol človekom, ktorý by svoju zvesť ohýbal podľa nálad, podľa očakávaní, podľa politických možností či spoločenského tlaku. Jeho slová mali moc nie preto, že boli tvrdé, ale preto, že boli pravdivé. Sám vedel, že človek sa pred Bohom nepostaví ako niekto, kto má čo ponúknuť, ale ako ten, kto potrebuje milosť, odpustenie, nový začiatok. Sestry a bratia! Advent nás vedie k pravde. Pravda niekedy bolí – keď nás usvedčí. Ale nesie v sebe aj svetlo, ktoré otvára srdce pre Krista. Ján pripravuje cestu Pánovi tým, že človeka nepripravuje na seba, ale na Toho, ktorý má prísť.
- Ján pripravuje cestu Pánovi tým, že ukazuje na Ježiša, nie na seba
Keď prichádzali za ním zástupy, keď sa ho pýtali, či je Mesiáš, Ján povedal: „Nie som hoden niesť Mu obuv.“ Ukázal na Ježiša ako na Baránka Božieho. Jeho sila nebola v sile jeho osobnosti, ale v jeho ukazovaní na Krista. Pripraviť cestu Pánovi dnes znamená to isté: nesmerovať ľudí k sebe, k vlastnému názoru, k vlastnej zbožnosti, ale k Ježišovi. V cirkvi, v živote, v svedectve – nech je On v strede.
- Ján pripravuje cestu Pánovi tým, že prijíma Božiu cestu, aj keď je iná než jeho predstavy
A tu sa vraciame späť do väzenia. Ján očakával iný spôsob Božieho konania. A predsa sa dočkal odpovede, ktorá ho učí: Božia cesta je často tichá, skrytá v drobných skutkoch milosti, vo svetle, ktoré preniká do tmy nie trúbením, ale tichým dotykom. Ján nebol oslobodený z väzenia. Ježiš neprišiel, aby Herodesa zhodil z trónu. Prišiel ako Mesiáš, ktorý oslobodzuje srdce. A tu sme opäť pri advente: Boh neprichádza tak, ako by sme si ho naplánovali. Prichádza inak – ale vždy prichádza ako Ten, ktorý prináša život.
Keď Pán Ježiš hovorí: „Blahoslavený je, kto sa nepohorší na mne“, je to pozvanie. Pozvanie, aby sme sa neuzavreli v svojich predstavách o tom, ako má Boh konať. Aby sme sa neodvrátili, keď Jeho cesta vedie cez drobné, nenápadné skutky. Aby sme sa nepohoršili nad tým, že Božia sláva sa ukazuje v kríži, že Jeho moc sa prejavuje v službe, že Jeho príchod sa začína v jasliach.
A takto sa rodí otázka pre nás: Ako môžeme pripravovať cestu Pánovi my? Nie tým, že by sme vytvorili dokonalý svet, v ktorom bude všetko bez problémov. Ale tým, že dovolíme, aby Jeho slovo zostalo pravdou v našom živote. Tým, že smerujeme ľudí ku Kristovi, nie k sebe. Tým, že prijmeme Božiu cestu aj vtedy, keď ide inak, než sme si predstavovali.
Bratia a sestry! Advent nie je len časom, keď si pripomíname, že Ján Krstiteľ pripravoval cestu Pánovi. Je to čas, v ktorom sa pýtame, či aj naše srdce môže byť cestou, po ktorej Kristus vstupuje do tohto sveta. Nie veľkolepo, nie hlučne, ale ako Ten, ktorý niesol svetlo do tmy. A preto nech naše srdce – aj uprostred tej terajšej tmy, neistoty a rozrušenosti sveta – zostane otvorené pre Toho, ktorý prichádza. On prichádza ako Mesiáš, ktorý otvára oči slepým, pozdvihuje skľúčených, dáva nový začiatok tým, čo stratili nádej. Prichádza ako Ten, ktorého cestu môžeme pripravovať tým, že sa Mu poddáme, že Ho prijmeme, že Ho nasledujeme.
Nech sa v tomto advente stane pravdou aj v našom živote: že cesta Pánovi je pripravená tam, kde človek otvára svoje srdce pre Božie slovo. Tam, kde sa nebojíme pravdy. Tam, kde neukazujeme na seba, ale na Krista. A tam, kde prijímame Boha takého, aký prichádza – nie podľa našich predstáv, ale podľa svojej milosti. Amen.
Pokázňová modlitba:
Pane Ježiši Kriste, Ty prichádzaš k nám ako zasľúbený Mesiáš, ktorý napĺňa Božie prisľúbenia nie podľa našich predstáv, ale podľa hlbokej múdrosti a milosti svojho Otca. Ďakujeme Ti, že aj dnes znie Tvoje slovo tak jasno a mocne, ako znelo vo chvíľach, keď ho prijímal Ján Krstiteľ v púšti. Prosíme, aby si nás svojím Duchom učil pravde, ktorú potrebujeme počuť, aj keď je náročná. Nedopusť, aby sme boli ako trstiny, ktoré sa ohýbajú podľa vetra okolností, strachu či pohodlnosti. Naplň nás odvahou a úprimnosťou pred Tebou, aby sme v tomto svete nezakrývali svoje slabosti, ale ich prinášali pred Teba a nechali sa uzdravovať Tvojím dotykom. Pane, uč nás ukazovať na Teba tak, ako to robil Ján. Aby naše slová, postoje a skutky neviedli ľudí k nám, ale k Tebe – k Tvojej prítomnosti, k Tvojmu slovu, k Tvojej láske. Chráň nás pred pýchou a sebastrednosťou. Daj, aby sme s radosťou prijali svoje miesto – nie ako tí, ktorí chcú stáť v centre, ale ako tí, ktorí pripravujú cestu Tebe. Prosíme, aby si nám dal aj trpezlivosť a pokoru prijať Tvoje konanie, aj keď mu nerozumieme. Keď sa naše očakávania nenaplnia, keď život nejde podľa našich plánov, keď Tvoje ticho skúša našu vieru – buď pri nás tak ako pri Jánovi vo väzení. Daj, aby sme sa nepohoršili na Tebe, ale aby sme sa s dôverou pridŕžali Tvojho slova, ktoré prináša svetlo tam, kde sme si už mysleli, že je len tma. Pane, nech je náš život pripravenou cestou pre Teba. Cestou pokánia, poslušnosti a nádeje. Cestou, po ktorej môžeš kráčať k našim rodinám, do našich vzťahov, do našej zborovej služby i do našej každodennej práce. Naplň nás Duchom Svätým, aby sme v tomto adventnom čase žili s bdelým srdcom, s otvorenými očami, s citlivými ušami – pripravení počuť Tvoj príchod. Príď, Pane Ježiši, do nášho života, do našej cirkvi, do nášho sveta. A nech pokoj Tvojho kráľovstva preniká všade tam, kde vládne nepokoj, bolesť a beznádej. V Tvojej milosti máme smer, v Tvojom svetle máme nádej a v Tvojom mene ešte takto voláme: Otčenáš … Amen.
