Nedeľa po Deviatniku – vyšiel rozsievač, aby rozsieval svoje semeno
Written by radovan on feb 05, 2026 in - No Comments
Nedeľa po Deviatniku – 8.2.2026
„… vyšiel rozsievač, aby rozsieval svoje semeno …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
L 8, 4 – 15
4 A keď sa schádzal veľký zástup a z miest hrnuli sa k Nemu, hovoril v podobenstve: 5 Vyšiel rozsievač, aby rozsieval svoje semeno. A keď rozsieval, niektoré padlo kraj cesty, pošliapali ho a nebeskí vtáci ho pozobali. 6 Iné padlo na skalu, a keď vzišlo, uschlo, pretože nemalo vlahy. 7 Iné však padlo medzi tŕnie a ho udusilo. 8 A iné padlo do dobrej zeme, a keď vzišlo, prinieslo stonásobnú úrodu. Keď to povedal, zvolal: Kto má uši na počúvanie, nech počuje! 9 Nato spýtali sa Ho učeníci, čo je to za podobenstvo. 10 A On riekol: Vám je dané poznať tajomstvá kráľovstva Božieho, ale ostatným (hovorím) v podobenstvách, aby hľadeli, a nevideli, počuli, a nerozumeli. 11 Podobenstvo znamená toto: Semeno je slovo Božie. 12 To kraj cesty sú tí, čo počúvajú, a potom prichádza diabol a vyberá im slovo zo srdca, aby neverili a neboli spasení. 13 To na skale sú tí, čo počúvajú slovo, s radosťou ho prijímajú, ale nemajú koreň, začas veria, a v pokušení odstupujú. 14 Ktoré však padlo medzi tŕnie, sú tí, čo počúvajú, ale na cestách života udusia ich starosti, bohatstvo a rozkoš života, a nedozrejú. 15 Ale ktoré padlo do dobrej zeme, sú tí, ktorí počúvajú slovo, zachovávajú ho v čistom a dobrom srdci, sú stáli a prinášajú úžitok.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Keď sa okolo Ježiša zhromažďovali zástupy a prichádzali k Nemu ľudia zo všetkých miest, prehovoril k nim v podobenstve. Nehovoril im pritom abstraktné pravdy, nepodával im teoretické náuky. Namiesto toho im vyrozprával obraz, ktorý bol vzatý priamo zo života. Obraz rozsievača a semena, ktoré padá na rôzne miesta. Až neskôr, keď sa učeníci pýtajú na význam tohto podobenstva, Ježiš vysloví vetu, ktorá je kľúčom k celej dnešnej nedeli: „Semenom je Božie slovo“ (Lk 8,11).
Bratia a sestry! Týmto jednoduchým výrokom Ježiš nehovorí len to, čo je tým semenom. Naznačuje aj to ako máme rozumieť celému obrazu. I keď by sa to takto na prvé počutie mohlo zdať, predsa len: Nejde tu predovšetkým o pôdu, nejde tu o poľnohospodársku techniku a dokonca nejde ani nie o rozsievača. Nie že by to tieto faktory neboli dôležité. No pravda je taká, že v centre pozornosti stojí dar. Dar, ktorý je rozsievaný. Dar, ktorý sa dostáva medzi ľudí. Dar Božieho slova. Takto napokon znie aj téma tejto dnešnej nedele.
Je pozoruhodné, priatelia, že Ježiš hovorí o Božom slove nie ako o niečom, čo by bolo uložené, chránené, starostlivo dávkované, ale ako o niečom, čo je takpovediac: rozhadzované. Rozsievač nevyberá pôdu s pinzetovou presnosťou. Semeno padá aj tam, kde by sme my povedali, že je to zbytočné. Padá na cestu, na skalu, medzi tŕnie, ale aj do dobrej zeme. Už v tomto je skrytá evanjeliová logika. Božie slovo nie je odmenou pre pripravených, ale darom pre všetkých. Zaznieva do tohto sveta a nestanovuje si vopred podmienky.
Bratia a sestry! Keď evanjelista Lukáš opisuje, že „zišiel sa veľký zástup“ a že ľudia „prichádzali k nemu zo všetkých miest“, naznačuje tým, že toto slovo je vyslovené do hluku, do pohybu, do neprehľadnej ľudskej reality, do veľkej masy ľudí. Nie je to slovo, ktoré by bolo vyslovené do ideálneho ticha chrámu, ale do zmesi rôznych očakávaní, ktoré ľudia mali ohľadom Ježiša. Je to slovo vyslovené do povrchného nadšenia, ale tiež do hlbokých túžob či úplnej nepozornosti. Všade tam zaznieva Božie slovo. Všade tam zaznieva ako dar.
Pán Ježiš hneď na začiatku podobenstva povie vetu, ktorú by sme nemali prepočuť: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva“ (Lk 8,8). Bratia a sestry! Je to pozvanie. Chce sa tým povedať asi toto: Božie slovo je také slovo, ktoré chce vstúpiť hlbšie. Nielen do našej akustickej zóny. Ale do počutia, ktoré je viac než len fyzické zachytenie zvuku. Ono chce vstúpiť do našej mysle, do nášho srdca, do nášho života, našich vzťahov, do nášho myslenia, uvažovania, do našich priorít. Božie slovo sa síce ponúka, ale nevnucuje sa. Prichádza ako dar, ktorý možno prijať, ale aj nechať ležať a prejsť popri ňom.
Keď Ježiš učeníkom vysvetľuje podobenstvo, nezačne rozborom jednotlivých ľudí, jednotlivých skupín poslucháčov, ale pomenovaním pohybu slova. Slovo ide cestou. Slovo dopadá na skalu. Slovo rastie medzi tŕním. Slovo padá do dobrej zeme. Slovo je aktívne. Slovo je živé. A zároveň je vystavené všetkému, čo k životu patrí: pošliapaniu, suchu, uduseniu, ale aj dozrievaniu.
Sestry a bratia! Keď Ježiš hovorí o semene, ktoré padlo na cestu, hovorí: To kraj cesty sú tí, čo počúvajú, a potom prichádza diabol a vyberá im slovo zo srdca, aby neverili a neboli spasení. (Lk 8,12). Nejde tu o morálne hodnotenie ľudí, ktorí sú „zlí“ alebo „neverní“. Ide o realitu sveta, v ktorom je Božie slovo okamžite vystavené iným hlasom, iným vplyvom, iným mocnostiam. Slovo zaznie, ale sotva sa dotkne srdca človeka, už je prekryté hlukom. Nie preto, že by to slovo bolo slabé, ale preto, že je okamžite vystavené zápasu.
V luteránskom chápaní práve tu vyniká vážnosť Božieho slova. Nie je to len neutrálna informácia. Je to slovo, ktoré vytvára vzťah, ktoré volá k dôvere, ktoré prináša spásu. Je to slovo, ktoré vyzýva poslucháča k rozhodnutiu. A práve preto je napádané. Nie každý odpor voči Božiemu slovu má pritom podobu otvoreného odmietnutia. Niekedy ide len o presunutie našej pozornosti na niečo iné. Inokedy sa zas jedná o to, že začneme byť zahltení inými starosťami.
Podobne Ježiš hovorí o tých, ktorí prijímajú slovo s radosťou, ale nemajú koreň, začas veria, a v pokušení odstupujú. (Lk 8,13). Tu, milí priatelia, sa dotýkame bolestnej skúsenosti, ktorá nie je cudzia ani cirkvi. Božie slovo môže vzbudiť nadšenie, pohnúť srdcom, priniesť úľavu. A predsa sa ukáže, že bez hĺbky, bez trpezlivosti, bez zakorenenia vo vernosti Bohu zostáva vystavené suchu. Slovo samo o sebe nie je krátkodobé. Ono má práveže dlhodobý účinok. Krátkodobé je skôr ľudské očakávanie, že Božie slovo šmahom ruky, akoby kúzelným prútikom odstráni všetko utrpenie, všetky zápasy, všetky problémy, všetky otázky v živote. No keď sa tak nestane, prichádza sklamanie a pokušenie odvrátiť sa a nechať celý tento „biznis“ tak. A na dôvažok si človek ešte aj povie: aj tak to nefunguje.
Tretí obraz je azda najbližší každodennej skúsenosti: semeno, ktoré padlo medzi tŕnie. Ježiš hovorí: Ktoré však padlo medzi tŕnie, sú tí, čo počúvajú, ale na cestách života udusia ich starosti, bohatstvo a rozkoš života, a nedozrejú. (Lk 8,14). Sestry a bratia! Tuná opäť nejde o otvorený odpor voči Božiemu slovu. Práve naopak! Slovo je prijaté. Dokonca rastie. Ale popri ňom rastie aj niečo iné. A práve to „popri“ sa ukáže ako rozhodujúce. Slovo síce nie je odmietnuté, ale je zatlačené na okraj. Nie je popreté, ale nemá ani dostatok priestoru, dozrelo. A tak ani nedozreje a neprinesie úrodu.
Až napokon zaznie obraz dobrej zeme. Ale ktoré padlo do dobrej zeme, sú tí, ktorí počúvajú slovo, zachovávajú ho v čistom a dobrom srdci, sú stáli a prinášajú úžitok (Lk 8,15). Bratia a sestry! Ani tu nejde o ideálnych ľudí bez chýb. V každom prípade: rozhodujúcim slovom je „trpezlivosť“. Úroda neprichádza hneď. Dar Božieho slova nesľubuje okamžitý úspech, ale žiada, aby sme boli verní po celý čas. Medzitým slovo pôsobí, rastie, dozrieva – často skryto, pomaly, nenápadne. Ale všetko je na dobrej ceste, aby sme sa dočkali úrody.
Milí priatelia! Keď sa na celé podobenstvo pozrieme vo svetle témy dnešnej nedele, vidíme, že dar Božieho slova nie je v tom, že by nám bolo zverené ako úloha, ktorú máme splniť. Je darom práve tým, že k nám prichádza znova a znova, napriek našej neustálej nedokonalosti. Rozsievač neprestáva siať. Slovo sa nevzdáva. Prichádza aj tam, kde už raz neuspelo. A to je hlboká evanjeliová nádej tohto textu. Je to nádej pre teba i pre mňa. Ak si sa dnes na základe Ježišových slov začlenil do jednej z kategórii prijímateľov, resp. poslucháčov Božieho slova, neznamená to, že to tak musí ostať navždy. Semeno sa rozsieva ďalej a je len na tebe, akou pôdou sa nakoniec staneš. Či ostaneš podupanou cestou, tŕním, bez koreňa alebo dobrou pôdou.
Bratia a sestry! Nedeľa po Deviatniku stojí na prahu pôstneho obdobia. Pripomína nám, že ešte skôr, než budeme hovoriť o pokání, o ceste, o nasledovaní, zaznieva slovo. Slovo ako Dar. Božie slovo, ktoré vytvára vieru, ktoré nám prináša Krista a ktoré nás drží aj vtedy, keď my sami nemáme silu držať sa jeho.
A tak, milí priatelia! Dnes ani tak nejde o to, aby sme sa hneď zaradili medzi „dobrú pôdu“ ako výsledok vlastnej snahy. I keď na prvý pohľad: asi toto by sa od nás čakalo. Ide najmä o to, aby sme zostávali tam, kde Božie slovo zaznieva. V spoločenstve veriacich, v cirkvi, nie v izolácii, nie v pestovaní si svojej súkromnej viery. Ide o to, aby sme tomuto slovu dovolili prichádzať k nám. Aby sme mu dovolili, aby s nami robilo to, čo s nami chce robiť Boh. Hlavne, aby sme ho nenechali len tak ísť, nevšímali si ho a ignorovali ho. Lebo dar Božieho slova je obrovský. A práve v tom je jeho moc, jeho nádej a jeho zasľúbenie. Amen.
Pokázňová modlitba
Pane náš a Bože, ďakujeme Ti za Tvoje slovo, ktoré k nám dnes zaznelo ako dar. Nie ako odmena za našu pripravenosť, nie ako potvrdenie našej dokonalosti, ale ako semeno, ktoré Ty sám rozsýpaš do našich životov. Ďakujeme Ti, že Tvoje slovo prichádza k nám znova a znova, aj tam, kde je pôda tvrdá, aj tam, kde je málo hĺbky, aj tam, kde ho ohrozujú starosti, nepokoj a rozptýlenosť nášho srdca. Ďakujeme Ti, že sa ho nevzdávaš a že ho neprestávaš vyslovovať nad nami. Prosíme Ťa, Pane, chráň svoje slovo v našich srdciach pred všetkým, čo ho chce umlčať ešte skôr, než sa dotkne nášho vnútra. Keď sme zahltení hlasmi tohto sveta, keď sa naše uši síce otvárajú, ale srdce zostáva zatvorené, pripomeň nám, že Ty sám si ten, ktorý dáva sluch aj porozumenie. Keď prijímame Tvoje slovo s radosťou, no prichádza čas skúšky, neistoty a sucha, drž nás pri sebe, aby sme hľadali oporu v Tvojej vernosti, ktorá trvá aj vtedy, keď my sami slabneme. Prosíme Ťa aj za chvíle, keď Tvoje slovo v nás rastie spolu s mnohými inými túžbami, so starosťami, obavami a pokušením spoliehať sa na to, čo je pominuteľné. Daj, nech sa Tvoje slovo v nás nestratí v hluku života, ale nech v ňom dostane priestor dozrieť. Pane, Ty sám obrábaj pôdu nášho srdca. Uč nás trpezlivosti, v ktorej Tvoje slovo prináša úrodu v čase, ktorý poznáš Ty. Daj, nech zostávame tam, kde zaznieva, nech sa k nemu znova a znova vraciame a nech v ňom nachádzame život, nádej a útechu. Toto všetko Ti predkladáme v dôvere, že Ty sám konáš viac, než dokážeme pochopiť, skrze Ježiša Krista, naše živé Slovo, ktorý s Tebou a Duchom Svätým žije a kraľuje na veky vekov. Amen.
