21. po sv. Trojici – buďte dokonalí
Written by radovan on okt 22, 2026 in - No Comments
- nedeľa po Svätej Trojici – 25.10.2026
„… buďte dokonalí …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Matúš 5, 38 – 48
38Počuli ste, že bolo povedané: Oko za oko, zub za zub. 39Ale ja vám hovorím: Neprotivte sa zlému! Naopak: Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nastav mu aj druhé, 40a kto sa chce súdiť s tebou a vziať ti spodné rúcho, daj mu aj plášť; 41a ak ťa niekto núti na míľu, choď s ním dve. 42Kto ťa prosí, tomu daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce požičať od teba. 43Počuli ste, že bolo povedané: Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa. 44Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov, dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia, a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú a vám sa protivia; 45aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je v nebesiach; veď On dáva vychádzať slnku na zlých aj na dobrých a zosiela dážď na spravodlivých aj na nespravodlivých. 46Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, aká vám za to odmena? Či nerobia to isté aj colníci? 47A ak pozdravujete len svojich bratov, čo zvláštne robíte? Či nerobia to isté aj pohania? 48Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Každý človek by chcel byť v niečom dobrý. A mnohí by sme chceli byť dokonca čo najlepší. Chceme dobre vykonávať svoju prácu, byť dobrými rodičmi, dobrými manželmi, dobrými priateľmi. Chceme, aby sa nám darilo, aby sme robili čo najmenej chýb, aby sme sa za svoje rozhodnutia nemuseli hanbiť. A predsa všetci veľmi dobre vieme, že dokonalosť je niečo, čo nám neustále uniká. Nech sa akokoľvek snažíme, vždy sa nájde niečo, čo sme mohli urobiť lepšie. Vždy sa nájde slovo, ktoré sme nemali vysloviť, rozhodnutie, ktoré sme mali urobiť inak alebo príležitosť na dobrý skutok, ktorú sme premárnili. A práve do tejto našej ľudskej nedokonalosti dnes zaznievajú slová Pána Ježiša: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský.“
Keď tieto slová počujeme, možno sa v nás ozve otázka: Pane Ježiši, myslíš to naozaj vážne? Veď Ty predsa poznáš človeka! Vieš, akí sme slabí, nestáli, hriešni. Vieš, ako ľahko podliehame hnevu, závisti, sebectvu. Vieš, aké ťažké je nám niekedy odpustiť čo len malé previnenie. A Ty od nás žiadaš dokonalosť? Áno, bratia a sestry. Pán Ježiš to myslí vážne. Ale aby sme Jeho slovám správne porozumeli, musíme sa pozrieť na to, akú dokonalosť má vlastne na mysli.
- Dokonalosť, ktorá sa začína tam, kde sa končí pomsta … V dnešnom evanjeliu Ježiš hovorí: „Počuli ste, že bolo povedané: Oko za oko a zub za zub. Ale ja vám hovorím: Neprotivte sa zlému.“ Tieto slová nás privádzajú k jednej z najstarších ľudských túžob. K túžbe odplatiť sa. Keď nám niekto ublíži, prirodzene cítime potrebu brániť sa. Keď nás niekto urazí, máme chuť uraziť ho tiež. Keď nás niekto poníži, chceme mu ukázať, že ani my nie sme bezmocní. Koľkokrát sa v živote stretávame s postojom: „On začal!“ Alebo: „Ja som mu len vrátil to, čo urobil on mne!“ A tým považujeme celú vec za vybavenú. Lenže je skutočne vybavená? Ak niekto na našu nenávisť odpovie nenávisťou, čo sa tým vyrieši? Ak na urážku odpovieme urážkou, bude na svete menej zla? Ak niekto ublíži nám a my ublížime jemu, staneme sa tým lepšími ľuďmi? Nie. Iba sa predĺži reťaz zla, v ktorom sa jeden človek stáva nepriateľom druhého.
Starozmluvné pravidlo „oko za oko a zub za zub“ malo pôvodne zabrániť neprimeranej pomste. Malo stanoviť hranice odplaty. Aby človek za jednu urážku nezničil celý život druhého človeka. Pán Ježiš však ide ešte ďalej. On nechce iba obmedziť pomstu. On chce odstrániť pomstychtivosť z ľudského srdca. Preto hovorí o nastavení druhého líca, o ochote dať viac, než sa od nás požaduje, o ochote urobiť aj druhú míľu cesty. Nie preto, že by chcel z kresťanov urobiť slabochov, ktorí si nechajú všetko páčiť. Nie preto, že by nás vyzýval, aby sme mlčky znášali násilie, nespravodlivosť či ubližovanie bezbranným. Aj kresťan má právo brániť seba a povinnosť chrániť druhých.
Ježiš však hovorí o niečom inom. Hovorí o tom, že zlo nesmie určovať naše správanie. Ak mi niekto ublíži, nemusím sa automaticky stať človekom, ktorý ubližuje tiež. Ak ma niekto nenávidí, nemusím jeho nenávisť opätovať. Ak sa ku mne niekto zachová nespravodlivo, nemusím sa vzdať vlastnej ľudskosti. A práve tu sa začína skutočný boj za dokonalosť. Nie v tom, že porazíme svojho nepriateľa, ale v tom, že nedovolíme, aby nepriateľstvo porazilo dobro v nás.
Bratia a sestry, nie je to ľahké. Niekedy je oveľa jednoduchšie zvýšiť hlas než zachovať pokoj. Oveľa jednoduchšie je niekoho odsúdiť než sa pokúsiť mu porozumieť. Oveľa jednoduchšie je niekoľko rokov sa s niekým nerozprávať než urobiť prvý krok k zmiereniu. Lenže Pán Ježiš nás dnes pozýva práve k tomu ťažšiemu. Pretože kresťanstvo nie je iba náboženstvom pekných slov. Je to spôsob života, v ktorom sa má prejavovať moc Božej lásky.
- Dokonalosť, ktorá dokáže milovať aj nepriateľa … A potom prichádza ešte náročnejšia Ježišova požiadavka: „Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú.“ Milovať svojich blízkych – tomu rozumieme. Milovať vlastné deti, rodičov, manžela či manželku, priateľov – to je prirodzené. Hoci ani to sa nám vždy nedarí tak, ako by malo. Ale milovať nepriateľa? Milovať človeka, ktorý nám vedome ublížil? Ktorý nás ohováral, ponížil, oklamal alebo zradil našu dôveru? To už znie takmer nemožne. A predsa práve tu Pán Ježiš odhaľuje niečo podstatné o Božej láske. Hovorí, že náš nebeský Otec dáva vychádzať slnku nad zlými aj dobrými a zosiela dážď na spravodlivých aj nespravodlivých.
Zamyslime sa nad týmto jednoduchým obrazom. Keď ráno vyjde slnko, nesvieti iba na dobrých ľudí. Nesvieti iba na tých, ktorí sa modlia, chodia do kostola a snažia sa žiť podľa Božích prikázaní. Slnko svieti aj na človeka, ktorý včera klamal. Aj na človeka, ktorý niekomu ublížil. Aj na človeka, ktorý na Boha vôbec nemyslí. A keď príde dážď, neobíde pole človeka, ktorý sa k svojmu susedovi zachoval nespravodlivo. Prečo? Pretože Boh nie je ako my. My si svoju priazeň často rozdeľujeme podľa zásluh. Tomu, kto je k nám dobrý, sme dobrí aj my. Kto nám pomôže, tomu radi pomôžeme. Kto nás má rád, toho máme radi. Ale keď sa niekto zachová nepriateľsky, naša ochota milovať sa veľmi rýchlo vytráca. Boh však koná inak. Jeho dobrota presahuje hranice našich zásluh.
A práve preto Ježiš hovorí: „Ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu máte? Či to nerobia aj colníci?“ Inými slovami: Čím by sa potom kresťan odlišoval od ostatných? Ak sa správame dobre iba k tým, ktorí sa správajú dobre k nám, ešte sme nepochopili, čo znamená nasledovať Krista. Kresťanská láska sa totiž najvýraznejšie prejavuje práve tam, kde už nemôžeme očakávať nič na oplátku. A predsa si musíme vysvetliť ešte jednu dôležitú vec. Milovať nepriateľa neznamená schvaľovať jeho konanie. Neznamená to predstierať, že sa nič nestalo. Neznamená to ani to, že človeku, ktorý nás opakovane zraňuje, musíme bezvýhradne dôverovať. Láska k nepriateľovi znamená predovšetkým to, že mu prestaneme želať zlo. Že sa nebudeme tešiť z jeho nešťastia. Že sa nebudeme usilovať o jeho poníženie či zničenie.
A možno raz dokážeme urobiť aj niečo viac. Dokážeme sa za neho pomodliť. Možno iba veľmi krátko: „Pane Bože, Ty vieš, čo sa medzi nami stalo. Ty poznáš moju bolesť. Pomôž mi, aby som v sebe nenosil nenávisť. A pomôž aj tomu druhému človeku, aby spoznal, čo je dobré.“ Bratia a sestry, takáto modlitba môže byť začiatkom veľkej zmeny. Možno nezmení hneď toho druhého človeka. Ale môže začať meniť nás. Pretože človek, ktorý sa učí modliť za svojho nepriateľa, postupne prestáva byť väzňom vlastnej nenávisti. A to je veľké víťazstvo.
- Dokonalosť, ktorú nám ukazuje Kristus … Napokon sa dostávame k poslednému veršu dnešného evanjelia: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský.“ Čo tým Pán Ježiš myslí? Grécke slovo, ktoré je tu použité a ktoré prekladáme ako „dokonalý“, v sebe nesie aj význam úplnosti, celistvosti či dosiahnutia cieľa. V súvislosti s dnešným evanjeliom teda nejde iba o bezchybnosť, akú si zvyčajne predstavujeme pod slovom dokonalosť. Ide o lásku, ktorá nie je polovičatá. O lásku, ktorá sa nezastaví na hranici vlastného prospechu. O lásku, ktorá sa neobmedzuje iba na tých, ktorí si ju podľa nás zaslúžia. Taká je láska nášho nebeského Otca. A takúto lásku od nás žiada aj Ježiš.
Lenže tu musíme byť veľmi opatrní. Mohli by sme totiž nadobudnúť dojem, že ak sa budeme dostatočne usilovať, ak budeme dosť dobrí, trpezliví, obetaví a láskaví, napokon si zaslúžime Božie prijatie. To by však bolo nepochopenie evanjelia. My sa nestávame Božími deťmi preto, že sme dokonalí. My sa učíme žiť novým životom preto, že nás Boh už prijal za svoje deti. A prijal nás nie pre naše zásluhy, ale zo svojej milosti, pre Ježiša Krista. To je nesmierne dôležité. Lebo ak by naša spása závisela od toho, či dokážeme dokonale milovať svojich nepriateľov, kto z nás by mohol obstáť? Kto z nás môže povedať, že nikdy nepodľahol hnevu? Kto môže povedať, že nikdy v duchu neželal niekomu nič zlé? Kto môže povedať, že jeho láska bola vždy čistá, nezištná a bezpodmienečná? Nikto z nás. A práve preto potrebujeme Krista. Potrebujeme Toho, ktorý nielen hovoril o láske k nepriateľom, ale ju aj dokonale uskutočnil.
Spomeňme si na Golgotu. Pán Ježiš visí na kríži. Je ponížený, opustený, vystavený posmechu a krutosti. Ľudia Mu ubližujú, hoci On nikomu neublížil. A čo robí? Nevyhráža sa. Nezvoláva na svojich nepriateľov Boží trest. Nežiada odplatu. Modlí sa: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“ (Lk 23, 34)
Bratia a sestry! Tu vidíme dokonalosť, o ktorej hovorí dnešné evanjelium. Nie dokonalosť človeka, ktorý nikdy nezlyhal pri plnení svojich povinností. Ale dokonalosť Božej lásky, ktorá zostáva láskou aj vtedy, keď sa stretáva s nenávisťou. Kristus na kríži nielen učí, ako máme žiť. On predovšetkým koná to, čo my sami nedokážeme. Berie na seba náš hriech, našu nedokonalosť, naše zlyhania. Zomiera za nás, aby sme my mohli žiť z Božieho odpustenia. A práve toto odpustenie sa potom stáva silou, ktorá nás premieňa. Nie strach z toho, že nikdy nebudeme dosť dobrí. Ale vďačnosť za to, že nás Boh miluje napriek tomu, akí nedokonalí sme. Z tejto vďačnosti vyrastá ochota odpúšťať. Ochota zmieriť sa. Ochota urobiť dobrý skutok aj človeku, ktorý nám nič dobré nepreukázal.
A tak sa dostávame k samotnej téme dnešnej nedele. V boji za dokonalosť. Možno by sme očakávali, že pôjde o boj s inými ľuďmi. S tými, ktorí nám ubližujú, ktorí nás urážajú, ktorí nám znepríjemňujú život. Ale dnešné evanjelium nás učí, že ten najťažší boj sa často odohráva v našom vlastnom srdci. Je to boj medzi túžbou pomstiť sa a ochotou odpustiť. Medzi pýchou, ktorá nechce ustúpiť, a pokorou, ktorá dokáže urobiť prvý krok. Medzi sebectvom, ktoré sa pýta: „Čo z toho budem mať?“, a láskou, ktorá sa pýta: „Čo dobré môžem urobiť?“ A tento boj sa neodohráva iba vo veľkých životných situáciách. Odohráva sa každý deň. Keď sa doma pohádame a máme možnosť buď pokračovať v hádke, alebo povedať: „Prepáč.“ Keď nás niekto urazí a my sa rozhodujeme, či mu urážku vrátime. Keď stretneme človeka, s ktorým máme už dlhé roky narušené vzťahy, a rozhodujeme sa, či ho vôbec pozdravíme. Keď sa dozvieme, že človek, ktorý nám kedysi ublížil, sa ocitol v ťažkostiach, a rozhodujeme sa, či sa budeme tešiť z jeho nešťastia, alebo mu budeme priať pomoc.
Práve v takýchto chvíľach sa ukazuje, nakoľko sa Kristovo evanjelium stáva súčasťou nášho života. A nemusíme vždy zvíťaziť. Niekedy zlyháme. Niekedy povieme to, čo sme povedať nemali. Niekedy nás premôže hnev. Niekedy sa ukáže, že naše srdce je ešte stále veľmi vzdialené od Božej dokonalosti. Ale ani vtedy sa nemusíme vzdávať. Pretože náš kresťanský život nestojí na našej bezchybnosti, ale na Kristovej milosti. A tá nás dvíha aj po našich pádoch.
Milí bratia a milé sestry! Na záver by som chcel, aby sme si z dnešného evanjelia odniesli jednu jednoduchú myšlienku. Dokonalosť, ku ktorej nás Pán Ježiš pozýva, nie je súťažou o to, kto z nás je lepší kresťan. Nie je to ani snaha presvedčiť Boha, že si zaslúžime Jeho lásku. Je to cesta, na ktorej sa učíme podobať svojmu nebeskému Otcovi. A táto cesta sa začína tým, že prijímame Jeho lásku k nám. Lásku, ktorú sme si nezaslúžili. Lásku, ktorá nám odpúšťa. Lásku, ktorá nás neopúšťa ani vtedy, keď zlyhávame. A keď takúto lásku prijímame, nemôžeme si ju nechať iba pre seba. Má pokračovať ďalej. K našim blízkym. K našim susedom. K ľuďom, s ktorými sa nám dobre vychádza. Ale aj k tým, s ktorými máme ťažké vzťahy. Možno sa nám nikdy nepodarí milovať tak dokonale, ako miluje Boh. Ale každý deň môžeme urobiť aspoň jeden krok týmto smerom.
O jedno tvrdé slovo menej. O jeden prejav trpezlivosti viac. O jednu odpustenú krivdu viac. O jednu modlitbu za človeka, ktorého nemáme radi, viac. A možno práve v týchto malých víťazstvách nad vlastným sebectvom a hnevom bude náš život čoraz viac odrážať lásku Ježiša Krista. Pretože skutočná kresťanská dokonalosť sa neprejavuje tým, že nad druhými víťazíme, ale tým, že sa v našom živote čoraz viac presadzuje Kristova láska. Nech nám k tomu náš nebeský Otec dáva silu, trpezlivosť a predovšetkým svoju milosť. Amen.
Pomodlime sa: Pane Ježiši Kriste, náš Spasiteľ a Vykupiteľ! Ďakujeme Ti za Tvoje sväté slovo, ktorým nás dnes pozývaš na cestu lásky, odpustenia a milosrdenstva. Pokorne vyznávame, že sme od dokonalosti, ku ktorej nás povolávaš, ešte veľmi ďaleko. Často sa nechávame ovládať hnevom, pýchou a túžbou po odplate. Ťažko odpúšťame tým, ktorí nám ublížili, a neraz zabúdame, že aj my sami žijeme iba z Tvojho odpustenia. Prosíme Ťa, odpusť nám naše zlyhania a premieňaj naše srdcia. Uč nás premáhať zlo dobrom, nenávisť láskou a nepriateľstvo zmierením. Daj nám silu odpustiť tam, kde nás bolí krivda, trpezlivosť tam, kde nás premáha hnev, a pokoru tam, kde sa ozýva naša pýcha. Pomáhaj nám pamätať, že dokonalosť nie je zásluhou, ktorou si získavame Tvoju priazeň, ale cieľom, ku ktorému nás vedie Tvoja milosť. A keď na tejto ceste padáme, pozdvihni nás svojím odpustením. Keď strácame odvahu, posilni nás svojou láskou. Nech sa v našich slovách, skutkoch a vzťahoch čoraz viac odzrkadľuje Tvoja dobrota, ktorú si nám tak dokonale zjavil na golgotskom kríži. Lebo Ty si naša spravodlivosť, naša nádej a naša spása, teraz i naveky. Amen.
