1. adventná nedeľa – „Hľa, On prichádza!“
Written by radovan on nov 26, 2013 in - No Comments
1. adventná nedeľa – 1. 12. 2013
Hľa, On prichádza!“
Milosť vám a pokoj od toho, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde! Amen.
Jeremiáš 23, 5 – 8
5 Ajhľa, prichádzajú dni – znie výrok Hospodinov – keď vzbudím Dávidovi spravodlivý výhonok, ten bude panovať ako kráľ, bude múdro konať a uplatňovať právo a spravodlivosť v krajine. 6 Za jeho čias Júda dôjde spásy a Izrael žiť bude v bezpečí. A toto bude jeho meno, ktorým ho budú volať: Hospodin – naša spravodlivosť. 7 Preto, hľa, prichádzajú dni – znie výrok Hospodinov – keď nebudú už hovoriť: Akože žije Hospodin, ktorý vyviedol Izraelcov z Egypta, 8 ale: Akože žije Hospodin, ktorý vyviedol a priviedol potomstvo domu Izraela zo severnej krajiny a zo všetkých krajín, do ktorých som ich rozohnal. A budú bývať na svojej pôde.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Z Božej milosti sa po roku opäť dožívame 1. adventnej nedele, ktorou vstupujeme nielen do vzácneho času adventného, ale tiež v kresťanskej cirkvi začíname nový cirkevný rok. Opäť nanovo si tak začíname pripomínať dejiny spásy, teda všetko to, čo Pán Boh vo svojom Synovi – Ježišovi Kristovi a v moci Ducha Svätého vykonal pre naše spasenie, našu večnú záchranu a vykúpenie. Poslaním času adventu, ktorý dnešnou nedeľou otvárame, je vnútorne – duchovne nás pripraviť na príchod prorokmi zasľúbeného Mesiáša, Osloboditeľa, trpiaceho Božieho služobníka, Spasiteľa, Pána a Kráľa, ktorého sme my poznali a identifikovali v Ježišovi z Nazareta. Ak totiž samotná príprava na niečí príchod je zodpovedná a precízna, potom aj konečné prijatie je vrelé, vrúce, teplé, radostné, srdečné a vďačné. Nuž a práve také by malo byť prijatie Božieho Syna do nášho života, do života našich rodín, do našich pracovísk i celej spoločnosti vo všeobecnosti. Nemala by to byť len naša kresťanská povinnosť, alebo len tradícia zdedená po predkoch. Advent nás vedie k tomu, aby každý z nás sa osobne pripravil na stretnutie so Spasiteľom, na Jeho narodenie, na Jeho prijatie. Aby každý jeden z nás osobne pocítil, ako veľmi a intenzívne toho Mesiáša potrebuje a je na Ňom závislý.
Poviete si, to je síce pekné, ale ako s tým všetkým súvisí text z proroka Jeremiáša, ktorý sme si v úvode vypočuli? Kde sú tuná nejaké styčné body? V čom pre nás môžu byť slová proroka zo staroveku prospešné? Čo nám môžu dnes ešte povedať? V čom môžu byť pre nás aktuálne? Bratia a sestry, je to predovšetkým podobnosť situácie, v ktorej sa ocitol Jeremiáš so svojim ľudom a v akej sa nachádzame my všetci. Čo to je? Je to situácia otroctva, zajatia. Nejako sa nám to nezdá. My predsa žijeme v slobodnej demokratickej spoločnosti. Nie sme ničí zajatci. Nie sme žiadni otroci. Sme slobodní a nezávislí ľudia. Tak sme o tom presvedčení. Sme však naozaj až takí slobodní a nezávislí? Ak sme takí slobodní, prečo je okolo nás tak veľa závislých (spútaných, zajatých, zotročených) ľudí? Teraz nemyslím len na závislosť na alkohole, drogách, či hracích automatoch. Myslím na otroctvo úspechu, peňazí, bohatstva, vplyvu, kariéry, obdivu, popularity, mladistvého výzoru, krásy a pod.
Styčný bod je teda práve nesloboda, zajatie, otroctvo. V čase Jeremiáša to bolo babylonské zajatie izraelského národa, ktoré prišlo na Boží popud ako trest za neveru a tvrdošijnosť Božieho vyvoleného ľudu, ako trest za hazardovanie s Božou milosťou. V terajšom čase je to otroctvo, ktoré som naznačil vyššie. I v tomto prípade sa to deje na Boží popud. Pán Boh nám totiž takýmto spôsobom chce poukázať na to, že skutočnú slobodu, spásu, úspech, bohatstvo života nám môže dať len On a nikto iný.
Bratia a sestry, stáva sa, že v rýchlosti času a povinností, ktoré v živote máme, prehliadame dôležité udalosti. Slovíčko „ajhľa“, ktorým sa prečítané Božie slovo začína, chce hneď na začiatok našu pozornosť upútať a upozorniť nás na niečo dôležité. Ajhľa, prichádzajú dni … – dni adventného času, aktualizujúc si to pre nás. Dni, kedy by bolo dobré spomaliť a viac sa sústrediť na to duchovné, majúc pritom na mysli slová JK : Nie len samým chlebom bude žiť človek, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích.
Čo je na adventnom čase tak iné, resp. výnimočné, aby si zaslúžil našu pozornosť? Je to čas, v ktorom sa ako veriaci ľudia pripravujeme a očakávame príchod niekoho dôležitého – Syna Božieho. Očakávame príchod samotného Boha, ktorý v ľudskom tele zostúpil prišiel, vstúpil do dejín nášho sveta.
Čo o Ňom vieme z prečítaných slov? Bude z rodu Dávidovho. To je prvý základný predpoklad. Starozmluvný Izraelita dobre poznal proroctvá o Mesiášovi. Vedel, že Mesiáš musí prísť z rodu Dávidovho. Nuž a Ježiš tento predpoklad naplnil. Evanjelista Matúš nám o tom podáva krásny dôkaz, keď hneď v 1. kapitole svojho evanjelia nám prináša presný Ježišov rodokmeň, ktorý vedie ku kráľovi Dávidovi a následne až k samotnému Adamovi.
Bude spravodlivý. Ježišova spravodlivosť sa tiahne celým Jeho pozemským životom. Vidíme ju v Jeho učení, v Jeho slovách i skutkoch. Vidíme ju na kríži, kde za nás kladie svoj život, lebo tak je to dobré a spravodlivé v Božích očiach.
Bude panovať. Na tejto zemi počas svojho pozemského pôsobenia Ho síce len poniektorí poznali ako Pána a Kráľa. On sám sa totiž skôr identifikoval ako pokorný Boží služobník. No na konci vekov o Jeho panstve už nikto pochybovať nebude. Preto aj v poslednej knihe Biblie o Ňom čítame ako o Pánovi pánov a Kráľovi kráľov. Vtedy každé koleno bude musieť pokľaknúť a vyznať, že Ježiš je Pán.
Bude to múdry Kráľ so zmyslom pre právo a spravodlivosť. Teda žiaden sebecký, skorumpovaný a skazený vládca. Ježiš sa kráľom pritom neustanovil sám. Bránil sa aj tomu, aby Ho za kráľa nad sebou ustanovila generácia, medzi ktorou žil. Tí k tomu totiž boli vedení len zo zištných dôvodov. (Tento kráľ nám bude dávať chlieb bez práce, bude kriesiť našich mŕtvych. Takto čoskoro obnovíme slávne Dávidovo kráľovstvo). Tohto Kráľa nám sem však posiela samotný Boh. Tak znie výrok Hospodina : ja vzbudím Dávidovi spravodlivý výhonok … Nie je to teda nijaká naša zásluha. My sme si takéhoto Kráľa nad nami ničím nezaslúžili. Je to Boží akt, Božie rozhodnutie, Božia svätá vôľa. Zároveň to však nie je nijaký rozkaz absolutistického diktátora na spôsob : Či chcete alebo nie, bude to váš kráľ a vy ste povinní ho prijať, akceptovať a rešpektovať. Aj v tom sa prejavuje Božia veľkosť, že nám dáva na výber. Každý si môže vybrať, koho bude mať za Kráľa. Ježiš je síce univerzálnym Kráľom. Blahoslavení a šťastní sú ale tí, ktorí sa pre Neho ako Kráľa, aj keď sa teraz ešte javí len ako kráľ v skrytosti, slobodne rozhodli už na tejto zemi! Uznať totiž Ježiša ako Kráľa až na poslednom súde už bude príliš neskoro.
Čo bude výsledkom Jeho príchodu a pôsobenia? Spása a bezpečnosť, píše prorok Jeremiáš. Tomuto Kráľovi nepôjde o víťazstvo nad Rimanmi. Nepôjde Mu o politickú moc a vplyv. Jeho cieľom na tejto zemi nie je ani nastolenie ekonomického blaha pre všetkých. Jeho poslaním je poraziť a zneškodniť skutočných nepriateľov človeka a ľudstva ako takého. A tými sú : hriech, Satan a smrť. S hriechom zúčtuje tak, že ho ako nevinný zoberie na seba a na vlastnom tele ho odsúdi na smrť. To znamená, že zomrie. Takto svojmu Otcovi prinesie jedinečnú, dokonalú a neopakovateľnú obeť zmierenia. Boh Otec je takto zmierený a už sa na nás pre to, čo kvôli nám Ježiš vykonal, nehnevá. Vo viere v Krista je nám odpustené. So Satanom zúčtuje tak, že Jeho pokušeniam odolá a ostane verný svojmu Otcovi a Jeho plánu záchrany. Ako Sudca, ktorému Otec na konci zveril súd do rúk, odsúdi Satana a jeho démonov na večný trest v ohnivom jazere. Nuž a so smrťou zúčtuje tak, že jej moc na Veľkonočné ráno porazí svojim zmŕtvychvstaním. Takto teraz Syn Boží žije a viacej už neumiera.
V našom texte čítame, že jeho meno bude : Hospodin – naša spravodlivosť. Teda nie : Hospodin – náš sudca, náš kritik, náš nepriateľ. Ale naša spravodlivosť. Boh totiž uznal za správne a spravodlivé odsúdiť hriech a zachrániť pritom hriešnika. Rozhodol sa pre výnimočné riešenie : vziať hriech ľudí na seba a na samom sebe ho odsúdiť, potrestať a znášať trest za túto vinu. Trest v podobe smrti svojho Syna. To, čo sa nám javí ako bláznivé, nelogické a šialené, je v Božích očiach spravodlivé. Drahý brat, milá sestra : Kto je pre teba Ježiš? Akým menom Ho voláš ty?
V mene „Hospodin – naša spravodlivosť“, sa však skrýva aj narážka na meno posledného judského kráľa Cidkiju (Cidkija – Moja spravodlivosť je Hospodin), ktorého však nedosadil Hospodin, ale babylonský kráľ. Preto sa od neho ani nedalo čakať, že program definovaný jeho menom sa uskutoční. Pre nás dnes z toho vyplýva jedno : Nám spásu a bezpečnosť tiež nezabezpečí nijaký prezident, ani premiér, ani župan, primátor, či starosta. Nezabezpečí nám ich ani Európska únia. Nezabezpečí nám ich ani kapitalizmus, ani komunizmus, ani demokracia, ani socializmus. Prečo? Pretože toto všetko sú spoločenské systémy vytvorené ľuďmi, ktorí predovšetkým sami z nich chceli mať svoj profit a zisk. Najprv pozerali na seba a až potom na ostatných. Neboli to „systémy“ nastolené Pánom Bohom, preto človeku ani nemohli ani nemôžu ponúknuť to, čo nám môže dať jedine Boh sám skrze svojho Syna. Syn Boží, naopak, nepozerá na seba a svoje dobro, ale celý čas má pred očami naše dobro. Dobro človeka a spásu človeka. To, že Mu nejde o seba, dokazuje tým, že sa nechá ponižovať a pribiť na kríž i keď by si v tej chvíli mohol zavolať 12 plukov anjelov, ktorí by sa za neho bili. No z lásky k nám to neurobí.
Nasleduje ďalšie „hľa“. Toto hľa nás chce upozorniť na opäť niečo dôležité. Tento Kráľ má moc dať nám slobodu. Má moc vyslobodiť nás z otroctva – hriechu, hnevu Božieho, vlastných závislostí, sebectva, tvrdohlavosti, spurnosti … Tento Kráľ sa nám ponúka ako ten, kto nás chce viesť v živote. Nuž a toto jeho vedenie má svoj konkrétny cieľ. Nie je to nezmyselné putovanie. Tým cieľom je „naša pôda“. Tým sa myslí zasľúbená krajina, ktorú Boh sľúbil svojmu ľudu. Pre Izraelcov to bol Kanaán, pre veriacich Novej zmluvy je to zasľúbená zem nebeského kráľovstva. To je ešte viac ako vyslobodenie Izraelcov z Egypta. Aj vtedy to síce bola veľká demonštrácia Božej moci. No šlo „len“ o pozemskú zasľúbenú zem. Teraz, skrze Ježiša Krista, sa však jedná o zasľúbenú nebeskú vlasť. To sa predsa nedá porovnať s ničím pozemským.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi! Dnešná 1. adventná nedeľa, ktorej téma znie „Pán / Kráľ prichádza“ nás pozýva k tomu, aby sme sa na Ježišov príchod aj my pripravili „kráľovsky“. Prorok Jeremiáš nám v prečítanom texte poukázal na to, kto všetko nám v Mesiášovi prichádza : Osloboditeľ, trpiaci Boží služobník a Mesiáš, ktorý je z rodu Dávidovho, pochádza však súčasne od Boha, je spravodlivý, má cit pre právo, prináša so sebou spásu a bezpečnosť a vedie nás do zasľúbenej zeme večnosti kráľovstva nebeského. Bratia a sestry! Prijmime Ho dnes ako takého, ktorý nám chce dobre a ktorý nás miluje! Veď On všetko robí z lásky k nám! On túto svoju lásku dokázal tým, že sa stal človekom, žil tu medzi nami, trpel, prijal obmedzenia, ktoré so sebou ľudskosť prináša, bol pokúšaný a dovolil, aby bol zabitý, no natretí deň vstal z mŕtvych. Otvorme preto brány našich sŕdc, aby cez ne k nám mohol vstúpiť Kráľ slávy! Skutočný Kráľ, ktorému nejde o svoje dobro, ale Pán, ktorý spravil a robí všetko preto, aby sme raz aj my mohli byť tam, kde je teraz už On! Amen.
