1. adventná nedeľa – nadšenie v objatí správnej teológie
Written by radovan on nov 25, 2020 in - No Comments
- adventná nedeľa – 29.11.2020
„… nadšenie v objatí správnej teológie …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Matúš 21,1 – 9
1 Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfagé pri Olivovom vrchu, poslal Ježiš dvoch učeníkov 2 a povedal im: Choďte do dediny, ktorá je pred vami, a hneď nájdete oslicu priviazanú a osliatko s ňou; odviažte a priveďte mi ich. 3 A ak by vám niekto hovoril niečo, povedzte, že Pán ich potrebuje a že ich hneď pošle späť. 4 Toto sa stalo, aby sa splnilo slovo prorokovo: 5 Povedzte dcére sionskej: Ajhľa, tvoj kráľ k tebe prichádza krotký, sediac na oslovi, a to na osliatku ťažnej oslice. 6 Učeníci šli a urobili, ako im prikázal Ježiš: 7 priviedli oslicu a osliatko a kládli na ne svoje rúcha; i vysadol na ne. 8 A veľký zástup rozprestieral rúcha na cestu, iní sekali ratolesti zo stromov a stlali na cestu. 9 No zástupy, ktoré šli pred Ním a za Ním, volali: Hosana Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosana na výsostiach!
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Z Božej milosti, už po mnohý krát opäť vstupujeme do nového cirkevného roka. V kontexte doby, v ktorej žijeme, musíme povedať, že je to vskutku Božia milosť, keď sa môžeme ako kresťanské spoločenstvo, ako cirkev, ako Božia rodina stretnúť nielen niekde v online priestore, pri obrazovkách našich televízorov, či notebookov alebo pri rádioprijímačoch, ale aj osobne, tvárou v tvár, ako bratia a sestry. Azda si tieto vzácne chvíle viacej vážime, keďže nám počas tohto roka niekoľko mesiacov nebolo umožnené takto sa schádzať.
Dnes pred sebou máme známy biblický text, ktorý je tzv. predpísaným evanjeliovým textom hneď na dve nedele v rámci cirkevného roka. Prvou príležitosťou je 6. pôstna nedeľa, tzv. Kvetná, kedy sa táto udalosť, týždeň pred udalosťami Veľkej noci, v Ježišovom živote vskutku odohrala. Avšak starocirkevná tradícia cítila, že práve tento evanjeliový text o triumfálnom Ježišovom vjazde do mesta Jeruzalem, je vhodný aj na 1. adventnú nedeľu, ktorou ako kresťanská cirkev vstupujeme do nového cirkevného roka, teda v čase predvianočnom.
Bratia a sestry, ako vlastne udalosť Ježišovho vjazdu do Jeruzalema súvisí so začiatkom cirkevného roka? Ako táto udalosť súvisí s adventom, s časom predvianočným? Pokúsim sa na to postupne odpovedať, pričom by som sa chcel sústrediť na tri kľúčové javy, ktoré sa nedajú v prečítaných slovách prehliadnuť. Poďme však pekne poporiadku!
Nálada ľudu je jedným slovom veľkolepá. Vnútorné nastavenie národa je jednoducho skvelé. Snáď už to ani nemôže byť lepšie. Radosť ľudí je strhujúca. Oslavné pokriky sa ozývajú po všetkých uliciach a námestiach. Človek má až chuť pýtať sa: Prečo toto všetko Majster z Nazareta dovolí? Veď predtým tvrdo a neoblomne odmietal akýkoľvek náznak populizmu. Keď Ho po nasýtení 5000 davu chcel zástup korunovať za svojho kráľa, utiahol sa na kopec do samoty. Teraz však odkladá akúkoľvek rezervovanosť, či zdržanlivosť. Naopak! Z celého srdca sa teší s nespočetným davom pútnikov, ktorých oddávna vysnívaná túžba zrazu dochádza naplnenia. A všetko sa to deje v priamom prenose, rovno pred ich očami.
Ten, ktorý sám neľutoval svoju námahu, svoj čas, svoju energiu a celý svoj potenciál pri kázaní, konkrétnej pomoci a uzdravovaní nemocných, ten teraz slávnostne vstupuje do Jeruzalema – mesta pokoja. Robí tak na chrbte jazdného zvieraťa, ktoré bolo typické pre vládcov staroveku, pre panovníkov, akými boli kráľ Saul či Dávid.
Bratia a sestry, snáď nepoviem nič zlé, keď si dovolím to zhodnotiť takto: Áno! Toto je tých povestných Ježišových 5 minút slávy … v dobrom. Svojim vjazdom na oslovi totiž uskutočňuje a napĺňa známe starozmluvné proroctvo, ktoré vyslovil mnoho rokov predtým prorok Zachariáš: 5 Povedzte dcére sionskej: Ajhľa, tvoj kráľ k tebe prichádza krotký, sediac na oslovi, a to na osliatku ťažnej oslice. Je to proroctvo, ktoré možno stiahnuť len na osobu Mesiáša. Deň naplnenia je teda tu! Dav doslova šalie radosťou. Veď vidieť na vlastné oči ako sa napĺňajú dávno vyslovené proroctvá, to nie je každodenná záležitosť!
Nadšenie ľudí vskutku nepozná hraníc. Muž z Nazaretu vstupuje do Jeruzalema ako ten, kým skutočne je. Celkom jednoznačne, neberúc pritom ohľad na pochybovačov, hundrošov a pesimistov. Ježišovi prívrženci z ľudu cítia tento Jeho mocný ťah. Ale čo Jeho protivníci, opozičníci z tzv. horných poschodí, z tzv. náboženskej a politickej smotánky národa? Tí sú celkom akoby paralyzovaní, keď vidia, čo sa deje. Rozhorčene pobehujú sem a tam a ako ochromení sa pýtajú: Čo to má znamenať? Necháva sa tento majster z Nazaretu, tento Ježiš, tesárov syn, tento potulný učiteľ oslavovať ako božský Kráľ? Keď toto robí teraz, čo potom ešte príde? Čo bude nasledovať? Čo ešte môžeme očakávať?
Drahí priatelia, to je v tejto chvíli to prvé, čo chcem z prečítaných slov zvýrazniť: Ježišova vec potrebuje nadšenie. Ježišova vec potrebuje tých, ktorí sú nadšení. Vstup do nového cirkevného roka je aj pre nás výzvou, aby sme, čo sa Ježiša a Jeho veci týka, nestratili nadšenie. I keď počas tohto turbulentného a neistého roka nestratiť nadšenie, či ostať nadšeným bolo mimoriadne náročné. No s novým cirkevným rokom, do ktorého vstupujeme, je tu aj nová ponuka a nová možnosť nadšenia. Nadšení však smieme byť len vtedy, pokiaľ si budeme viac všímať Krista – čo pre nás urobil a stále robí – a menej tento svet. Nie je totiž nič horšie ako pesimistický, skeptický a zahundraný kresťan.
Ježiš sám ostal nadšeným pre svoju cestu, ktorú Mu určil Jeho Otec, a to až do samotného konca. A i keď to bola cestá kamenistá, tŕnistá a ťažká, nezišiel z nej. Nevzdal sa jej, ale ostal na nej až do konca. Takto, drahí priatelia, sme dnes my všetci pozvaní k nadšeniu pre Krista. Sme pozvaní k nadšeniu v nasledovaní Krista. K nadšeniu pri vydávaní svedectva o tomto Kristovi. Drahý priateľ, svet potrebuje vidieť i tvoje nadšenie pre Božieho Syna. Pretože iba takéto nadšenie môže osloviť a primäť k uvažovaniu aj iných.
Tá druhá vec, na ktorú sa chcem upriamiť je otázka: Akého Krista očakávaš ty? Krista podľa svojich predstáv alebo Krista podľa Božích predstáv? Teda Krista, ktorého nám zoslal samotný Boh Otec. Pokiaľ ťa pohoršuje vstup Krista do tohto sveta ako malého bezbranného dieťatka, potom kalkuluješ so svojimi predstavami. Nuž a pokiaľ ťa snáď pohoršuje vjazd Krista do Jeruzalema na oslíkovi, vstup Krista ako pokorného Kráľa, potom si zrejme tiež vsadil na svoje vlastné predstavy. Pokiaľ je to takto, drahý brat, milá sestra, zbav sa ich čím skôr! Nechaj sa i počas tohtoročného adventu, časom očakávania príchodu Božieho Syna, naplniť skôr tou Božou predstavou o Kristovi! Staň sa i ty jedným z tých, o ktorých Kristus hovorí: Blahoslavený každý, kto by sa na mne nepohoršil … Nechaj si teda pomôcť prostredníctvom Božieho záchranného plánu! Lebo iba ten skutočne funguje. Iba ten môže pomôcť pri stretnutí s hriechom, diablom, Božím hnevom i trestom. Iba ten môže zachrániť pre večný život.
Nuž a tá tretia vec, na ktorú dnes chcem upriamiť vašu pozornosť je to, čo ten oslavujúci dav vlastne prevoláva: Hosana Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosana na výsostiach! To „Hosana“ zrejme nepočujeme prvýkrát. Otázka však je, či tomuto slovu rozumieme. Som si istý, že v mysliach mnohých prebieha asi takýto proces: Hosana – to je niečo ako „hurá!“ „Nech žije!“ a pod. Alebo v slovenskom odľahčenom kontexte: „Ježiš na hrad!“ 😊 … Avšak nie je to tak. Slovo „Hosana“ je odvodené z aramejského: Hošanná! – a znamená asi toľko ako: Pomôž nám! Zachráň nás!
Áno, drahí priatelia, i pri vstupe do nového cirkevného roka nesmieme stratiť zo zreteľa, že jedine s Božou pomocou môžeme zvládnuť všetko to, čo je pred nami. Nuž a nesmieme stratiť zo zreteľa ani to, že naša pomoc a záchrana je jedine v Bohu, nie vo veciach tohto sveta ani v ľuďoch, ani v nás samých.
Nadšenie na jednej strane a povedal by som: správna teológia – na strane druhej. To je to, čo sa nám dnes ponúka na začiatku nového cirkevného roka. Samotné nadšenie, ako sa z prečítaných slov zdá, je síce fajn, ale len ono nestačí. Človek totiž nemusí byť nadšený len pre šľachetné veci, ale aj pre sprostosti. My všetci dobre vieme, na čo sa to obrovské nadšenie davu už o niekoľko dní zmení. Z „Hosana!“ bude „Ukrižuj Ho!“. Nadšenie teda potrebuje správne usmernenie. A tým je tá správna teológia, teda: správne vnímanie a pochopenie Ježiša ako Krista a Syna Božieho. Na druhej strane: rovnako tak len správna teológia sama o sebe nie je dostačujúca. Bez nadšenia konkrétneho človeka, konkrétneho spoločenstva totiž nestrhne masy, neosloví a nezaujme.
A preto nám všetkým, drahí priatelia, dnes, na 1. adventnú nedeľu prajem pre celý nový cirkevný rok jedno i druhé. Nadšenie usmernené správnou teológiou. A tiež správnu teológiu naštartovanú nadšením. Pán nech je s nami! Amen.
