1. adventná nedeľa – najlepší program
Written by radovan on nov 24, 2021 in - No Comments
- adventná nedeľa – 28.11.2021
„… najlepší program …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Rímskym 13, 8 – 14
8 Nikomu nebuďte nič dlžní, okrem toho, aby ste sa navzájom milovali, lebo kto miluje blížneho, naplnil Zákon. 9 Veď prikázania: Nescudzoložíš, nezabiješ, nepokradneš, nepožiadaš a ak je nejaké iné prikázanie, sú zhrnuté v tomto slove: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. 10 Láska blížnemu nerobí zle. Naplnením Zákona je teda láska. 11 A toto robte, veď viete, aký je čas, že už nastala hodina, aby ste sa prebudili zo spánku. Teraz je totiž naša spása bližšie, ako keď sme uverili. 12 Noc pokročila a deň sa priblížil. Vyzlečme teda skutky tmy a oblečme si výzbroj svetla. 13 Kráčajme slušne ako vo dne, nie v hýrení a opilstve, nie v smilstve a bezuzdnosti, nie v svároch a závisti. 14 Ale oblečte sa v Pána Ježiša Krista a nevyhovujte telu, aby ste neprepadli žiadostiam.
Milé sestry, drahí bratia v prichádzajúcom Pánovi Ježišovi Kristovi!
Každý začiatok niečoho je spojený s určitými predstavami, očakávaniami, povinnosťami či záväzkami, ktoré z toho vyplývajú. Myslím, že nie inak by tomu malo byť aj dnes, keď v kresťanskej cirkvi začíname nový cirkevný rok. V slovách, ktoré nám zazneli, nám apoštol Pavol zanechal niekoľko dobrých rád, ktorých by sme sa mohli i mali pridŕžať nielen v dnešnú 1. adventnú nedeľu, ale aj počas celého ďalšieho cirkevného roka, ktorý sa pred nami dnes otvára.
Pozrime sa teda v tejto chvíli na apoštolov program pripravený pre nás! Prvá polovica Pavlových slov pojednáva o láske. Zaznievajú tu také tvrdenia ako: 8 Nikomu nebuďte nič dlžní, okrem toho, aby ste sa navzájom milovali, lebo kto miluje blížneho, naplnil Zákon. Alebo tiež: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. 10 Láska blížnemu nerobí zle. Naplnením Zákona je teda láska. Akoby inými slovami Pavol povedal: Toto je súhrn všetkého, čo sú kresťania dlžní svetu. A síce: aby sa navzájom milovali. Takáto vzájomná, čistá a úprimná láska je nielen dôležitá, ale aj blahodarná pre celý svet. Práve takto pochopená a žitá láska je totiž tou najlepšou reklamou cirkvi pre naše okolie. Cirkev ostane soľou zeme a svetlom sveta iba vtedy, pokiaľ láska medzi kresťanmi bude živá v celej svojej hĺbke a radikálnosti a s celým svojim blahodarným pôsobením. V tejto láske sa totiž budujú nielen naše vzťahy, ale aj samotná cirkev. Touto láskou koná cirkev to, čo je dlžná svetu. Touto láskou plní zákon vo všetkých jeho prikázaniach. Veď pokiaľ Boha miluješ, nebudeš si vytvárať nových bohov, nebudeš brať meno Božie nadarmo a budeš svätiť sviatočný deň. Nuž a pokiaľ miluješ druhého človeka, budeš si ho ctiť, nebudeš ho pripravovať o život, nebudeš ho ani klamať ani podvádzať, nebudeš ho okrádať ani mu robiť zlé meno a chýr. Rovnako tak mu nebudeš ani závidieť a ľstivo ho pripravovať o to, čo je jeho. To znamená: práve takouto láskou Kristova cirkev nasleduje Toho, ktorý raz a navždy zákon naplnil. V tejto láske napokon cirkev osvedčuje a potvrdzuje svoju vieru. V takejto láske potom osvedčuje svoju vieru aj každý jednotlivý kresťan. Ak miluje práve takýmto spôsobom, potom dáva svojmu blížnemu to, čo je mu dlžný. Drahí priatelia, pokiaľ takto aj počas nového cirkevného roka budeme milovať druhého človeka, potom mu určite nebudeme robiť nič zlé ani mu škodiť, ale budeme mu preukazovať len dobro. Veď: Láska blížnemu nerobí zle. Naplnením Zákona je teda láska.
Sestry a bratia, prvým bodom apoštolovho, dovolím si povedať, celoročného programu pre nás je teda „láska“. Je to láska, ktorá je našim dlhom voči druhým ľuďom. Nuž a prečo je láska takto nazvaná? Ide o to, že my budeme vždy voči Kristovi zadlžení za Jeho hojnú lásku, ktorou nás obdaroval a obdarúva deň čo deň. Tento dlh môžeme začať splácať jedine tak, že budeme na oplátku milovať druhých. Ale: keďže Kristus nás bude milovať vždy nekonečne viac ako my milujeme druhých ľudí, naša povinnosť milovať ich tým pádom nikdy nekončí. To znamená: nikto z nás nikdy nemôže povedať: Už som dosť miloval. Už stačí. Je to podobné ako s odpustením. Keď sa Ježiša učeníci pýtali: Majstre, koľko krát treba odpustiť? Sedem krát? Ježiš im hovorí: Nie sedem krát. Ale 70×7 krát. Ako by chcel povedať: Nikdy neprestaň odpúšťať! Nech sa odpúšťanie stane tvojim celoživotným programom! Nuž a niečo podobné sa týka aj lásky. To jest: Nikdy neprestať milovať! Nech ťa láska sprevádza celým tvojim životom!
Drahí priatelia, pokiaľ v prvej časti svojich slov apoštol Pavol predstavil lásku ako základný pilier svojho programu určeného pre nás, v druhej časti pojem lásky akoby rozmenil na drobné a ide do konkrétností. Inak povedané: Ako sa má láska konkrétne v našom živote prejaviť? 11 A toto robte, veď viete, aký je čas, že už nastala hodina, aby ste sa prebudili zo spánku. Teraz je totiž naša spása bližšie, ako keď sme uverili. Naša láska k Bohu je priamo závislá na našej láske k blížnemu. Pokiaľ v našom živote absentuje láska k blížnemu, je vážne spochybnená a podkopaná i naša láska k Bohu. V Písme svätom o tom čítame: Pokiaľ nemiluješ brata, ktorého si videl, ako môžeš milovať Boha, ktorého si nevidel? Naša láska k Bohu sa podľa toho, čo apoštol píše, má prejaviť predovšetkým v našej pripravenosti na stretnutie s Tým, ktorý je našou spásou a ktorý pre nás spásu vydobyl. Apoštol Pavol túto pripravenosť vyjadruje metaforickým vyjadrením: aby ste sa prebudili zo spánku. Ide teda o to, aby sme vo svojom očakávaní na príchod Spasiteľa nezaspali. Aby sme takpovediac neprespali čas milosti, ktorý je nám daný. Pretože toto by nebolo nič iné, iba potvrdenie našej nelásky a neúcty voči Nemu. Bol by to evidentný dôkaz, že to, čo nám On sám pripravil a chce ponúknuť, o to my nestojíme.
Teraz je totiž naša spása bližšie, ako keď sme uverili. Áno, priatelia, pravda je taká, že každým dňom sme nielen bližšie k vlastnej smrti, ale aj k spáse, ktorá na nás čaká vo večnosti. Táto skutočnosť by nás nemala napĺňať panickou hrôzou. Skôr by nás mala čo najviac motivovať k bdelosti a pripravenosti, aby sme kvôli vlastnej ľahostajnosti neprišli o to, čo je nám vo večnosti pripravené. Pravda je však taká, že my, ľudia, nejeden raz skôr radšej bazírujeme a dáme si záležať na tom, čo je svetské, čo sa týka tohto sveta. To, čo je nebeské, sa nám veľakrát zdá také vzdialené, nekonkrétne, neosobné. A priznám sa vám: ani ja nie som výnimkou. Chcel by som vám poukázať na moju skúsenosť s bdelosťou a pripravenosťou: Najmä, pokiaľ cestujem autom niekam ďalej, zapnem si Rádio Expres. Okrem toho, že tam pravidelne aktualizujú to, čo je nové na cestách v rámci našej krajiny, stále tam beží aj súťaž. Stačí poslať jednu sms správu na číslo, ktoré je určené, a v ten deň okolo 15.00 hod. čakať na telefonát. Nuž a keď to zazvoní, treba odpovedať správnym heslom. Napríklad: Počúvam rádio Expres. V ten deň, keď som šiel autom niekam ďalej, sa hralo o celkom slušnú kôpku peňazí, ktorú len tak niekde na zemi nenájdete. Reku: jedna sms ma nezabije 😊 Tak som ju aj poslal. A čuduj sa svete: okolo 15.00 hod. mi naozaj volá neznáme číslo. A ja, že: Počúvam rádio Expres. A z druhej strany: Ahoj Rado, tu je Tomáš. Len si chcem potvrdiť, že všetko okolo tých krstín, na ktorých sme sa dohodli, platí … 😊
Priznám sa vám, pripadal som si v tej chvíli ako blázon. Namiesto, aby som sa neznámemu číslu predstavil tak ako vždy: Prosím, Gdovin – ja už som videl a počul, ako mi v tej chvíli cinklo na účet 10.000,-EUR, o ktoré sa hralo. Ale necinklo … Prečo to všetko hovorím? Možno preto, lebo my všetci sa neraz v živote správame ako takí blázni. Ako ľudia, ktorí majú pomýlené priority. Až príliš nám záleží, až príliš sa vieme sústrediť na to, čo je dočasné, nestále, nestabilné a pominuteľné – na jednej strane. Sledujeme, či už náhodou nie je tých 15.00 hod., aby sme náhodou nezmeškali telefonát. Sme v pohotovosti a dokonca poznáme aj správne heslo. No až príliš často zabúdame na to, že naša spása je teraz bližšie, ako keď sme uverili – na strane druhej. Tam si čas až tak často nekontrolujeme a nie sme ani v nejakej extrémnej pohotovosti. A o znalosti správneho hesla, ktoré v tomto prípade znie: Ježiš je Pán! – alebo: Bože, buď milostivý mne, hriešnemu! Alebo: Rozpomeň sa na mňa, Pane, vo svojom kráľovstve! – o poznaní tohto hesla, či hesiel by som si pri mnohých tiež dovolil zapochybovať. Kiež nám preto v tomto dá sám Pán Boh múdrosť, aby sme v živote nielen neprespali, ale ani neprepásli to, na čom skutočne záleží!
12 Noc pokročila a deň sa priblížil. Vyzlečme teda skutky tmy a oblečme si výzbroj svetla. 13 Kráčajme slušne ako vo dne, nie v hýrení a opilstve, nie v smilstve a bezuzdnosti, nie v svároch a závisti. Bratia a sestry, v ďalších veršoch sa apoštol Pavol pohráva so symbolikou noci a dňa, ako aj tmy a svetla. Noc a tma pritom symbolizujú to, čo je hriešne, protibožské, Bohu neverné, resp. Bohu nepriateľské. Nie náhodou sa väčšina trestných činov odohráva práve v noci, keď človeka jeho okolie nemá možnosť dobre vidieť a mať ho na očiach. V každom prípade je tu Jeden, ktorý nás vidí aj po tme. Pred Ním sa nedá skryť tak ako pred človekom. A preto nás Pavol aj na prahu nového cirkevného roka vyzýva k čestnému, zodpovednému a poctivému životu. Pretože pokiaľ takto budeš žiť, nebudeš sa musieť schovávať pod rúškom tmy, ale budeš môcť smelo kráčať vo svetle: ako vo dne, nie v hýrení a opilstve, nie v smilstve a bezuzdnosti, nie v svároch a závisti.
12 Noc pokročila a deň sa priblížil. Áno, priatelia, každá noc sa raz skončí. Aj noc nepoznania Boha, aj noc nezáujmu o Boha a ľahostajnosti voči Nemu. Raz nastane deň. Deň Pánovho príchodu. Kiež by nás ten deň neprikvačil ako zlodej v noci! Kiež by nás ten deň našiel ako pripravených, nie chodiacich v skutkoch tmy, ale odetých do výzbroje svetla! A čo je to tou výzbrojou svetla? Svetlo ide v Písme svätom ruka v ruke s Božím Duchom. Krásne to pozorujeme už na začiatku Písma: 1 Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. 2 Zem bola pustá a prázdna, tma bola nad prahlbinou a Boží duch sa vznášal nad vodami. 3 Boh povedal: „Nech je svetlo!“ A bolo svetlo. 4 Boh videl, že svetlo je dobré, a oddelil svetlo od tmy (1M 1, 1 – 4). Výzbroj svetla, to sú teda zbrane Ducha. Nuž a o tých nám apoštol Pavol hovorí v jednom zo svojich listov. Konkrétne sa jedná o list kresťanom v Efeze: 13 Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli v ten deň zla odolať a tým, že všetko prekonáte, obstáť. 14 Stojte teda! Bedrá si prepášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti 15 a obujte si na nohy pripravenosť na ohlasovanie evanjelia pokoja. 16 Nadovšetko uchopte štít viery, ktorým môžete uhasiť všetky ohnivé šípy toho Zlého. 17 Vezmite si aj prilbu spásy a meč Ducha, ktorým je Božie slovo (Ef 6, 13 – 17). Azda toľko k výzbroji svetla, resp. k zbraniam Ducha Svätého.
14 Ale oblečte sa v Pána Ježiša Krista … Bratia a sestry, to sú slová, ktoré z času na čas používam v krstných príhovoroch. Na inom mieste, v liste Galatským apoštol Pavol píše: Ktoríkoľvek boli ste pokrstení, Krista ste si obliekli. Priatelia, ako si však na seba môžem ja obliecť Krista? My vieme, čo to znamená obliecť si na seba košeľu, sako, bundu, nohavice a pod. Ale ako si na seba mám obliecť niekoho? Dokonca niekoho, koho ani nevidím. Samozrejme, že to netreba brať doslova. Jedná sa o symbolickú reč, ktorej pointou je, aby sme si na seba obliekali hodnoty, ktoré do tohto sveta priniesol samotný Kristus Pán. Nuž a to boli hodnoty ako: nezištná láska, spravodlivosť, pravda, súcit, empatia, odpustenie, milosť, obetovanie sa, milosrdenstvo. Bratia a sestry, kiež by sme boli deň čo deň zaodetí práve nimi!
Drahí priatelia, mám za to, že lepší program ako nám dnes ponúkol vo svojich slovách apoštol Pavol, pre nový cirkevný rok už ani nemožno vymyslieť. A tak: prajem nám všetkým, aby i našim hlavným životným programom bola láska. Aby sme o láske nielen hovorili, ale ju predovšetkým žili. Žili ju tak, že tomu druhému nebudeme robiť zle. Rovnako tak nám prajem, aby sme sa dokázali sústrediť na to, čo je skutočne podstatné a na čom záleží. Aby sme si vedeli správne zatriediť priority a zároveň rozumeli, čo za to stojí a čo už nie. Tiež nám prajem, aby celý náš život bol svetlom. Svetlom pravdy, ktorú nielen šírime, ale my sami v nej aj chodíme a žijeme. A kiežby našim každodenným odevom bol sám Syn Boží aj so všetkými hodnotami, ktoré nám priniesol a v ktorých sám žil!
Prajem vám všetkým požehnaný nový cirkevný rok. A i keď dnes ešte nevieme, čo všetko nám prinesie, predsa len jedno vieme celkom naisto: Pokiaľ sa zveríme a vložíme do Božích rúk, bude to to najmúdrejšie, čo spravíme. Pretože tam je nám najlepšie. A z nich nás nevytrhne nikto: ani choroba, ani smútok, ani vysokosť, ani hlbokosť, ani smrť … Bohu chvála a vďaka za to! Amen.
