1. adventná nedeľa – o skromnom Kráľovi
Written by radovan on nov 26, 2024 in - No Comments
- adventná nedeľa – 1.12.2024
„… o skromnom Kráľovi …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Matúš 21, 1 – 11
1 Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfagé pri Olivovom vrchu, poslal Ježiš dvoch učeníkov 2 a povedal im: Choďte do dediny, ktorá je pred vami, a hneď nájdete oslicu priviazanú a osliatko s ňou; odviažte a priveďte mi ich. 3 A ak by vám niekto hovoril niečo, povedzte, že Pán ich potrebuje a že ich hneď pošle späť. 4 Toto sa stalo, aby sa splnilo slovo prorokovo: 5 Povedzte dcére sionskej: Ajhľa, tvoj kráľ k tebe prichádza krotký, sediac na oslovi, a to na osliatku ťažnej oslice. 6 Učeníci šli a urobili, ako im prikázal Ježiš: 7 priviedli oslicu a osliatko a kládli na ne svoje rúcha; i vysadol na ne. 8 A veľký zástup rozprestieral rúcha na cestu, iní sekali ratolesti zo stromov a stlali na cestu. 9 No zástupy, ktoré šli pred Ním a za Ním, volali: Hosana Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosana na výsostiach! 10 Keď vstúpil do Jeruzalema, vzrušilo sa celé mesto a hovorili: Kto je tento? 11 A zástupy odpovedali: To je prorok Ježiš z galilejského Nazareta.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Tak … a opäť sme na začiatku … Tentokrát na začiatku nového cirkevného roka. Áno, ubehol nám rýchlo ten rôčik a ja sám za seba môžem povedať len jedno. Bola to jedine Božia milosť, ktorá mi dávala a dáva silu všetko nejakým spôsobom zvládnuť, prekonať, vysporiadať sa s tým, zvyknúť si a podobne. Boh sa pri mne nie jeden raz dokázal ako mocný a dobrý. Samozrejme, netvrdím, že som vo všetkom, čo sa môjho života týka „za vodou“, ako sa povie. No jedno viem. Na Božiu milosť, moc, dobrotu a lásku sa chcem spoliehať aj naďalej. Tie ma totiž doteraz v živote nikdy nesklamali. A verím, že ma nesklamú ani v dňoch budúcich. Možno, keby som vám dal priestor, možnosť a príležitosť, podobné svedectvo by ste dnes vedeli vyznať aj vy sami.
Tak či onak, priatelia, dnes pred sebou máme známy biblický text, ktorý je tzv. predpísaným evanjeliovým textom hneď na dve nedele v rámci cirkevného roka. Prvou príležitosťou je 6. pôstna nedeľa, tzv. Kvetná, kedy sa táto udalosť, týždeň pred udalosťami Veľkej noci, v Ježišovom živote skutočne aj odohrala. Avšak starocirkevná tradícia cítila, že práve tento evanjeliový text o triumfálnom Ježišovom vjazde do mesta Jeruzalem, je vhodný aj na 1. adventnú nedeľu, ktorou ako kresťanská cirkev vstupujeme do nového cirkevného roka, teda v čase predvianočnom. Bratia a sestry, ako vlastne udalosť Ježišovho vjazdu do Jeruzalema súvisí so začiatkom cirkevného roka? Ako táto udalosť súvisí s adventom, s časom predvianočným? Na takto postavené otázky sa pokúsime dať si možné odpovede.
Keď má prísť na štátnu návštevu nejaký významný politik, predseda vlády, prezident, pápež alebo rocková stálica AC/DC robia sa veľké prípravy. Nič nehodno zanedbať ani podceniť. Bazíruje sa na každom detaile. Sú vytvorené profesionálne tímy, ktoré všetko riešia do najmenších detailov. Improvizácia je vylúčená. Všetko musí „šlapať“ tak ako má. Nádhera, prepych, okázalosť, ale tiež kadejaké bezpečnostné opatrenia až pokiaľ oko dovidí … to všetko má vtedy svoje miesto a dôležitosť. Očakáva sa, že prídu masy ľudí, ktorí budú oslavovať svoj idol – politický, náboženský alebo ten hudobný.
Pripomína mi to teraz jednu smiešnu, ale pravdivú epizódku, ktorá sa odohrala ešte za čias Sovietskeho zväzu, keď na návštevu za prezidentom Chruščovom prišla nejaká iná hlava štátu. Už neviem ktorá, je to nakoniec jedno. Tá hlava štátu si všimla ako ľudia na uliciach skandujú, keď uvideli svojho prezidenta Chruščova. Danej hlave štátu to nedalo, a tak hovorí: Pán prezident, tí ľudia vás musia mať neskutočne radi. A Chruščov na to: Máte pravdu! Musia …
Toľko na odľahčenie … V každom prípade: aj v našom prečítanom texte sa jedná o významnú udalosť. Do Jeruzalema tentokrát netiahne ani prezident ani premiér ani nejaká osobnosť z hudobného či hereckého sveta. Nie! Do Jeruzalema to má namierené niekto celkom iný: Kráľ všetkých kráľov a Pán všetkých pánov. Tak povediac: kráľ na dotyk. To jediné, čo Ho odlišuje od okolitého zástupu, je azda len ten oslík, na ktorom sa nesie. Všetci idú na pešo, iba On sa nesie. Aká mimoriadna scéna! Ľudia naokolo sú tým všetkým unesení. Svojho Mesiáša oslavujú. V tejto udalosti spoznávajú konkrétne proroctvá starozmluvného proroka Zachariáša. Nadšenie zástupu sa snáď nedá ani len opísať. A pritom: to, čo vtedy spravil Ježiš, by sa dnes dalo prirovnať k tomu, ako keby sa po dvore Buckinghamského paláca v Londýne prevážala na mopede anglická kráľovná, resp. súčasný anglický kráľ. Zrejme by to nebola tá najlepšia reprezentácia a demonštrácia ich skutočnej sily, moci a vplyvu.
Áno, ani z Ježišovej strany to vtedy nebola demonštrácia Jeho skutočnej moci, sily, možností a vplyvu, ktoré od Neho Jeho politickí priaznivci očakávali. A preto boli aj mnohí sklamaní. Aj preto niekoľko dní po tejto udalosti mnohí zo zástupu, ktorí predtým volali: Hosana Synovi Dávidovmu! Hosana na výsostiach! – potom budú volať: Ukrižuj Ho! Ukrižuj! Nemáme kráľa, len cisára v Ríme!
Drahí priatelia! Čo za kráľa je to vlastne ten Ježiš? Hneď na začiatku Jeho pozemského účinkovania Ho namiesto pohodlnej kráľovskej postele a starostlivosti čakajú tvrdé drevené jasličky vyplnené senom a slamou. Namiesto príjemného tepla sálajúceho z kráľovského kozubu Ho svojim dychom a teplom svojich tiel ohrievajú zvieratká v maštaľke. Nevyrastá v krásnych kráľovských záhradách, ale aby si zachránil život, musí utekať do cudziny, do Egypta. Je to kráľ, ktorý musí manuálne ako tesár pracovať, aby uživil rodinu. Stotožní sa s hriešnikmi, keď sa spolu s nimi nechá pokrstiť Jánom Krstiteľom v Jordáne. Neskôr Ježiš prehlási: Líšky majú dúpätá a nebeskí vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by sklonil hlavu. Ježiš ako Kráľ bez domova – Kráľ bezdomovec. Keď vstupuje do Jeruzalema, necvála na krásnom tátošovi alebo nevstupuje stojac na bojovom voze ťahanom ukážkovým párom koní. Sedí na podradnom oslovi. Neskôr Mu zas namiesto koruny zo zlata dajú na hlavu korunu z tŕnia. Nakoniec: nezomrie v teplej kráľovskej posteli, ale pribitý na dreve kríža na Golgote. A pochovaný je v cudzom hrobe.
Sestry a bratia? Pohoršuje vás to všetko? Všetka tá skromnosť, jednoduchosť, poníženosť … priam až chudoba? Ježiš sám si volí ísť touto cestou. Pravda je totiž taká, že keby tu Ježiš bol prišiel s celou svojou mocou, svätosťou a spravodlivosťou, potom celý tento svet a my všetci v ňom by sme museli nadobro zahynúť. Skončili by sme. To všetko preto, lebo Boh je svätý. A to znamená, že pri Ňom nemôže byť, nemá miesto žiaden hriech. No Ježiš ako Kráľ nechcel, aby sme pri stretnutí s Ním všetci nadobro skončili, zahynuli. Prišiel, aby hľadal, čo bolo zahynulo. Prišiel ako lekár k nemocným. Prišiel ako „džentlmen“. Zvolil si iný spôsob, inú cestu. Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Každý, kto počuje môj hlas a otvorí mi, k tomu vojdem a budem stolovať s ním.
Áno, mohol vtedy využiť všetku svoju moc, aby si nás získal, podmanil a očaril. Presne ako pri svojom zatknutí v Getsemanskej záhrade, keď Petrovi hovorí: Či by som nemohol prosiť svojho Otca, aby mi sem poslal pluk anjelov a tí by sa bili za mňa. Ale ako by sa potom naplnili Písma? Cesta dokazovania moci, cesta zázrakov … Presne to bola satanova cesta hneď na začiatku Ježišovho pôsobenia. Nakŕm ľudí, naplň im bruchá, dopraj im show a budeš ich mať, pôjdu za tebou. No Ježiš ako prichádzajúci Kráľ si Tvoje srdce, drahý brat, milá sestra, aj počas tohto adventu, chce získať inak. Nie cez plné brucho, nie cez show, nie cez „čáry – máry“. On chce v tebe vzbudiť vieru skrze svoju službu, ktorú robí ako najposlednejší z posledných. Ktorú robí pre najposlednejších z posledných. Prichádza s vľúdnosťou, milosrdenstvom. Kvôli tebe sa umenšuje. On, bohatý, stáva sa chudobným, aby sme my zbohatli Jeho chudobou. On, ktorý je bez viny, berie našu vinu na seba, aby sme my mohli byť bez trestu. On prichádza z neba a stáva sa človekom na tejto zemi, aby sme my, ako vykúpení, mohli prísť k Nemu do neba. Áno! Toto je Jeho cesta. Práve tak si chce získať tvoje srdce.
Drahý priateľ! Si ochotný prijať Ho práve takého? Alebo sa to vylučuje s tvojimi predstavami? Stojíme na začiatku nového cirkevného roka. Počas neho sa nám Ježiš bude postupne predstavovať práve takto. Vo svojej poníženosti, skromnosti, prostote, jednoduchosti a priamosti … Bude k nám prichádzať ako zaznávaný, nepochopený, neprijatý a nechcený. Pôjde touto cestou bez ohľadu na to, čo si o tom myslia ľudia. Pôjde touto cestou, nakoľko je to Božia cesta …
Drahý brat, milá sestra! Nechaj dnes i počas ďalšieho trvania cirkevného roka svoje predstavy o nebeskom Kráľovi tak! Namiesto toho poď cestou, po ktorej ísť ťa pozýva kráčať samotný Kristus – ten prichádzajúci Kráľ kráľov a Pán pánov! Amen.
