1. adventná nedeľa – už je čas prebudiť sa zo sna
Written by radovan on nov 25, 2025 in - No Comments
- adventná nedeľa – 30.11.2025
„… už je čas prebudiť sa zo sna …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od prichádzajúceho Pána a Spasiteľa, Ježiša Krista! Amen.
Rímskym 13, 8 – 12
8 Nikomu nič nedlhujte, len to, aby ste sa milovali. Lebo kto blížneho miluje, naplnil zákon. 9 Veď prikázania: nescudzoložíš, nezabiješ, nepokradneš, nevydáš krivé svedectvo, nepožiadaš, a ak je nejaké iné prikázanie, v tomto slove sú zhrnuté: Miluj blížneho ako seba samého. 10 Láska blížnemu zle nerobí. Plnosťou zákona je teda láska. 11 A toto (čiňte), keďže vidíte príhodnú chvíľu, že vám je už čas prebudiť sa zo sna. Lebo teraz je nám spasenie bližšie, ako keď sme uverili. 12 Noc pokročila, deň sa priblížil. Odložme teda skutky tmy a oblečme sa do výzbroje svetla.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Dnes v kresťanskej cirkvi slávime 1. adventnú nedeľu. Začíname nový cirkevný rok a podobne ako keď človek vstupuje do nového začiatku, aj cirkev nám dnes kladie do rúk tému, ktorá je nielen radostná, ale aj veľmi vážna. Téma prvej adventnej nedele znie: Pán prichádza. Nie: „možno príde“ ani: „raz určite príde“, ale jasne: prichádza. Teda niečo, čo je v pohybe, čo smeruje k nám, čo je na ceste.
Advent nie je len časom prípravy, či spomienky na Ježišovo narodenie. Je to čas obrátenia pohľadu dopredu – na Kristov príchod v sláve. A práve toto napätie medzi radosťou a vážnosťou otvára aj apoštol Pavol v našom dnešnom prečítanom texte. Sú to slová, ktoré zaznievajú do adventných tichých dní, ale ich hlas rozhodne nie je tichý. Naopak! Je naliehavý, vyzývajúci, priam prebúdza zo spánku. Ale skôr než sa ponoríme do samotných slov apoštola, dovoľte mi pripomenúť ešte jednu vec, ktorá patrí k dnešnému dňu.
Možno už väčšina z vás intenzívne pracuje na upratovaní a zdobení svojich príbytkov. Na adventnom venci svieti prvá svieca. Deti sa tešia na čokoládky v adventnom kalendári. Vianočné trhy v mestách už začínajú rozvoniavať. Aj takto sa viditeľným spôsobom prejavuje naša radosť z toho, že Kristus prichádza. Aj takto ukazujeme svetu, že sa pripravujeme na veľkú udalosť. Ale práve v takejto atmosfére k nám Pavol hovorí veci, ktoré idú ešte hlbšie. On nás pozýva k upratovaniu nielen iba našich domovov, ale aj nášho života. Nie iba k vyzdobeniu našich príbytkov, ale aj našich duší. A začína slovami, ktoré sú jednoduché, no zároveň radikálne: „Nikomu nič nedlhujte, len to, aby ste sa milovali.“
Bratia a sestry! Tieto slová stoja na prelome dvoch svetov. Pavol tesne pred nimi v 13. kapitole písal o našom živote v spoločnosti – o úcte k autoritám, o zodpovednosti voči štátu, o tom, že kresťan má byť človek, ktorý dáva každému to, čo mu patrí. Doslova píše: „Dávajte každému, čo ste komu dlžní: Komu daň, tomu daň; komu clo, tomu clo; komu bázeň, tomu bázeň; komu česť, tomu česť.“ (R 13,7) To je základ dôveryhodného života. A pokračuje:
„Nikomu nič nedlhujte, len to, aby ste sa milovali.“ (R 13,8)
Drahí priatelia! Keď tieto slová prenesieme do adventného obdobia, zrazu nadobúdajú veľmi konkrétnu podobu. Aké svetlo by v adventnom čase zažiarilo, keby sme naozaj nikomu nič nedlhovali – okrem lásky? Aké svetlo by zažiarilo, keby sme vedeli dodržať svoje slová a sľuby? Aké svetlo by zažiarilo, keby sme v našich rozhovoroch neostali len pri šomraní, nespokojnosti či ohováraní, ale poukazovali aj na dobré veci? Keby sme sa naučili viac prijímať, viac chápať, viac prosiť o zmierenie? Pavol v adventnom čase hovorí: Láska nezačína pri pocite, ale pri záväzku. A preto pokračuje slovami: „Lebo plnosťou zákona je láska.“ Láska nie je iba ozdoba viery. Láska je jej naplnenie. Láska nie je iba ozdoba adventu. Láska je jeho podstata.
„Už je totiž čas prebudiť sa zo sna“ (R 13,11). Apoštol si uvedomuje, že človek dokáže dlho žiť v akejsi duchovnej otupenosti. Kým všetko vonku žiari, bliká a hrá, môže sa stať, že srdce zostane v šere. Adventné vence svietia, okná sú vyzdobené, svetlá nám svietia na uliciach – ale vnútri môže zostať tma. A preto Pavol hovorí niečo, čo je akoby adventná budíčková veta: Už je totiž čas prebudiť sa zo sna. Sestry a bratia! Toto nie je veta pre ateistov. Toto je veta pre kresťanov. Pre tých, ktorí veria – ale zaspali. Ktorí chodia do kostola – ale srdce zostalo zavreté. Ktorí poznajú Krista – ale dávno s Ním už nehovorili. Ktorí milujú – ale zabudli lásku prejavovať. Pre tých, ktorí možno robia všetko adventné naokolo – ale nič adventné vo svojom vnútri. Advent je čas zobudenia.
Všetko, čo nás čaká pri stromčeku, je krásne. Ale Pavol obracia pozornosť ešte k väčšiemu svetlu: „Teraz je nám spása bližšie, ako keď sme uverili.“ (R 13,11) Kristov príchod nie je ďaleko. Nie je za obzorom. Je bližšie, ako si myslíme. Je bližšie ako sme my sami sebe navzájom. A preto je teraz čas – nie zajtra, nie po Vianociach, nie keď sa upokojí pracovný zhon – teraz je čas prebudiť sa zo sna.
„Noc pokročila, deň sa priblížil“ (R 13,12). Bratia a sestry! Tieto slová sú jadrom adventnej zvesti. Nie my sa približujeme k tomu dňu. Ten Deň sa približuje k nám. To nie my kráčame k Bohu. To On kráča k nám. Pavol používa obraz dňa a noci. Noc – to je čas duchovnej ospalosti, hriechu, úniku, tmy. Deň – to je Kristus. On je „svetlo sveta“. On je „žiara slávy Božej“. A hovorí: „Odložme teda skutky tmy a oblečme sa do výzbroje svetla.“
Bratia a sestry, toto je adventné upratovanie. Kto sa pripravuje na návštevu, uprace dom. Kto sa pripravuje na príchod Pána, uprace si život. Možno sa nám zdá, že to upratovanie vnútra nie je vidieť tak ako adventné vence či výzdoba na dverách. Ale Pavol hovorí, že práve ono je viditeľné. Dokonca veľmi. Viditeľné v tom, čo robíme, čo hovoríme, čo si nesie náš charakter.
Skutky tmy – to nie sú len veľké pády. Sú to aj malé špiny, ktoré sa hromadia v srdci: nevyslovené odpustenie; odkladané zmierenie; tvrdosť, ktorá nechce povoliť; pýcha, ktorá sa bráni priznať chybu; slovo, ktoré zraňuje; mlčanie vtedy, keď treba povedať pravdu; návyk šomrania, kritizovania, ohovárania. Ale Pavol nehovorí iba: „odložte“. On hovorí aj: „oblečte si“. Oblečte si svetlo! Oblečte si Krista! Volá do adventného sveta, ktorý nám ponúka svetielka, že pravé svetlo neprichádza zo zásuvky. Pravé svetlo je Ježiš Kristus. A kresťan si Ho oblieka nie ako dekoráciu, ale ako výzbroj.
Drahí priatelia! Tu sa naše uvažovanie vracia k začiatku textu. Pavol začal láskou a končí svetlom. A v skutočnosti hovorí to isté. Láska je to, čo robí život bdelým, pripraveným na Pánov príchod. Láska je to, čo robí kresťana viditeľným aj bez adventných ozdôb. Ako teda ukázať svetu, že sme odložili skutky tmy? Ako ukázať, že sme si obliekli výzbroj svetla? Pavol v dnešnom texte podáva veľmi praktické odpovede. Ukážeme to: keď prestaneme byť dlžníkmi nevybavených konfliktov; keď začneme dávať pozor na svoje slová; keď myslíme na druhých skôr, než na seba; keď v našich rozhovoroch nebude iba nespokojnosť, ale aj vďačnosť; keď dokážeme pochváliť, povzbudiť; keď si priznávame chyby a chceme ich napraviť; keď sa zdržujeme všetkého, čo prináša do života temnotu; keď sa rozhodujeme konať dobro aj tam, kde sa to zdá zbytočné. Všetko toto je láska, ktorú Pavol nazýva „dlžobou“.
Dlžoba, ktorú nikdy nesplatíme celú – ale práve tým ukazujeme, že žijeme vo svetle.
Milí priatelia! Dnes slávime 1. adventnú nedeľu. A ako kresťania sa tešíme na príchod nášho Pána Ježiša. No radosť bez pokánia je polovičná. Láska bez pravdy je slabá. Svetlo bez odhalenia tmy nežiari naplno. Preto aj naše dnešné služby Božie sú spojené so spoveďou a Večerou Pánovou. Nie preto, aby sme sa cítili zle, nepohodlne. Ale preto, že chceme byť pripravení. Pán prichádza. Je blízko. A jeho príchod nie je len svetlom, je aj ohňom. Ohňom, ktorý páli všetko, čo sme si dlho nechávali v temnote, v tajnosti, v skrytosti.
A preto nás Pavol pozýva nie do strachu, ale do pravdy: aby sme uznali, čo v nás potrebuje očistenie; aby sme priznali svoje zlyhania; aby sme v pokání položili svoje hriechy k nohám Toho, ktorý prichádza nie súdiť, ale zachrániť. A práve tu sa dostávame k jadru evanjelia: Kristus neprichádza do uprataného sveta. On prichádza do špiny nášho vnútra. On prichádza do miest, ktoré sme my možno až krvopotne zakrývali. On prichádza nie preto, že sme pripravení, ale aby nás pripravil. Advent je Boží príchod do tmavých miest nášho života, aby ich rozsvietil.
Milé sestry a bratia! Dnes na adventnom venci svieti prvá svieca. Je to malý plamienok – a predsa dokáže zmeniť atmosféru celého večera. Pavol nás pozýva, aby takýto plamienok zažal aj Kristus v našom srdci. Aby sme dnes, na prahu nového cirkevného roka, povedali: Pane, túžime po tvojom svetle. Túžime odložiť skutky tmy. Túžime prebudiť sa zo sna. Túžime žiť tak, aby nás láska sprevádzala ako výzbroj svetla.
A keď dnes pôjdeme k stolu Pánovmu, vezmime si so sebou tieto Pavlove slová: „Noc pokročila, deň sa priblížil. Odložme teda skutky tmy a oblečme si výzbroj svetla.“ Kristus prichádza. Nie ako nečakaný hosť. Ale ako Ten, ktorý miluje, odpúšťa a premieňa. Nech Jeho svetlo svieti v nás aj skrze nás. Amen.
Modlitba pred spoveďou
Pane Ježiši Kriste, v tichosti tohto adventného rána prichádzame pred Teba s vedomím, že Ty si Svetlo, ktoré prichádza do našej tmy. Tvoje slovo nás dnes volalo prebudiť sa zo sna, odložiť skutky tmy a obliecť si výzbroj svetla. A preto teraz stojíme pred Tebou v pokore, lebo si uvedomujeme, že nie všetko v našich životoch je v súlade s Tvojím svetlom. Prosíme, Pane: odkry nám pravdu o nás samých. Ukáž nám, kde sme ostali dlžníkmi lásky, kde sme svojím slovom alebo mlčaním zranili, kde sme sa nechali uniesť pýchou, kde sme nedodržali sľuby, kde sme sa nechali zviesť šomraním, kritizovaním či neochotou odpustiť. Ty vieš o každom našom omyle, o každej našej slabosti, o každej temnote, ktorú sme v sebe ukrývali. Pane, Ty prichádzaš nie preto, že sme hodní, ale preto, že nás miluješ. Prichádzaš ako svetlo – a my túžime, aby toto svetlo presvietilo našu dušu. Daj nám milosť pravého pokánia. Daj nám odvahu priznať svoje hriechy a pevnú vôľu odvrátiť sa od toho, čo nás od Teba vzďaľuje. Prosíme, urob naše srdcia pokornými, nech sa v nich neukrýva nič, čo Ti nechceme vydať. Vlej do nás túžbu po novom začiatku, ktorý dávaš len Ty. Dovoľ, aby dnešná spoveď bola pre nás cestou prebudenia, krokom z noci do Tvojho blížiaceho sa dňa. Kriste, prichádzajúci Pán, zmiluj sa nad nami, očisti nás svojou milosťou a priprav nás, aby sme mohli s čistým srdcom pristúpiť k Tvojej svätej Večeri. Amen.
