1. adventná večiereň – Prorok Izaiáš: adventná nádej
Written by radovan on dec 05, 2025 in - No Comments
- Adventná večiereň – 3.12.2025
„… Prorok Izaiáš: Adventná nádej …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od prichádzajúceho Pána a Spasiteľa, Ježiša Krista! Amen.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Adventný čas je zvláštnym obdobím v cirkevnom roku. Je to čas ticha, túžby, návratu k Bohu, čas očakávania. V tomto období sa skláňame nad Božím Slovom, ktoré nám neprináša lacné sľuby ani sladké predstavy, ale reálnu nádej do reálneho života. Advent nehovorí: všetko je v poriadku. Advent hovorí: svet je temný, srdce je unavené, človek je zraniteľný – ale Boh do tejto temnoty vstupuje so svetlom. A medzi všetkými hlasmi Biblie niet azda väčšieho adventného hlasu ako hlas proroka Izaiáša.
Izaiáš je Boží muž, ktorý vidí ďalej než len svoj čas. Jeho prorocké videnie prekračuje hranice politiky jeho doby. Prekračuje zúfalstvo ľudu, ktorý sa topí v nevere a v kríze, a dvíha pohľad Izraela k budúcnosti, ktorú môže vytvoriť iba Boh. Izaiáš sa síce pozerá do tmy, ale vidí svetlo. Pozerá sa do sklamania, no vidí nádej. Pozerá sa na slabého, roztriešteného človeka, no už v dávnej minulosti, v ktorej žil, vidí Mesiáša.
Svet, v ktorom Izaiáš pôsobí, nie je odlišný od toho nášho. Je to svet, v ktorom je veľa nepokoja, veľa neistoty, veľa hriechu. Izrael je pod tlakom. A práve vtedy Boh posiela svojho proroka, aby povedal slová, ktoré aj dnes prenikajú ako lúč svetla do adventných tmavých večerov: „Ľud, ktorý chodí vo tme, uzrie veľké svetlo.“ (Iz 9,1) Drahí priatelia! Tieto slová nikdy nezostarli. Nezostarli preto, lebo ľudstvo odvtedy nikdy neprestalo chodiť vo tme. A zároveň nezostarli preto, lebo Boh nikdy neprestáva prinášať svetlo.
Bratia a sestry! Keď Izaiáš hovorí o tme, nehovorí o tme noci. Hovorí o tme, ktorá padá na dušu človeka. Tma v Písme znamená: chaos, hriech, strach, nevedomosť o Bohu, stratu orientácie. A to je presne niečo, čo pozná každý človek. Tma večerov, tma správ, tma v medziľudských vzťahoch, tma v našom vnútri. Moderný človek môže mať najlepší mobil, najlepší internet, najmodernejšie auto – ale nemôže mať istotu, pokoj a zmysel bez Boha. A Izaiáš presne túto tmu pomenúva.
Moderne povedané: Izaiáš nám hovorí pravdu. Advent začína pravdou. Nie pozlátkom, nie roztomilými obrázkami, nie predvianočným sentimentom. Advent začína realitou nášho života: potrebujeme spásu. V tom je pravda. Potrebujeme svetlo, ktoré neprinášame my sami, ale ktoré musí prísť od Boha. Preto Izaiáš nikdy nezačína tým, čo musí človek urobiť. Začína tým, čo Boh prisľubuje.
Prorok sa však nepozerá len na súčasný stav. Vidí dopredu. Vidí Mesiáša. Vidí ho ešte dávno predtým, než sa narodil. Vidí Božie dieťa, ktoré bude svetlom sveta. Vidí Ježiša Krista – nie síce po mene, ale v Jeho podstate. „Lebo dieťa sa nám narodilo, Syn nám je daný…“ (Iz 9,5) Toto, priatelia, nie je len vianočný verš. Toto je základ kresťanskej nádeje. Boh dáva Syna. Neprichádza dospelý kráľ na tróne, neprichádza vojvodca s mečom, neprichádza sudca s rozsudkom. Prichádza dieťa – symbol zraniteľnosti, krehkosti a zároveň zázraku života. Tým Boh hovorí: Neprichádzam, aby som vás zničil. Prichádzam, aby som vám dal život. A predsa to dieťa, ktoré je tak krehké, je zároveň Kráľom kráľov. Izaiáš hovorí, že Jeho meno bude:
- Predivný radca – lebo Kristovo slovo ukazuje cestu tam, kde všetky cesty zanikajú.
- Mocný Boh – lebo v Ježišovi sa Boh skláňa a zároveň ostáva Bohom.
- Otec večnosti – lebo v Ňom je večný život.
- Knieža pokoja – lebo Jeho pokoj nie je chvíľkový, ale večný.
A tu, sestry a bratia, je jadro adventného posolstva: Advent nie je o tom, že my si kliesnime cestu k Bohu. Advent je o tom, že Boh si kliesni cestu k nám. Adventná zvesť začína Božím: „Nebojte sa!“ Dovolím si povedať, že adventné texty proroka Izaiáša nesú jeden spoločný tón. Tón nežnosti. Tón útechy. „Potešujte, potešujte môj ľud!“ (Iz 40,1)
„Hovorte mu k srdcu!“ (Iz 40,2) Boh vidí uboleného človeka a hovorí: Neboj sa! Tvoja tma nie je väčšia ako moje svetlo. Tvoj hriech nie je hlbší ako moja milosť. Tvoje zlyhania nie sú silnejšie ako moje zasľúbenie. A práve preto večerné adventné služby Božie nie sú večery depresie, nie sú to večery moralizovania, ale večery útechy. Nie povrchnej útechy, ktorá len hladká po duši, ale útechy, ktorá stojí na Božom slove. Nuž a útecha v Písme znamená: Boh je blízko. Boh je tu. Boh kráča.
Prorok Izaiáš má však rovnako tak aj adventnú výzvu. A tá znie: „Pripravte na púšti cestu Hospodinovi!“ (Iz 40,3) Izraelci poznali púšť. Bola to krajina, kde nič nerástlo, kde bola len prázdnota, sucho, vietor a kamene. A Boh hovorí: Práve tam – v prázdnote tvojho života – priprav cestu. Nie v čase, keď máš všetko vyriešené. Nie vtedy, keď všetko ide hladko. Ale v púšti. V prázdnote. V suchote. Tam máme pripraviť cestu. To znamená: upratať srdce; vzdialiť sa od hriechu; urobiť priestor pre Božie slovo a nechať Pána, aby hovoril. Izaiáš nás tým vedie k pokániu – nie k strachu, ale k návratu domov. A advent práve toto ponúka: návrat domov, do Božej blízkosti.
Adventné večerné služby Božie sú často chvíľou pre ľudí, ktorí prichádzajú z práce, unavení, preťažení, v strese pred koncom roka. Izaiáš ukazuje, že práve takýmto ľuďom Boh hovorí najkrajšie slová: „On dáva silu unavenému a bezvládnemu rozmnožuje odvahu… Tí, čo očakávajú Hospodina, nadobúdajú novú silu.“ (Iz 40,29–31) Advent tak nie je sezóna výkonu. Nie je to obdobie, keď musíme podať Bohu správu o tom, čo všetko sme zvládli. Advent je čas, keď Boh obnovuje našu silu. Keď On prichádza.
Drahí priatelia! Izaiáš nehovorí len do dejín. Hovorí aj do dnešného života: Boh prichádza tam, kde sme stratili nádej. Boh prichádza tam, kde nevládzeme. Boh prichádza tam, kde je tma. Boh prichádza tam, kde človek už nevidí riešenie. Práve tam zaznieva to najkrajšie adventné zasľúbenie: Pán prichádza! Nie my k Nemu. Ale: On k nám.
Milé sestry, drahí bratia! Adventné posolstvo – to nie je odhodlanie človeka. Je to zvesť o tom, že Boh bude mať posledné slovo. Advent nepopiera tmu. Ale hovorí: tma nie je večná. V Ježišovi, ktorého Izaiáš vidí v diaľke, sa stalo svetlo realitou. Nuž a evanjelista Ján to povie slovami, ktoré sú akoby naplnením Izaiášovej vízie: „Svetlo svieti v tme, a tma ho nepohltila.“ (Jn 1,5) A to je i naša adventná istota. Svetlo neprichádza preto, že ľudia sú dobrí. Prichádza preto, lebo Boh je verný.
Bratia a sestry, prvá z adventných postáv, prorok Izaiáš, nás teda učí toto:
- Vidieť realitu tmy, ale nezostať v nej.
- Počúvať Božie zasľúbenia, ktoré sú pevnejšie než naše pocity.
- Vidieť Mesiáša ešte skôr, než sa narodil – a veriť Mu, že aj dnes prichádza.
- Pripraviť cestu Pánovi v púšti vlastného života.
- Čakať – ale s nádejou, ktorá prináša silu.
Advent je o tom, že svetlo prichádza. Nie pomaly. Nie váhavo. Nie podmienene. Ale isto. A preto chceme vstúpiť do tohto času s modlitbou Izaiášovho srdca: Pane, daruj nám oči, ktoré vidia Tvoje svetlo uprostred našej tmy. Daruj nám srdcia, ktoré sa nechajú obnoviť Tvojím príchodom. A daruj nám nádej, ktorá stojí na Tvojom slove – tom slove, ktoré je väčšie než všetka tma sveta. Amen.
