1. nedeľa po Veľkej noci – prekonanie nedôvery

Written by radovan on apr 20, 2022 in - No Comments
article_image_full
  1. nedeľa po Veľkej noci – 24.4.2022

„… prekonanie nedôvery …“

Milosť vám a pokoj od vzkrieseného a živého Pána Ježiša Krista! Amen.

Skutky apoštolov 13, 32 – 41

32 My vám zvestujeme, že prisľúbenie, ktoré dostali naši otcovia, 33 Boh splnil nám, ich deťom, keď vzkriesil Ježiša, ako je napísané v druhom žalme: Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil. 34 To, že ho vzkriesil z mŕtvych, a že sa už nikdy nevráti do porušenia, oznámil takto: Splním vám sväté a verné prísľuby dané Dávidovi. 35 Preto aj na inom mieste hovorí: Nedopustíš, aby tvoj svätý uvidel porušenie. 36 Keď Dávid vo vlastnom pokolení poslúžil Božiemu zámeru, zosnul, bol pripojený k svojim otcom a uvidel porušenie. 37 Ten však, ktorého Boh vzkriesil, neuvidel porušenie. 38 Nech je vám teda známe, bratia, že prostredníctvom neho sa vám ohlasuje odpustenie hriechov a všetkého, čo nemohol ospravedlniť Mojžišov zákon. 39 V ňom je ospravedlnený každý, kto verí. 40 Dajte si teda pozor, aby na vás neprišlo to, čo hovoria Proroci: 41 Vy, čo mnou pohŕdate, čudujte sa a zahyňte, lebo za vašich dní vykonám skutok, ktorému neuveríte, ak vám o ňom bude dakto rozprávať.“

Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!

Veľkonočná viera to v tomto svete nemá vôbec jednoduché. Alebo presnejšie povedané: viera vo Veľkonočnú udalosť to nemá vôbec jednoduché. Možno by stálo za to, len tak sa prejsť po našom námestíčku tu v Dobšinej a rad radom sa spytovať ľudí, ktorých by sme stretli, čo si myslia o vzkriesení z mŕtvych. Zrejme by sme vyzerali ako kvalitní čudáci súci na  nejaké odborné vyšetrenie. To by bol asi ten lepší prípad 😊 To, že by nás s takouto otázkou niekto niekam poslal, o tom sa radšej ani nevyjadrujem … V každom prípade, výsledok by bol asi taký, že iba málo ľudí by dokázalo vyznať osobnú, úprimnú vieru, že aj mŕtvy môže raz ožiť a byť živý naveky.

A možnože by jedna z kategórie tzv. sofistikovaných odpovedí znela aj tak, ako to môjmu kamarátovi na Facebooku napísala jedna pani: Ľudia sú vzhľadom na svoje vysoké IQ tak naivní, že sa zo strachu pred smrťou a z pripútanosti na život uchýlili veriť na božstvá a večný raj… No práve takíto veriaci ľudia sa najviac boja zomrieť… Veľa robí výchova, tradícia…. No ak sa použije zdravý rozum, tak táto rozprávka pre malých aj veľkých sa rozplýva a prichádza sloboda mysle. Veriť v božstvá je najprimitívnejšia forma bytia živená strachom z pána…. Takí ľudia ľahko podliehajú systémom, ktoré vytvorili chytrí ľudia na ovládanie más … Náboženstva a moc išli a idú vždy spolu. Nechajme už tú mega židovskú legendu odpočívať v pokoji… nemusí sa každý rok z toho robiť taký cirkus… No, a sme doma, priatelia … nakoľko z celkového počtu obyvateľov mesta Dobšiná, čo predstavuje niečo vyše 5000 obyvateľov, sa až 1600 občanov pri poslednom sčítaní priznalo, že sú „bez vyznania“, s najväčšou pravdepodobnosťou by sa s týmto „odborným“ názorom stotožnilo množstvo ľudí z nášho mestečka.

Zdá sa, pratelia, že takto dnes nezmýšľa len jedna nemenovaná dáma zo sociálnej siete, ale našlo by sa ich omnoho omnoho viac. A to nielen v našom mestečku. Ba čo viac: ani v minulosti tomu nebolo inak. Samotný Ježiš, ako vieme, mal takpovediac plné ruky práce, aby dokonca svojich vlastných učeníkov presvedčil o vzkriesení tela. No zo začiatku to aj tak akosi nezaberalo a nepomáhalo. Učeníci pokladali dlhší čas Ježiša iba za ducha. Aj preto im ukazoval svoje prebodnuté ruky a nohy. No ani to sa nestretlo s úspechom. A tak im dovolil, aby sa Ho dotýkali: duch predsa nemá telo a kosti. Napriek tomu zostávajú učeníci skeptickí. Nakoniec to Ježiš skúša tým, že si necháva priniesť niečo na jedenie a pred očami svojch učeníkov prijíma pokrm. Ani to však celkom nezlomilo nedôveru v očiach a mysliach Jeho učeníkov …

Bratia a sestry, všetko sa to začína meniť až vtedy, keď svojim učeníkom Vzkriesený otvára myseľ pre chápanie Písem. Veď tak to stojí napísané, že Kristus bude trpieť, ale na tretí deň vstane z mŕtvych. Presne tak to vzkriesený Ježiš vykonal pri emauzských učeníkoch, ktorí následne vyznali: Či v nás nehorelo srdce, keď nám vykladal Písma?

Drahí priatelia! Až v tomto momente povstáva a rodí sa skutočná a opravdivá Veľkonočná radosť. Deje sa tak všade tam, kde sväté Písma a Ježišovo vzkriesenie idú ruka v ruke.  Drahý priateľ, chceš veriť vo Veľkonočnú udalosť? Potom prijmi ako skutočnosť ten najväčší div, že zasľúbenie ohľadom zmŕtvychstania služobníka Božieho sa naplnilo! Prijmi ako fakt tú skutočnosť, že hriech a peklo sú premožené, zdolané! Chceš zažiť skutočnú Veľkonočnú radosť? Potom si musíš uvedomiť, že tu ide o nás. Že tu ide aj o teba. Že Ježiš najprv nezomrel len za kadekoho iného, no za teba nie, lebo ty si to nepotreboval. A že následne nevstal z mŕtvych len za hocikoho každého, no za teba nie, lebo ty si ani toto nepotreboval. Skutočná Veľkonočná radosť zasiahne srdce človeka až vtedy, keď si takýto človek uvedomí, že toto všetko – tak smrť ako aj vzkriesenie Božieho Syna – sa stalo aj kvôli nemu osobne. Aj kvôli jeho hriechom, pádom a zlahaniam. Aj kvôli jeho ospravedlneniu a zmiereniu s Bohom.

Spása, ktorú Boh svojmu ľudu zasľúbil ešte pred mnohými storočiami, či tisícročiami, je naplnená. Odpustenie hriechov, po ktorom túžili otcovia, sa stalo skutočnosťou. Presne toto isté nakoniec zvestuje aj apoštol Pavol všetkým tým, ktorým sa vtedy prihováral. A síce, ako pekne už aj samotná Stará zmluva oznamuje a zvestuje Ježišovo zmŕtvychvstanie: Splním vám sväté a verné prísľuby dané Dávidovi. 35 Preto aj na inom mieste hovorí: Nedopustíš, aby tvoj svätý uvidel porušenie. 36 Keď Dávid vo vlastnom pokolení poslúžil Božiemu zámeru, zosnul, bol pripojený k svojim otcom a uvidel porušenie. 37 Ten však, ktorého Boh vzkriesil, neuvidel porušenie. 38 Nech je vám teda známe, bratia, že prostredníctvom neho sa vám ohlasuje odpustenie hriechov a všetkého, čo nemohol ospravedlniť Mojžišov zákon. 39 V ňom je ospravedlnený každý, kto verí …

Bratia a sestry, kto v tohto ukrižovaného a vzkrieseného Ježiša verí, je v Božích očiach, je pred Bohom ospravedlnený a blahoslavený. Už sa na neho viac nepozerá iba ako na hriešnika. Naopak! V tomto smere nám krásne poslúži učenie nášho reformátora Dr. Martina Luthera, ktorý status každého, kto vierou prijal smrť i vzkriesenie Božieho Syna pre svoju spásu, nazýva slovami: „simul iustus et peccator“. To znamená: súčasne spravodlivý i hriešnik. Áno, priatelia, tým, že za nás Kristus zomrel i z mŕtvych vstal, sa z nás nestali anjeli. Stále sme a ostávame nehodnými hriešnikmi. No zároveň sa predsa len niečo v našom postavení pred Bohom zmenilo: V ňom je ospravedlnený každý, kto verí …  

Drahí priatelia, na tomto fakte sa ani doteraz nezmenilo nič. Naopak! Ostáva to v platnosti a týka sa všetkých ľudí. Dokonca všetkých aj na našom dobšinskom námestíčku. Ponuka je stále otvorená a platná. Teraz závisí už len od tých, ktorí sú ňou konfrontovaní. A síce, či sú ochotní ju prijať, osvojiť si ju, stotožniť sa s ňou a veriť jej. My tu dnes sme aj preto, aby sme s touto ponukou spásy a Veľkonočnej radosti k ľuďom prichádzali a vydávali o tom svedectvo svojim vlastným zmeneným životom. A to všetko preto, aby nakoniec tých spasených, zachránených pre večnosť bolo čím viacej. V tomto zápase o druhého človeka a jeho spásu nech nám sám Ten vzkriesený a živý Pán pánov a Kráľ kráľov mocne pomáha! Amen.

Pane Ježiši Kriste, prosíme, otvor naše oči pre tvoj Veľkonočný div! A síce, že si nás vykúpil od diabla, hriechu a smrti. Naplň, prosíme, naše srdcia pravou, skutočnou Veľkonočnou radosťou.

 

 

48.819538,20.363907