1. slávnosť Svätodušná – Spiritus Sanctus – Spiritus movens
Written by radovan on jún 09, 2025 in - No Comments
- slávnosť svätodušná – 8.6.2025
„… Spiritus Sanctus … Spiritus movens …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Skutky apoštolov 2, 1 – 13
1 Keď prišiel deň Letníc, boli spolu na jednom mieste. 2 Tu zrazu povstal zvuk z neba, ako keď sa prudký vietor valí, a naplnil celý dom, v ktorom sedeli. 3 I ukázali sa im rozdelené jazyky akoby z ohňa, usadili sa na každého z nich 4 a Duch Svätý naplnil všetkých, takže začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. 5 A boli vtedy v Jeruzaleme Židia, zbožní mužovia zo všetkých národov pod nebom. 6 A keď povstal ten zvuk, zbehlo sa mnoho ľudí a žasli, že počuli apoštolov hovoriť každý vo svojej reči. 7 I užasli všetci a divili sa hovoriac medzi sebou: Či, hľa, všetci títo, ktorí hovoria, nie sú Galilejci? 8 Ako ich teda počujeme (hovoriť) každý vo svojej reči, v ktorej sme sa narodili. 9 Partovia, Médovia, Elamiti a obyvatelia Mezopotámie, Judska, Kappadokie, Pontu, Ázie, 10 Frýgie, Pamfylie, Egypta a krajov Líbye pri Kyréne, prechodne bývajúci Rimania, 11 Židia a prozelyti, Kréťania a Arabi, počujeme ich vo svojich rečiach hovoriť veľké veci Božie? 12 A všetci žasli a bezradne sa spytovali medzi sebou: Čo to má znamenať? 13 Ale iní sa posmievali hovoriac: Opili sa mladým vínom!
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, vážení bratia baníci, milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Keď sa v Dobšinej zíde spoločenstvo veriacich na Turíčnu – Svätodušnú nedeľu, deje sa to v dvojakom duchu. Jednak v duchu viery – nakoľko dnes slávime zoslanie Ducha Svätého – deň, keď sa Cirkev narodila. A zároveň v duchu vďaky – nakoľko si dnes pripomíname aj prácu baníkov, ktorá je s týmto mestečkom a jeho históriou neoddeliteľne spätá. Možno sa na prvý pohľad zdá, že tie dve veci spolu nesúvisia – Duch Boží a práca v tmavých šachtách. Ale keď sa na to pozrieme lepšie, zistíme, že práve Turíce nám môžu pomôcť lepšie porozumieť hodnote práce ako aj potrebe Božieho Ducha v našich životoch.
Biblický text, ktorý sme dnes počuli zo Skutkov apoštolov, opisuje jeden z najväčších Božích zásahov do života ľudí. Apoštoli sú zhromaždení na jednom mieste, keď zrazu zaznie zvuk, akoby sa strhol vietor. Nie len vánok, nie letný závan, ale dunenie. Niečo mocné. A ten zvuk nespôsobuje len fyzické znepokojenie. On otvára ich srdcia, premieňa ich reč, láme zábrany. Tam, kde predtým bola uzavretosť, neistota a s najväčšou pravdepodobnosťou aj strach, zrazu vzniká spoločenstvo, ktoré sa prihovára k ľuďom ich vlastným jazykom. Tam, kde predtým bola iba skupina vystrašených a možno aj pochybujúcich Galilejcov, tam sa teraz rodí Cirkev. A to nie vlastným úsilím, nie štruktúrou, ale mocou Ducha Svätého.
Keď dnes čítame príbeh prvých Turíc – prvých svätodušných sviatkov, nečítame len o dávnej udalosti. Čítame o niečom, čo sa týka aj nás. Učeníci sedeli v hornej sieni. Vystrašení, neistí. Mali za sebou zážitok so Vzkrieseným, ale ešte nevedeli, ako to má ovplyvniť ich každodenný život. Vedeli, že majú zvestovať evanjelium, ale nevedeli ako. Všetko bolo akoby zastavené. A potom prišiel vietor a z prestrašených ľudí sa stali svedkovia. Zo skupiny sa stalo spoločenstvo. A z toho spoločenstva — cirkev. To, čo ich vtedy pohlo vpred, to nebola ich sila, ich vzdelanie ani ich odvaha. Bolo to niečo, čo k nim prišlo zvonka, zhora. Dar. Duch Boží.
Milí priatelia! Nie náhodou je príchod Ducha Svätého spojený práve s ohňom a vetrom. Sú to živly, ktoré sa nedajú chytiť do rúk. Nedajú sa vlastniť. Nedajú sa zavrieť do krabičky. Taký je aj Duch. Nedá sa kúpiť. Nedá sa naplánovať. Ale dá sa prijať. Dá sa Mu otvoriť srdce. Ako keď baník otvorí novú šachtu – nevie, čo presne ho čaká, ale vie, že pod povrchom je niečo cenné. Tak aj človek, keď sa otvorí Bohu, keď dovolí Duchu, aby vošiel do jeho života, nachádza v sebe poklad. Poklad, ktorý na povrch nevyťaží náš ľudský výkon, len naša viera.
Sestry a bratia! Dva svety — Duch Svätý a baníctvo. Zdajú sa byť od seba vzdialené. Zatiaľ čo jeden je neviditeľný, ten druhý je hmatateľný. Jeden prichádza zhora, druhý hľadá hlboko pod zemou. A predsa: ak sa dobre započúvame, zistíme, že sa navzájom veľmi podobajú. Duch Svätý a banícka práca — oboje má čo povedať aj dnešnému človeku. Skúsme preto dnes spolu zostúpiť do hlbiny tohto tajomstva, obrazne povedané!
Banícka práca je tvrdá. Je neviditeľná pre väčšinu ľudí. Nie je okázalá. Ale je dôležitá. Lebo z nej žijú iní. Z nej vzniká svetlo, teplo, pohyb, vývoj, technika. A podobne aj pôsobenie Ducha v našom živote nie je vždy viditeľné navonok. Nie je to ako svetelná šou. Skôr je to ako tiché vytrvalé kopanie v hĺbke srdca. Duch Svätý v nás kope nové chodby, nové priestranstvá. Odkrýva hlbiny, o ktorých sme možno ani netušili. Pomáha nám nájsť lásku tam, kde sme si mysleli, že už nič nie je. Dáva nádej tam, kde zostala len únava.
Tak ako baníctvo bolo vždy kolektívnou prácou – niečo, čo sa robilo spoločne, tak aj pôsobenie Ducha vedie k spoločenstvu. To je zvláštne – ľudia sú naplnení Duchom a začnú hovoriť. Nie o sebe. Nie o svojich zážitkoch. Ale začnú hovoriť o veľkých Božích skutkoch. A zrazu im rozumejú aj iní. Aj tí, ktorí prišli z iných končín sveta. To je znak Ducha – že jeho reč spája. Že v nej sa nájde aj ten, kto má iné skúsenosti, inú minulosť. Duch nerobí z ľudí rovnakých, ale robí z nich bratov a sestry. To je Cirkev – nie súbor rovnakých, ale spoločenstvo rôznych, ktorí však patria tomu istému Bohu.
Milí priatelia, cirkev vznikla, keď Duch prehovoril cez obyčajných ľudí. To, čo Pán Ježiš sľúbil, sa naplnilo. Nie v chráme, nie v paláci, ale medzi ľuďmi. A odvtedy Duch nezaháľa. Nie je to len príbeh minulosti. Je to realita, ktorú žijeme aj dnes. Len sa niekedy stane, že si to nevšímame. Duch nás neznásilňuje. Nevynucuje si našu pozornosť. Prichádza ako priateľ. Ako niekto, kto čaká na pozvanie. A keď príde, nemení len náš vnútorný svet. On premieňa aj to, čo robíme. Premieňa prácu na povolanie. Robí z lopoty službu. Z obyčajného dňa robí deň Boží.
Bratia a sestry, možno si teraz poviete — krásne slová, ale čo to znamená pre mňa, tu a teraz? Mám prácu. Mám rodinu. Mám starosti. Potrebujem zaplatiť účty, vychovať deti, zvládnuť seba. Čo si akože ja mám počať s Duchom Svätým? A práve tu je to tajomstvo. Duch nepôsobí len v chráme. On nechce byť len hosťom na sviatky. On chce prebývať v človeku. Tam, kde žiješ. Tam, kde robíš. Tam, kde miluješ, bojuješ, trpíš, dúfaš. Duch Svätý je ten, ktorý vie, čo je únava, čo je vyčerpanosť, čo je rutina. A napriek tomu tam prichádza. Neprináša len slová. Prináša silu. Prináša pokoj, ktorý svet nepozná.
Nie je náhoda, že Dobšiná spája Turíce s baníctvom. Pretože aj v tejto zdanlivo svetskej práci je niečo hlboko duchovné. Baník zostupuje do tmy, aby hore priniesol svetlo. Svetlo v podobe vzácnych nerastov, rúd a minerálov. Tak aj kresťan žije v tomto svete. Zostupuje do reality, ale vnáša do nej niečo zhora. Vieru. Nádej. Dôveru. Ochotu pomôcť. Vernosť. Trpezlivosť. A to nie sám zo seba, ale z Ducha. Veď práve v práci sa ukazuje, či Duch žije v nás. Nie v tom, ako krásne hovoríme, ale v tom, ako sme ochotní niesť ťažobu dňa. Ako nenecháme iných v štichu. Ako dokážeme byť verní aj vtedy, keď nás nikto nevidí.
Milí priatelia! Možno dnes niekto z nás potrebuje znova počuť: nie si na to sám. Nie si odkázaný len na svoje sily. Duch Boží je ti daný. Ako dar. Ako útecha. Ako sila. Ako tichý hlas, ktorý povie: Choď ďalej! Ešte nie si na konci. Ja som s tebou. A možno práve dnes je čas, aby sme si pripomenuli, že cirkev nie je iba chrám z kameňa. Cirkev nie je len nedeľa. Cirkev je predovšetkým živé spoločenstvo tých, ktorí žijú z Ducha a pre Ducha. Ktorí chcú niesť svetlo aj tam, kde sa zdá, že niet čo hľadať.
Sestry a bratia, tak ako baníci raz skončia svoju šichtu, ale vedia, že sa oplatila, tak aj náš život raz príde k bodu, keď sa pozrieme späť. A možno práve to bude rozhodujúce — či sme nechali Ducha konať. Či sme pustili Jeho oheň do nášho vnútra. Či sme sa Ním nechali viesť. Nezostaňme preto dnes len pri spomienke na udalosť prvých Turíc! Nechajme, nech ten vietor Ducha zaveje aj do našej duše! Nech nás premení na ľudí, ktorí nesú svetlo — aj keď idú tmou. Ktorí milujú — aj keď nemajú istotu. Ktorí veria — aj keď nevidia. A tak ako je banícka práca poctivá, hlboká a zároveň nevyhnutná — tak je aj dielo Ducha Svätého v človeku neviditeľné, hlboké, nevyhnutné, ale rozhodujúce. Bez neho niet cirkvi. Bez neho niet viery. Bez neho niet nás.
Milí bratia a sestry, dnes, keď si pripomíname veľký deň narodenia Cirkvi, myslime aj na to, že Cirkev sa nerodí len raz. Cirkev sa rodí znova a znova, všade tam, kde sa ľudia nechajú viesť Duchom. A dnes, keď ďakujeme aj za banícku prácu, pripomeňme si, že Boh si ctí každú poctivú prácu. Aj tú, ktorá sa deje hlboko pod zemou. Aj tú, ktorú nie je vidieť. A ak si ctí takúto prácu, o čo viac si ctí srdce, ktoré túži po pravde, po svetle, po Božom vedení. Modlime sa teda, aby Duch Svätý neostal len príbehom z Biblie, ale aby sa stal realitou v našich životoch. Aby nás premáhal tam, kde si už nevieme rady. Aby nás viedol tam, kde nevidíme cestu. A aby v nás zapálil oheň, ktorý bude hriať nielen nás, ale aj tých, ktorí sú okolo nás. Amen.
Pomodlime sa: Drahý Bože, náš nebeský Otče, ďakujeme Ti za dnešný sviatočný deň, za dar Tvojho Ducha Svätého, ktorý oživuje, premieňa a vedie Tvoj ľud v každom čase. Ďakujeme Ti, že si svojho Ducha nevylial len na apoštolov, ale že ho stále dávaš tým, ktorí ho s vierou prijímajú. Dávaš nám silu, keď sme slabí, svetlo, keď kráčame tmou, a nádej, keď cítime, že už nevládzeme. Prosíme Ťa, Pane, aby si aj nás znova a znova napĺňal týmto Duchom. Daj, nech nie sme len poslucháčmi, ale aj nositeľmi Tvojho svetla. Duchu Svätý, príď do našich domovov, do našich rodín, do našich obáv. Uč nás rozumieť si navzájom, ako si to urobil v deň Turíc. Daj nám odvahu žiť vieru aj vtedy, keď je to ťažké. Daj nám múdrosť rozlišovať, čo je dobré, a pokoru nasledovať Tvoju vôľu. Zvlášť dnes Ti vkladáme do Tvojich rúk aj všetkých, ktorí pracujú v baniach a v podzemí. Ďakujeme Ti za ich statočnosť, vytrvalosť a obeť. Za to, že svoju každodennú námahu vkladajú do služby druhým. Prosíme Ťa, buď ich silou v nebezpečenstve a ich svetlom v tme. Chráň ich pred nešťastiami, nehodami a zlyhaniami. Daj im, Pane, bezpečný návrat z každej šichty k ich rodinám. Požehnaj aj ich najbližších, ktorí na nich čakajú s obavami a láskou. A prosíme Ťa, aby si aj nás všetkých učil vážiť si poctivú prácu, žiť s úctou k zemi aj k nebu, k človeku aj k Tebe. Nech Tvoja cirkev – tak ako v deň Turíc – žije z Ducha, a nech je znakom nádeje aj v tomto meste, aj medzi nami. Duchu Svätý, príď. Zostaň s nami. Pôsob v nás. Až kým nepríde deň, keď budeme všetci jedno, vo večnom svetle Tvojej lásky. Amen.
