1. slávnosť Veľkonočná – Žena, prečo plačeš?
Written by radovan on apr 20, 2025 in - No Comments
- Slávnosť Veľkonočná – 20.4.2025
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od vzkrieseného Pána a Spasiteľa, Ježiša Krista!
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, sestry a bratia vo vzkriesenom o živom Pánovi Ježišovi Kristovi!
Predstavte si, že váš dobrý priateľ za vami kričí, plný vzrušenia a hovorí vám niečo celkom neuveriteľné. Staviate sa voči tomu najprv skepticky, ale neskôr sa predsa len na vlastné oči budete môcť presvedčiť o tom, že je to pravda. A tak ako bol udivený váš kamarát, tak sa neprestanete diviť a čudovať ani vy sami. V Biblii sa nachádza jeden takýto neuveriteľný príbeh. Odohral sa na prvú kresťanskú Veľkú noc vôbec, pokiaľ sa to takto dá označiť. Všetko sa to odohralo v tretí deň po ukrižovaní Ježiša z Nazareta. Mária Magdaléna, resp. presnejšie povedané: Mária z Magdaly zvestuje Ježišovým učeníkom niečo, čo znie celkom neuveriteľne a nepochopiteľne: Predstavte si! Videla som nášho Pána, Majstra a Učiteľa! Už viac neleží v hrobe! Žije! A toto mi povedal: Vstupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a k vášmu Bohu. Predsa len, priatelia, bude zrejme lepšie, keď si tento neuveriteľný príbeh, dnes vo Veľkonočné ráno, prečítame tak ako nám ho zaznamenal evanjelista Ján:
Ján 20, 11 – 18
11 Mária však stála von pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu 12 a na mieste, kde ležalo telo Ježišovo, videla sedieť dvoch anjelov v bielom rúchu, jedného pri hlave a druhého pri nohách. 13 Títo jej povedali: Žena, čo plačeš? Odpovedala im: Vzali mi Pána a neviem, kam Ho položili. 14 Ako to povedala, obrátila sa a videla Ježiša stáť, ale nevedela, že je to Ježiš. 15 I riekol jej Ježiš: Žena, čo plačeš? Koho hľadáš? Ona si myslela, že je to záhradník, a povedala mu: Pane, ak si Ho ty odniesol, povedz mi, kam si Ho položil, a ja si Ho odnesiem. 16 Ježiš ju oslovil: Mária! Ona sa obrátila a povedala Mu po hebrejsky: Rabbúni! to znamená Majstre! 17 Ježiš jej riekol: Nezdržuj ma, lebo som ešte nevstúpil k Otcovi, ale choď k mojim bratom a povedz im: Vstupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a k vášmu Bohu. 18 A Mária Magdaléna šla a zvestovala učeníkom, že videla Pána a že jej to povedal. (Otčenáš …)
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, milí bratia a sestry v Kristu!
Radosť Veľkonočného rána napĺňa naše srdcia svetlom nehasnúcim. Smrť stratila svoju moc, hrob nie je koncom, ale novým začiatkom. Večerný tieň Golgoty ustupuje slnečnému jasu rána, v ktorom zaznieva radostné posolstvo: „Kristus vstal z mŕtvych!“ To nie je len zvesť minulosti, to je pravda, ktorá premieňa naše prítomné i budúce dni. Dnešný biblický text z Evanjelia podľa Jána nás privádza k prázdnemu hrobu a k stretnutiu so vzkrieseným Pánom.
Mária Magdaléna stojí pri hrobe. Plače. Pozerá sa do prázdneho priestoru, kde očakávala mŕtve telo Ježišovo. Celý jej život sa zdal byť uvrhnutý do chaosu. Jej Majster, Ten, ktorý ju zachránil, ktorý jej dal nový život, je mŕtvy. A teraz ani Jeho telo nenachádza. Ostáva jej už len bolesť, smútok a zmätok. Dovolím si povedať, že v tejto situácii sa mnohí z nás môžu nájsť. Aj my neraz stojíme nad troskami našich nádejí. Pozeráme do prázdnoty, ktorú sme nečakali a všetko sa zdá byť stratené. To, kvôli čomu alebo kvôli komu sme žili; to, čo dávalo nášmu životu zmysel a dôvod žiť ďalej, je zrazu preč.
Mária sa zohne a nahliadne do hrobu. Nevidí tam však tmu ani prázdnotu, ale anjelov. Žena, prečo plačeš? – pýtajú sa jej. Akoby jej chceli povedať: „Mária, hrob nie je miestom pre plač. Nie je miestom smrti, ale miestom nového života.“ Ale Mária ešte nechápe. Odpovedá: Vzali môjho Pána a neviem, kde ho položili. Mária hľadá Ježiša, ale zatiaľ Ho hľadá medzi mŕtvymi. Jej smútok nie je len obyčajný žiaľ. Je to hlboká strata, ktorá ju paralyzuje. Keď milujeme niekoho celým srdcom, jeho strata zanecháva v nás prázdnotu, ktorú nič nemôže vyplniť. Mária nevie, čo robiť. Nepočuje slová anjelov ako slová nádeje. Vidí len to, čo stratila.
Keď sa obráti, vidí niekoho stáť. Nevie, že je to Ježiš. Myslí si, že je to záhradník. Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kam si ho položil, a ja si ho vezmem. Jej srdce je plné bolesti, ale jej slová sú dôkazom lásky. Aj v zmätku, vnútornej bolesti a zúfalstve je stále obrátená k Ježišovi. Nehľadá náhradu, nehľadá inú cestu, hľadá len svojho Pána. A vtedy zaznie slovo, ktoré zmení všetko: „Mária!“ Jeden výrok, jeden moment a celý jej svet je zrazu iný. Pozná ten hlas. To je jej Majster! V tejto jednej sekunde prejde od beznádeje k radosti, od pochybností k istote, od smrti k životu. A jej srdce odpovedá slovom plným viery: „Rabbúni!“ (Učiteľ!) Nepochybuje, neváha, na nič sa nepýta. Svet a život sú opäť krásne. Opäť má zmysel žiť.
V tomto momente, drahí priatelia, sa smútok mení na radosť. Ale nie je to len akási chvíľková emócia. Je to hlboké precitnutie, že smrť nemá posledné slovo. Radosť, ktorú Mária zažíva, je radosťou vykúpenia, je to radosť premeneného života. Už nikdy nebude tou istou ženou. V Ježišovom hlase počuje Božiu lásku, ktorá prekonala smrť.
Mária sa chce svojho Pána dotknúť, držať ho, aby Ho nestratila. Ale Ježiš jej hovorí: „Nezdržuj ma!“ Nie preto, že by odmietal jej lásku, ale preto, že teraz je všetko inak. Ich vzťah sa zmenil. Ježiš sa vracia k Otcovi, aby bol medzi svojimi nasledovníkmi a vo svojej cirkvi prítomný nie len telesne, ale duchovne. Už Ho nebude možné stretnúť len v jednej záhrade, ale v každom srdci, ktoré Ho hľadá. Mária musí pochopiť, že jej radosť musí prerásť do niečoho väčšieho. Do viery.
Beží za učeníkmi a volá: „Videla som Pána!“ Sestry a bratia: Toto je svedectvo, ktoré premieňa svet. Nie teória, nie filozofia, ale osobné stretnutie so vzkrieseným Kristom. To je viera: nie koncept, ale vzťah. Nie len vedomosti o Ježišovi, ale život s Ním. Každý z nás je na ceste ako Mária. Možno sme ešte pri hrobe, možno sme ešte v slzách. Ale Kristus nás volá po mene. Volá po mene tak teba ako aj mňa. Ak budeme pozorne počúvať, spoznáme Jeho hlas. A v tej chvíli sa všetko zmení. Hrob nebude miestom smrti, ale miestom zázraku.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, sestry a bratia! Máriina cesta od smútku k radosti, od radosti k viere a od viery k svedectvu je cestou každého veriaceho. Nemôžeme zostať len pri emócii radosti, musíme ju premeniť na dôveru v živého Pána. A táto dôvera nás vedie k tomu, aby sme niesli evanjelium ďalej. Mária Magdaléna je prvou ohlasovateľkou vzkriesenia. Je prvou, ktorá svedčí, že Ježiš žije. A tak sa stáva vzorom pre každého z nás.
Bratia a sestry, dnes nám Ježiš hovorí: „Nebojte sa! Ja som vstal! Ja som život!“ A to je naša najväčšia radosť. Smrť nemá posledné slovo. Posledné slovo patrí životu. A ten život je Kristus. My sme povolaní, aby sme to hlásali ďalej. Ako Mária Magdaléna. Ako tí, ktorých srdcia boli premenené stretnutím s vzkrieseným Pánom.
Dnes, 2000 rokov po týchto udalostiach sa už Ježiš viac nepohybuje viditeľne po tomto svete tak ako vtedy. Predsa len: jedna vec sa odvtedy nezmenila: Kto v Ježiša a v Jeho slová dôveruje, kto sa na ne dokáže spoľahnúť celým svojim životom, ten nakoniec tiež uzrie veľký Boží div. Div, ktorý má moc zmeniť natrvalo tak život ako aj smrť každého človeka. Áno, a to aj napriek tomu, že celá táto veľkonočná zvesť znie modernému, na rozum orientovanému človeku absolútne neuveriteľne a neprijateľne. Ale nech už si o nej náš rozum myslí, čo chce: Je to pravda. Ľudstvo samo seba nevie vykúpiť ani zachrániť. To môže jedine Syn Boží. A síce vierou v Jeho slová, ktoré nachádzame napísané v Písme svätom. Táto živá pravda, ktorou je vzkriesený a živý Kristus sám, dnes platí tak pre teba ako aj pre mňa. Bohu dnes vďaka za mocný div vzkriesenia Jeho Syna, ktorý sa odohral pred 2000 rokmi! No raz sa odohrá pri každom jednom z nás. Amen.
Pomodlime sa: Milostivý Bože! Čo máme často pred očami, to sú hroby na cintoríne a kríže, svedkovia našej časnosti, pominuteľnosti, utrpenia a smrti. Čo cítime, to sú rany, ktoré nám spôsobuje smrť našich drahých, to je smútok, opustenosť a bolesť, keď sa s nimi lúčime, keď na nich spomíname. Čo prežívame, to je trpká pravda a skutočnosť, že aj my raz budeme musieť odísť z tohto sveta. Tento veľký deň však hovorí, že Ty si premohol smrť, premohol si temnotu hrobu, že žiješ! Dnešné evanjelium hovorí o Tvojom vzkriesení. Strach, smútok a bolesť si premenil na radosť svojich verných. Pochybnosť a beznádej sa premenili na istotu, splnili sa Tvoje slová, že nezostaneš v hrobe. Za to všetko, čo si vykonal pre nás, srdečne Ti ďakujeme. Tak ako Tvoja smrť bola obeťou za naše hriechy, tak Tvoje vzkriesenie je pre nás istotou, že ani naši drahí, ktorí v Tebe zosnuli, ani my, keď raz prejdeme bránou smrti, nezostaneme v hrobe. Ty nás vzkriesiš k novému životu, ako si povedal: Ja som vzkriesenie i život, kto verí vo mňa, keby aj zomrel, bude žiť. A my veríme v Teba, len daj, aby sme v tejto viere vytrvali až do konca nášho života, aby sme Ťa oslavovali, tu časne a tam potom na veky. Amen.
