1. slávnosť Vianočná – dobrota a láskavosť Boha
Written by radovan on dec 25, 2025 in - No Comments
- Slávnosť Vianočná – 25.12.2025
„… dobrota a láskavosť Boha …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od narodeného Pána a Spasiteľa, Ježiša Krista!
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, drahí bratia milé sestry v Pánovi!
Slávime prvú slávnosť vianočnú. Stojíme uprostred radosti, svetla, spevu a známych biblických príbehov o narodení Pána. Vianoce sú pre nás sviatkami blízkymi, citovo silnými, plnými obrazov a spomienok. No dnešné slovo z Listu apoštola Pavla Títovi nás vedie trochu iným smerom. Nevedie nás priamo k betlehemským pastierom ani k jasliam, ale k hlbšiemu pochopeniu toho, čo sa vlastne na prvé Vianoce stalo – a čo to znamená pre nás dnes, tu a teraz. A preto: z úcty naproti Božiemu slovu povstaňte a počujte, čo apoštol Pavol píše vo svojom liste Títovi 3, 4- 7:
Ale keď sa zjavila dobrota a láskavosť Boha, nášho Spasiteľa, zachránil nás, nie pre skutky spravodlivosti, ktoré by sme my boli konali, ale podľa svojho milosrdenstva kúpeľom znovuzrodenia a obnovy Duchom Svätým, ktorého bohato vylial na nás skrze Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, aby sme ospravedlnení jeho milosťou stali sa dedičmi večného života v nádeji. (Otčenáš …)
Drahí priatelia, sestry a bratia!
Počuté slovo z pera apoštola Pavla zaznieva pokojne, takmer samozrejme. A predsa v sebe nesie ohromnú silu. Pavol tu nehovorí o niečom, čo ešte len príde. Nehovorí o podmienkach, ktoré by sme mali splniť, aby sa Božia dobrota a láskavosť raz azda zjavili. Hovorí o niečom, čo sa už stalo. „Keď sa zjavila dobrota a láskavosť Boha…“ – nie: keď sa raz zjaví, ale: keď sa zjavila. Je to hotová vec. Je to realita. Nie hudba budúcnosti, ale prítomnosť, v ktorej žijeme.
A práve tu sa dotýkame samotného jadra Vianoc. Čo je tou dobrotou a láskavosťou Boha? Nie je to nálada, nie je to abstraktná vlastnosť. Je to osoba. Pavol nemá na mysli nič iné než Ježiša Krista. Dobrota a láskavosť Boha dostali tvár, meno, hlas, ruky. Zjavili sa v dieťati položenom do jaslí. V Synovi, ktorý prišiel k ľuďom nie z výšky moci, ale z hĺbky Božej lásky.
Vianoce nám pripomínajú, že Boh sa rozhodol nebyť len „tam hore“, ale že vstúpil do nášho sveta. Do sveta, ktorý nebol ideálny. Do sveta plného nepokoja, strachu, chudoby, politického napätia a osobných zápasov. Aj vtedy sa ľudia báli o budúcnosť, aj vtedy riešili dane, moc, útlak, neistotu. A práve do takéhoto sveta sa zjavila Božia dobrota a láskavosť.
Pavol ide ešte ďalej. Hovorí, že Boh nás zachránil „nie pre skutky spravodlivosti, ktoré by sme my boli konali“. To je veta, ktorú možno poznáme, no práve počas Vianoc má osobitnú váhu. Pretože Vianoce nás nenápadne zvádzajú k tomu, aby sme sa sústredili na to, čo robíme my: ako sme sa pripravili, čo sme zvládli, čím sme obdarovali druhých. To všetko má zaiste svoje miesto a opodstatnenie, no nie je to základ. Základom nie je naša aktivita, ale Božia iniciatíva. Nie náš výkon, ale Jeho milosrdenstvo.
A to milosrdenstvo má veľmi konkrétnu podobu. Pavol používa obraz kúpeľa znovuzrodenia, ktorým je krst svätý a obnovy Duchom Svätým. Nie je to obraz povrchný. Hovorí o očistení, o novom začiatku. O niečom, čo sa nedá urobiť zvonka. Vianoce nie sú len o tom, že si pripomenieme minulosť. Sú o tom, že Boh aj dnes koná v našich životoch. Ticho, nenápadne, ale reálne. Tak, ako sa Kristus narodil v tichu noci, tak aj dnes prichádza do tichých, často zranených miest nášho vnútra.
Drahý brat, milá sestra! Apoštol Pavol píše mne i tebe. Všetkým kresťanom, ktorí žijú v konkrétnych podmienkach, so svojimi radosťami aj starosťami. Píše nám, že dobrota a láskavosť nášho Spasiteľa Boha sa zjavila. Už sa zjavila. To znamená, že aj vtedy, keď sa veci v našom živote nevyvíjajú optimálnym smerom, keď nesieme ťažkosti, choroby, rodinné napätia, strach o zajtrajšok, nie sme odkázaní len sami na seba. Nežijeme v priestore Božej neprítomnosti. Práve naopak – žijeme v čase, keď sa Božia láskavosť už zjavila a trvá.
Preto je také dôležité, aby sme si túto pravdu kládli pred oči znova a znova. Nie ako lacné povzbudenie, ale ako hlbokú istotu, že Boh je dobrý a láskavý. Taký bol, keď poslal svojho Syna. Taký bol, keď Kristus kráčal medzi ľuďmi. Taký je aj dnes. A taký bude aj zajtra. Táto Božia dobrota nezávisí od vývoja sveta, od cien v obchodoch, od politických rozhodnutí ani od nálady spoločnosti.
Sestry a bratia! Žijeme v dobe nepokoja a nestability. Denne sme zahlcovaní správami, ktoré v nás vyvolávajú obavy, hnev alebo rezignáciu. A práve v takomto čase je veľkým pokušením nechať si zobrať zo srdca to najpodstatnejšie. Nechať si vytrhnúť istotu, že Boh je k nám dobrý. Že Jeho láskavosť nie je len spomienkou na minulé Vianoce, ale živou realitou. Pavol nám pripomína, že Boh „bohato vylial“ Ducha Svätého skrze Ježiša Krista. Boh nešetril. Nedal minimum. Dal hojne. To znamená, že aj v našej slabosti, aj v našej únave, aj v našich pochybnostiach máme prístup k zdroju, ktorý nás presahuje. K Duchu, ktorý obnovuje, posilňuje a vedie. Nie preto, aby sme boli silní sami zo seba, ale aby sme sa mohli oprieť o Božiu milosť.
A aký je výsledok všetkého toho? „Aby sme ospravedlnení jeho milosťou stali sa dedičmi večného života v nádeji.“ Vianoce nás nevedú len k jasliam, ale aj k budúcnosti. Nie k neistote, ale k nádeji. K dedičstvu, ktoré nezničí inflácia, vojna ani čas. K životu, ktorý má trvanie večné. Preto slávme Vianoce! Slávme narodenie Ježiša Krista – nielen dnes, nielen počas sviatkov, ale počas celého roka, počas celého života! Slávme Ho tým, že si v každom životnom rozpoložení pripomíname: dobrota a láskavosť Boha sa zjavili. Sú tu. Sú pre mňa. Sú pre teba.
A nech nás toto slovo vedie k tichej, pevnej radosti. Nie k povrchnej eufórii, ale k hlbokej istote. Že Boh nás zachránil podľa svojho milosrdenstva. Že nás obnovuje. Že nás vedie. A že nás raz prijme do života, ktorý sa nekončí. Amen.
Pomodlime sa: Pane Bože, náš nebeský Otče, ďakujeme Ti, že si sa k nám sklonil v dobrote a láskavosti. Ďakujeme Ti, že Tvoja láska k človeku nezostala skrytá, ale sa zjavila v Ježišovi Kristovi, našom Spasiteľovi. Ďakujeme Ti, že to nie je sľub budúcnosti, ale dar prítomnosti, v ktorej smieme žiť. Vyznávame pred Tebou, že často hľadíme viac na seba než na Teba. Na svoje skutky, na svoje zlyhania, na svoje obavy a neistoty. A predsa nás Ty zachraňuješ nie pre to, čo konáme my, ale podľa svojho veľkého milosrdenstva. Očisťuj nás, Pane, obnovuj nás svojím Duchom a daj, aby sme znovu a znovu žili z Tvojej milosti. Prosíme Ťa, aby si si zachoval naše srdcia v tejto pravde, aj keď prichádzajú ťažké dni, nepokoj a strach o budúcnosť. Nedovoľ, aby nám bola vytrhnutá istota, že Ty si Boh dobrý a láskavý, že v Kristovi stojíš pri nás v každej situácii života. Posilňuj našu vieru, aby sme sa dokázali v tomto svete sústrediť na to, čo je pevné, nemenné a večné. Upevni v nás nádej dedičstva večného života, ktoré si nám daroval v Ježišovi Kristovi. A veď nás k tomu, aby sme z tejto nádeje žili, slúžili druhým a niesli svetlo Tvojho príchodu všade tam, kam nás posielaš. Tebe, Pane, odovzdávame svoje životy, svoje radosti aj bolesti, s dôverou, že Tvoja dobrota a láskavosť nás nikdy neopustia. Vypočuj nás pre zásluhy nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista, ktorý s Tebou a Duchom Svätým žije a kraľuje na veky vekov. Amen.
