1. slávnosť Vianočná – poďme teda do Betlehema
Written by radovan on dec 23, 2020 in - No Comments
- slávnosť Vianočná – 25.12.2020
„… poďme teda do Betlehema …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od narodeného Pána, Ježiša Krista! Amen.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Byť pastierom, to v staroveku nebolo nijako cnostné a vážené povolanie. Pastierom v spoločenskom rebríčku patrili skôr tie nižšie položené priečky. Napriek tomu je zaujímavé vedieť, koľko biblických velikánov sa práve tomuto povolaniu aspoň istý čas v živote venovalo: Kain, Abrahám, Jákob, Mojžiš, kráľ Dávid … Tí všetci akoby boli jasným dôkazom toho, že Hospodin nepozerá na vznešenosť pôvodu ani na profesiu, ktorú človek vykonáva. On si vie ako svoje nástroje použiť aj tých, ktorí sú spoločnosťou zaznávaní. Ide len o to, či to chcú aj oni …
Bratia a sestry, myslím, že ani v dnešnej dobe sa pohľad na pastierov príliš nezmenil. Síce sa nám páčia zábery zo salašov a kolíb, zábery pasúcich sa ovečiek na strmých stráňach a holiach, ale žiť by sme takto asi nechceli. A keby vám doma vaše dieťa, či vnúča zahlásilo, že chce byť bačom alebo pastierom, nuž neviem, koho z vás by to potešilo. Pastierstvo po pravde nevnímame ako oblasť, kde sa dá spraviť nejaká kariéra a „diera do sveta“. S bačami sa skôr spája mnoho vtipov o nadmernom pití alkoholu alebo iné nemravné veci. A pravdu povediac: život v kolibe či maringotke, skoré ranné vstávanie a celodenná starostlivosť o ovečky, či kravy – to je všetko iné, len nie romantika. Je to skôr ťažká drina.
Prečo však dnes svoj slávnostný príhovor začínam takto? Akýmsi pojednaním o pastieroch. Nuž preto, nakoľko príbeh o pastieroch je neodmysliteľným príbehom prvých Vianoc. Príbeh o pastieroch – to je to, čo hneď nasleduje po zvesti anjela: Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, 11 lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán. 12 A toto vám bude znamením: nájdete nemluvniatko, obvinuté plienkami, ležať v jasliach (L 2, 10 -12). A tak, započúvajme sa do tohto známeho, síce krátkeho, ale silného evanjeliového príbehu! Veď je to príbeh o vôbec prvých ľuďoch, ktorí sa stali skutočnými veriacimi. Je to príbeh o tých, ktorých síce spoločnosť zaznávala, no práve im sa dostalo tej milosti od Boha, aby ako prví ľudia na svete počuli úžasnú, neuveriteľnú zvesť anjela. Je to príbeh o tých, ktorí ako jediní smeli počuť nádherný, nebeský, anjelský slávospev: 14 Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle! (L 2,14). Nuž a napokon je to príbeh o postupných krokoch, ktoré musí prejsť viera v Boha v živote človeka: počúvanie, vydanie sa na cestu, hľadanie pravdy, nájdenie pravdy, svedectvo o poznanej pravde a chválenie Boha. A to, drahí priatelia, znamená jedno: príbeh pastierov dnes môže, ba dokonca má byť príbehom každého jedného z nás. Je to tvoj i môj príbeh. Predtým, než si ho vypočujeme, spoločne sa skloňme k modlitbe, a volajme tak, ako nás to naučil náš narodený Pán a Spasiteľ: Otčenáš …
Lukáš 2, 15 – 20
15 Len čo sa anjeli vrátili do neba, pastieri sa rozhodli: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa tam stalo — čo nám oznámil Pán.“ 16 Poponáhľali sa a našli Máriu, Jozefa a dieťatko uložené v jasliach. 17 Keď to uvideli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. 18 Všetci, čo to počuli, čudovali sa tomu, čo im rozprávali pastieri. 19 Ale Mária si všetky tie slová zachovala vo svojom srdci a premýšľala o nich. 20 Pastieri sa potom vrátili, oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, milé sestry, drahí bratia v narodenom Pánovi Ježišovi Kristovi!
Pozrime sa teda spoločne na kroky viery, na vývojové štádia viery v živote človeka, tak ako ich dnes pozorujeme v príbehu o betlehemských pastieroch! Počúvanie. Vôbec to prvé, čo človek má urobiť, je mlčať. Jednoducho byť ticho a sústredene načúvať. Nie náhodou sa totiž v Písme svätom hovorí o tom, že „viera je z počúvania“. I keď betlehemským pastierom bolo umožnené na chvíľku nahliadnuť takpovediac – do neba, čo nám umožnené nie je, predsa len až tak dôležité nie je ani to, čo vidia, ale skôr to, čo počujú. A preto majme toto aj my na pamäti! A síce, že viera nie je z toho, čo sme videli, ale z toho, čo sme počuli. Aké bláznivé je to potom počúvať z úst ľudí: Neuverím, kým neuvidím … Veď keď všetko uvidíš, potom už nemusíš veriť. Veď si to videl! A preto budujme si svoju vieru a dôveru v Pána Boha na správnych základoch! Ten prvý dôležitý krok je počúvanie Božieho slova, načúvanie tomu, čo nám chce Boh povedať. A to sa deje tak v Božom chráme pri počúvaní kázne Božieho slova, ale aj doma pri domácich stíšeniach, pri čítaní Písma svätého. Načúvanie Božiemu slovu je jednak prvý krok viery, ale zároveň je to aj niečo ako „palivo“, ktoré vieru živí a udržiava pri živote celý čas. A preto je načúvanie Bohu tak dôležité. Robili tak v tichosti a úžase pastieri. Robme tak dnes aj my!
Vydanie sa na cestu. Hľadanie pravdy. Nájdenie pravdy. Pastieri, ktorí doposiaľ boli nemými svedkami nebeského zjavenia, sa však v ďalšom kroku stávajú jednajúcimi, konajúcimi, aktívnymi ľuďmi. Bez toho, aby medzi sebou viedli siahodlhý rozhovor o tom, čo sa stalo, robia spoločné rozhodnutie: chcú ísť do Betlehema a presvedčiť sa o pravdivosti anjelského posolstva. „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa tam stalo — čo nám oznámil Pán.“ 16 Poponáhľali sa a našli Máriu, Jozefa a dieťatko uložené v jasliach. Je úžasné, bratia a sestry, že pastieri tento svoj zámer realizujú bezodkladne. Zmienka o tom, že sa poponáhľali, je v tomto smere typická pre evanjelistu Lukáša.
Áno, priatelia, sú veci, ktoré jednoducho neznesú odklad. Sú veci, na ktoré treba reagovať okamžite. Nestrácať čas špekulovaním, zbytočným mudrovaním. Pretože to všetko nakoniec vedie len k pochybnostiam. Myslím, že keby sa v tej noci boli pastieri pustili do nejakých filozofických premúdrelých úvah, zrejme by sa dopracovali k tomu, že to, čo videli a počuli, zrejme nie je možné. A že sa to ani nestalo. Pravdepodobne sa im to asi len prisnilo alebo prežili akúsi spoločnú fatamorgánu, ktorú nemožno brať vážne a ktorej nehodno veriť. A tak by s najväčšou pravdepodobnosťou ani nikam nešli. Dali by prednosť svojim ovečkám a nikdy by nešli za tým „Baránkom Božím, ktorý sníma hriech sveta“. Takto by ani nikdy neobjavili tú najväčšiu pravdu vo svojom živote a nevydávali by o nej svedectvo.
Bratia a sestry, myslím, že toto je azda najväčšie nebezpečenstvo vo vývojom štádiu viery dnešného človeka. Neochota veriť tomu, čo bolo zvestované. Neochota veriť počutému. Neochota ísť a overiť si, či je to tak. Neochota k ďalšej aktivite. Namiesto toho špekulovanie, výhovorky, ľahostajnosť … Tu, žiaľ, viera mnohých aj skončí. Príklad betlehemských pastierov nás dnes inšpiruje a motivuje k ďalšiemu kroku: keď si počul, choď aj ďalej. Neostaň stáť, nepochybuj! Lebo tým pádom si skončil …
Svedectvo o poznanej pravde. 17 Keď to uvideli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. 18 Všetci, čo to počuli, čudovali sa tomu, čo im rozprávali pastieri. Keď pastieri uvidia dieťa, sami sa stávajú zvestovateľmi toho, čo im nebeský posol povedal o tom dieťati. Pastieri našli pravdu. Zvesť anjela bola potvrdená ako pravdivá. Dieťa v jasliach ako znamenie je skutočnosť. Toto všetko pastierov nemôže nechať chladnými a nedotknutými. O tom treba hovoriť ďalej.
Drahí priatelia, nie málo je tých, ktorí pochybnosti z predchádzajúceho vývojového štádia aj prekonajú. Idú, chcú sa presvedčiť. Hľadajú a nachádzajú pravdu svojho života. Problém však vzniká vtedy, keď si túto pravdu nechávajú len sami pre seba a ďalej o nej už nikomu nehovoria. Nesvedčia. Nevydávajú svedectvo – ani svojim životným partnerom, ani svojim deťom, ani vnúčatám, ani susedom, ani kamarátom ani kolegom na pracovisku. Jedným slovom: nikomu.
Dostali sa síce ďaleko. Spoznali pravdu. No poznanie pravdy ešte nie je koniec cesty. Objavenie a poznanie pravdy ešte nie je finálnym vývojovým štádiom viery. O tom Objavenom a Poznanom je treba svedčiť a hovoriť ďalej. A treba to robiť s nadšením, tak ako to všetkým vyrozprávali aj pastieri. Iba nadšené svedectvo totiž môže vyvolať v ľuďoch úžas, zvedavosť a záujem. A to je neraz prvotný spúšťač viery pri ľuďoch, ktorí zatiaľ o pravde, ktorou je Kristus, nepočuli. Ani ju nikdy nehľadali. Tým pádom ju ani nikdy nenašli. Drahí priatelia, majme v tomto vývojom štádiu viery vážne na mysli slová, ktoré Ježiš vyriekol: 38 Kto by sa v tomto cudzoložnom, hriešnom pokolení hanbil za mňa a za moje reči, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca a so svätými anjelmi (Mk 8.38).
Chválenie Boha. 20 Pastieri sa potom vrátili, oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané. Pastieri sa vracajú späť k svojmu stádu. Áno, priatelia! Vieru je potrebné žiť a vydávať o nej svedectvo v reálnom svete, nielen niekde za múrmi chrámu či kláštora. Pokiaľ sme veriacimi ľuďmi len vtedy, keď sedíme v kostole, je to žalostne málo. Buďme ľuďmi, na ktorých vieru vidno aj v bežnom živote! Veď toto je práve to, čo si na nás okolitý svet všíma najviac: aby sme neboli ľuďmi dvojakej tváre. Pretože potom to nie je nič iné ako pokrytectvo.
Z pastierov sa stali ľudia oslavujúci a chváliaci Boha. Dôvodom ich velebenia a chválenia Boha je všetko, čo počuli a videli. Nebeské posolstvo, ktoré na vlastné uši počuli, sa totiž celkom zhoduje s tým, čo na vlastné oči videli. Božie slovo, ktoré im bolo zvestované, sa dokázalo ako spoľahlivé a skutočné. Milé sestry a bratia, toto je teda najvyšší stupeň vo vývojom štádiu viery. Štádium, kedy celý život veriaceho človeka je jednou veľkou, živou, neutíchajúcou a neprestajnou oslavou a chválou Boha. Štádium, v ktorom naša viera korešponduje, ide ruka v ruke s našim životom, s našimi skutkami, postojmi a slovami. Takýto život je stálou oslavou a chválou Pána Boha. K tomuto vývojovému stupňu sme dnes, drahí priatelia, i my pozvaní. A to po príklade betlehemských pastierov.
Počúvanie. Vydanie sa na cestu. Hľadanie pravdy. Nájdenie pravdy. Svedectvo o poznanej pravde. Chválenie Boha. Poukázali sme si dnes na základné vývojové štádia viery, tak ako nám ony vyplynuli z príbehu o betlehemských pastieroch. Dnes každý sám za seba musí vedieť odhadnúť, na ktorom „leveli“ sa vo svojej viere nachádza. Pokiaľ zatiaľ len počúvaš, robíš dobre. Ale neostaň len pri počúvaní! Vydaj sa aj na cestu! A pokiaľ si sa už vydal na cestu, potom hľadaj pravdu, ktorou je Kristus! Pán Ježiš ti dnes dáva zasľúbenie: Hľadajte a nájdete! Keď si pravdu, Krista, našiel, potom o Ňom vydávaj svedectvo! Nuž a nakoniec sa snaž o to, aby tvoje svedectvo prostredníctvom slov aj korešpondovalo so svedectvom prostredníctvom tvojich skutkov a každodenného života! Pretože iba tak sa tvoj život môže stať jednou veľkou a celoživotnou chválou a oslavou Boha. A k tomu nech nám všetkým sám narodený Spasiteľ a Pán pomáha! Amen.
