11. po sv. Trojici – uhol pohľadu
Written by radovan on aug 26, 2025 in - No Comments
- po svätej Trojici – 31.8.2025
„… uhol pohľadu …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
1.Samuelova 17, 38 – 51
38 Potom Saul obliekol Dávida do svojich šiat, dal mu na hlavu bronzovú prilbu a navliekol mu pancier. 39 Dávid si pripásal i meč na šaty a chcel pokročiť, ale nebol na to navyknutý, a tak povedal Saulovi: Nevládzem v tom chodiť, lebo nie som na to navyknutý. I zložil to Dávid zo seba. 40 Vzal si do ruky palicu, vybral z potoka päť hladkých kameňov, vložil ich do kapsy medzi pastierske náčinie, ktoré mal, vzal si do ruky prak, a tak sa približoval k Filištíncovi. 41 Filištínec sa stále viac a viac približoval k Dávidovi; muž, ktorý niesol jeho štít, kráčal pred ním. 42 Keď Filištínec pozrel a videl Dávida, pohrdol ním, lebo bol len mladíkom červenolícim a pekným na vzhľad. 43 Filištínec povedal Dávidovi: Či som ja pes, že ideš proti mne s palicou? Filištínec preklínal Dávida svojimi bohmi. 44 Ďalej Filištínec hovoril Dávidovi takto: Len poď ku mne, nech dám tvoje telo nebeskému vtáctvu a poľnej zveri! 45 Nato Dávid odpovedal Filištíncovi: Ty prichádzaš ku mne s mečom, s kopijou a so štítom, ale ja idem k tebe v mene Hospodina mocností, Boha izraelských šíkov, ktorého ty si potupoval. 46 Dnes ťa Hospodin vydá do mojich rúk, zrazím ťa a zotnem ti hlavu. Dnes vydám mŕtvoly filištínskeho vojska nebeskému vtáctvu a zemským šelmám, aby celá zem poznala, že je Boh v Izraeli. 47 A aby sa celé toto zhromaždenie dozvedelo, že Hospodin nevyslobodzuje mečom a kopijou, lebo toto je Hospodinov boj; On vás vydá do našich rúk. 48 Keď Filištínec vstal a približoval sa k Dávidovi, Dávid sa poponáhľal a vybehol zo šíku proti Filištíncovi. 49 Vtom Dávid siahol rukou do kapsy, vybral kameň, hodil ním z praku a udrel Filištínca do čela; kameň sa mu vrazil do čela, takže padol tvárou na zem. 50 Tak premohol Dávid Filištínca prakom a kameňom, zrazil Filištínca a usmrtil ho, i keď nemal v ruke meč. 51 Dávid pribehol, postavil sa nad Filištínca, vzal jeho vlastný meč, vytiahol ho z pošvy a zabil ho. Odťal mu ním hlavu. Keď Filištínci videli, že silák zomrel, dali sa na útek.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Biblický príbeh, ktorý máme dnes pred sebou, patrí medzi najznámejšie a najčastejšie citované. Aj ľudia, ktorí nepoznajú Písmo sväté, vedia, že keď sa povie „Dávid a Goliáš“, znamená to stret slabého s mocným, malého s obrom, bezbranného s ozbrojeným. Ale Božie slovo nám tento príbeh nehovorí len preto, aby sme mali peknú metaforu do života. Ukazuje nám omnoho viac. Odhaľuje nám rozdiel medzi pýchou a pokorou, medzi sebavedomím postaveným na sebe samom a dôverou, ktorá sa opiera o Boha.
Predstavme si najprv scénu! Dávid, mladý pastier, prichádza do tábora izraelskej armády. Neprišiel bojovať, ale doniesť jedlo svojim bratom. A zrazu počuje výzvu filištínskeho obra Goliáša, ktorý sa posmieva Izraelcom a ich Bohu. Nikto sa mu neodváži postaviť. Všetci sú paralyzovaní strachom. Dávid sa pýta: „Kto je tento neobrezanec, že sa posmieva živému Bohu?“ Je v tom obrovský kontrast. Kým Saul i všetci vojaci vidia len svoju slabosť oproti sile nepriateľa, Dávid vidí česť a slávu Boha. On nepozerá na výšku obra, ale na veľkosť Hospodina. A tu sa začína pravý zápas medzi pýchou a pokorou.
Najprv si všimnime Goliáša! Je zosobnením ľudskej pýchy. Jeho sila je viditeľná, jeho zbroj impozantná, jeho výzbroj zastrašujúca. Opiera sa o železo, o meč, o oštep. Dôveruje sám sebe a svojej moci. Preto si trúfa vysmievať sa aj Bohu. Pýcha človeka je vždy slepá – vidí len svoje úspechy, ale nepočíta s tým, že nad všetkým stojí Ten, ktorý dáva i berie život. Goliáš je obrazom človeka, ktorý sa postaví do centra a myslí si, že všetko zvládne, všetko ovládne.
Na druhej strane stojí Dávid. Mladý, nezrelý, bez skúseností z boja. Saul mu chce dať svoju zbroj, ale Dávid si ju hneď vyzlieka. Nie je na ňu zvyknutý, necíti sa v nej dobre. On vie, že v železe a v pancieri nie je jeho sila. Vezme si len prak a päť hladkých kamienkov. Nie preto, že by si myslel, že je zručnejší ako Goliáš. Ale preto, že dôveruje Bohu. Dávid nevystupuje v mene svojej odvahy, ani v mene svojich schopností, ale v mene Hospodina mocností.
A tu sa začína ukazovať podstata pokory. Pokora neznamená pasivitu či menejcennosť. Pokora znamená vedomie, že moja sila nie je vo mne, ale v Bohu. Že môj život stojí na Jeho zasľúbeniach, nie na mojich zásluhách. Dávidovo víťazstvo nepochádza z jeho ruky, ale z Božej ruky. A práve preto je Dávid nástrojom, ktorým Boh zahanbí pýchu mocného obra.
Bratia a sestry, tento príbeh nie je len historickou udalosťou. On odhaľuje aj naše vnútro. V každom z nás je kúsok Goliáša i kúsok Dávida. Na jednej strane vieme, akí sme slabí a bezmocní. Život nám to ukazuje denne – choroba, smrť, zlyhanie, hriech. Na druhej strane sa však v nás stále ozýva aj pýcha: „Ja to zvládnem, ja sa viem obhájiť, ja sa nemusím skloniť.“ A práve táto pýcha je prekážkou, aby sme zakúsili Božiu moc a milosť.
Pýcha sa prejavuje mnohorako. Niekedy v spoliehaní sa na vlastnú silu, ako u Goliáša. Inokedy v sebazbožštení – myslíme si, že sme dosť dobrí a nepotrebujeme pokánie. To je aj posolstvo dnešnej nedele, 11. po sv. Trojici, ktorá nám pripomína rozdiel medzi farizejom a colníkom v Ježišovom podobenstve. Farizej sa v chráme chválil svojimi skutkami, kým colník sa len bil do pŕs a prosil: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu.“ Ten odišiel domov ospravedlnený, nie farizej. Tak je to aj tu. Goliáš stelesňuje farizeja – sebavedomého, ktorý nepotrebuje Boha. Dávid je ako colník – malý, slabý, odkázaný na Božiu pomoc. A predsa práve tento slabý zvíťazí, lebo Bohu sa páči pokora a odporuje pýche.
Všimnime si ešte jeden detail! Dávid Goliáša nielen porazí prakom, ale vezme mu jeho vlastný meč a usekne mu hlavu. To je obraz toho, ako Boh používa zbrane pýchy proti nej samej. To, na čo sa Goliáš spoliehal, sa stalo jeho koncom. A tak je to so všetkou ľudskou pýchou – sama v sebe nesie záhubu. Kto stavia na sebe, nakoniec padne. Kto sa spolieha na Boha, nájde život.
Bratia a sestry, príbeh Dávida a Goliáša sa nám dnes pripomína práve preto, aby sme sa zastavili a skúmali vlastné srdcia. Koľkokrát sme sa spoliehali viac na seba ako na Boha? Koľkokrát sme sa povyšovali nad druhých, mysliac si, že sme lepší? Koľkokrát sme sa správali ako Goliáš, hoci navonok sme možno neboli takí mocní? A práve preto je nám daný čas pokánia – aby sme v sebe zabíjali Goliáša a v dôvere k Bohu sa stávali ako Dávid. Pokánie je návrat k pokore. Je to priznanie si, že nemám dosť síl, že som slabý, že potrebujem Boha. Ale práve v tom sa otvára cesta k víťazstvu. Nie k víťazstvu, ktoré by nám prinieslo slávu pred ľuďmi, ale k víťazstvu nad hriechom, nad pýchou, nad sebectvom.
Najväčším obrazom tohto príbehu je napokon Kristus. On je pravý Dávid, ktorý sa postavil proti obrovi – nie z Filištínov, ale proti obrovskej moci hriechu, diabla a smrti. Na kríži sa zdal slabý a bezmocný, podobne ako Dávid pred Goliášom. A predsa: práve tam, v slabosti, sa ukázala Božia moc. Kristus premohol smrť nie železom a mečom, ale láskou a obeťou. On nám otvoril cestu k ospravedlneniu – nie v našej sile, ale v Jeho milosti. Preto dnešná nedeľa hovorí: pýcha alebo pokánie. Goliáš alebo Dávid. Sebadôvera, ktorá končí pádom, alebo pokora, ktorá vedie k Božiemu víťazstvu. Ak sa skloníme pred Bohom, ak priznávame svoju slabosť, vtedy sme silní, lebo Boh sám bojuje za nás.
Nech teda tento príbeh vedie naše srdcia k úprimnému pokániu. Aby sme sa nespoliehali na svoje schopnosti, skutky či zásluhy, ale na Kristovo dielo. Aby sme namiesto pýchy nachádzali radosť v pokore. A aby sme vedeli, že aj keď sme malí a slabí, s Bohom je možné víťazstvo. Amen.
Pokázňová modlitba
Pane a Bože náš, ďakujeme Ti, že si nám dnes znovu pripomenul, aká nebezpečná je ľudská pýcha a aká vzácna je pokora. Ďakujeme, že v príbehu o Dávidovi a Goliášovi nás učíš, že víťazstvo neprichádza zo zbrane, zo sily či zo slávy, ale z Tvojej moci a Tvojej prítomnosti. Prosíme Ťa, odpusť nám všetky chvíle, keď sme sa spoliehali viac na seba ako na Teba, keď sme sa povyšovali nad iných a keď sme nechceli uznať svoju slabosť. Daruj nám srdcia pokorné a otvorené, aby sme Ťa vždy hľadali v modlitbe a v Tvojom slove.
Pane, Ty si nám v Kristovi ukázal, že pravé víťazstvo prichádza cez kríž, cez obetu a lásku. Nauč nás kráčať v Jeho šľapajach a veriť, že Tvoja moc sa prejavuje v našej slabosti. Chráň nás pred pýchou a sebavedomím, ktoré je bez Teba, a daj, aby sme vo všetkých skúškach života stáli pevne vo viere.
Zvlášť Ťa dnes prosíme o Tvoje požehnanie pre začínajúci sa školský rok. Buď so všetkými deťmi a mládežou, ktorí sa znova vracajú do školských lavíc. Daruj im radosť z poznávania, ochotu učiť sa a pevnú vôľu, aby neochabovali v práci, ale aby rástli nielen v poznaní, ale aj v múdrosti a láske. Prosíme aj za učiteľov a pedagógov. Napĺňaj ich trpezlivosťou, tvorivosťou a láskavosťou, aby ich služba bola pre žiakov požehnaním a svetlom. Ochraňuj celé naše školy, aby boli miestami vzdelania, ale aj úcty, spravodlivosti a porozumenia.
Všetkých nás veď, Pane, aby sme vo vedomostiach neupadli do pýchy, ale aby sme aj v tom, čo sa učíme a robíme, zostávali pokorní pred Tebou. Daj, aby sme si pamätali, že začiatok múdrosti je bázeň pred Tebou a že Tvoje požehnanie robí naše úsilie plodným.
Do Tvojich rúk zverujeme tento nový čas, naše rodiny, naše deti i učiteľov. Nech nad nami zostáva Tvoja milosť a ochrana. Vypočuj nás pre Ježiša Krista, nášho Pána a Spasiteľa. Amen.
