13. po sv. Trojici – ajhľa, moja matka a moji bratia
Written by radovan on sep 09, 2025 in - No Comments
- po sv. Trojici – 14.9.2025
„… ajhľa, moja matka a moji bratia …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Marek 3, 31 – 35
31 Tu prišla Jeho matka a Jeho bratia; zostali vonku a poslali po Neho. 32 Zástup, ktorý sedel okolo Neho, Mu povedal: Ajhľa, Tvoja matka a bratia i sestry sú vonku a hľadajú Ťa. 33 A On im odpovedal: Kto je moja matka a moji bratia? 34 A poobzerajúc sa po tých, čo sedeli okolo Neho, povedal: Ajhľa, moja matka a moji bratia! 35 Lebo kto činí vôľu Božiu, ten mi je bratom aj sestrou aj matkou.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Dnešný biblický text nám pred oči stavia udalosť, ktorá môže pôsobiť provokačne. Možno až tvrdo, arogantne a neúctivo. Na jednej strane tu máme Ježišovu matku a Jeho bratov – ľudí, ktorí mu boli najbližší podľa tela. Prišli za Ním, aby Ho odviedli domov. A na druhej strane stojí Ježiš, ktorý odmieta vrátiť sa späť do rodiny, ktorá Ho čaká. Namiesto toho sa rozhliadne po tých, čo sedia v kruhu okolo Neho, a povie: Ajhľa, moja matka a moji bratia! 35 Lebo kto činí vôľu Božiu, ten mi je bratom aj sestrou aj matkou. Tieto slová neznejú jemne. Sú ako ostrý rez, ktorý narúša prirodzený cit, aký máme k svojim najbližším. Však predsa matka a rodina – to je to najposvätnejšie, čo človek má. Ako môže Ježiš povedať, že nie oni, ale niekto iný je Jeho rodinou? Skúsme sa do toho príbehu vnoriť!
Predstavme si scénu: Ježiš je v dome v Kafarnaume. Zástupy ľudí prichádzajú, aby Ho počúvali. Niektorí chcú uzdravenie, iní hľadajú slovo, ktoré by im prinieslo nádej. A vonku, pred dverami, stojí Ježišova rodina. Matka Mária, bratia. Možno trochu zahanbení, možno nervózni, možno rozhodnutí, že teraz treba konať. Prišli Ho odtiaľ odviesť. Nie preto, že by Ho nemali radi. Naopak. Práve preto, že Ho mali radi. Oni videli, čo sa deje. Videli, že Ježiš opustil povolanie, ktoré mu bolo vlastné – už nepracoval ako tesár, už nestaval domy, už nezarábal na živobytie. Namiesto toho chodil po dedinách a mestách, uzdravoval chorých, vyháňal démonov a o sebe hovoril, že Ho poslal Boh. Z pohľadu rodiny to vyzeralo nebezpečne. Nepomiatol sa náhodou ich syn a brat? Čo ak sa Ježiš dostane do konfliktu s mocnými? Čo ak skončí zle?
Preto prišli – chceli Ho chrániť. Aj pred sebou samým. Mysleli si: Je najvyšší čas, aby sme zakročili. Aby sme Ho priviedli späť domov. Nech sa to nezvrtne do niečoho horšieho. Načo na seba zbytočne pútať pozornosť? Načo zbytočne dráždiť? Ich úmysel nebol zlý. Bol plný lásky, ale lásky pozemskej, ktorá sa bojí straty, bolesti a hanby. Oni ešte nechápali, že Ježiš neprišiel, aby postavil domy z dreva, ale aby postavil nový dom Boží, do ktorého sa zmestí každý človek. Neprišiel, aby zachránil seba, ale aby zachránil druhých.
A tak Ježiš na ich volanie nereaguje tak, ako by sme čakali. Nepovie: „Počkajte, idem za mamou. Počkajte, ideme pozdraviť svojich bratov.“ Nepodľahne citom. Nevracia sa späť. On vie, že cesta, ktorou ide, je cestou Jeho Otca. A táto cesta nevedie späť do Nazareta, späť do starého života, ale vpred – až na kríž, až k zmŕtvychvstaniu. V tej chvíli sa Ježiš rozhliadne po tých, ktorí sedia okolo Neho. Sú to obyčajní ľudia – možno rybári, možno ženy, ktoré opustili svoje hriechy, možno chorí, ktorým sa uľavilo. A povie: „Hľa, moja matka a moji bratia.“ Je to šokujúce. Ako keby roztrhol puto krvi. Ale v skutočnosti On ho neroztrhol. On ho rozšíril. To, čo doteraz patrilo len k pokrvnej rodine, otvára sa teraz pre všetkých, ktorí konajú vôľu Božiu.
Ježiš tu ukazuje, že rodina podľa tela má svoju hodnotu, ale nie je posledným slovom. Nad všetkými pozemskými putami stojí nové puto – puto Božej rodiny. V nej už nerozhoduje, kto je čí brat podľa krvi, kto z akého rodu pochádza, ani kto kde vyrástol. V tejto rodine sa stretávajú ľudia, ktorí by inak nikdy spolu neboli: Židia aj pohania, bohatí aj chudobní, zdraví aj chorí. A čo ich spája? Nie DNA, nie priezvisko, nie adresa. Spája ich to, že činia vôľu Božiu. A tou vôľou je viera v Syna. Je to otvorenosť voči slovu, ktoré Ježiš hovorí a odvaha žiť podľa neho. Preto sa Ježiš nevrátil s rodinou domov. Nie preto, že by si nevážil svoju matku či bratov. Ale preto, že On už išiel domov inam – do domu, ktorý stavia pre všetkých veriacich. A kto uverí, stáva sa súčasťou Jeho rodiny.
Drahý brat, milá sestra! Možno aj teba niekedy bolí, že kvôli Ježišovi sa tvoji najbližší od teba vzdialili. Možno nerozumejú tvojej viere, možno ťa dokonca odmietajú. Alebo si musel urobiť rozhodnutie, ktoré ti vzalo priazeň tých, ktorých máš rád. Ježiš vie, ako to bolí. On to prežil sám. A možnože ťa niekedy bolí, že si kvôli Ježišovi, kvôli službe pre Neho musel ty opustiť tých, ktorých máš a nosíš v srdci. I toto Ježiš dobre pozná a vie ako to bolí. I toto On prežil.
Ale práve vtedy platí Jeho slovo: „Hľa, moja matka a moji bratia.“ Vtedy máš istotu, že nie si sám. Vtedy sa môžeš oprieť o to, že máš novú rodinu – Božiu rodinu. Od chvíle tvojho krstu ťa Boh prijal za svoje dieťa. A spolu s tebou prijal aj všetkých ostatných, ktorí sa v Kristovi dali pokrstiť a veria. Preto máš bratov a sestry – možno nie podľa krvi, ale podľa viery.
Sestry a bratia, a tu sa dostávame k téme dnešnej nedele: „Môj blížny.“ Kto je môj blížny? Je to ten, kto sedí vedľa mňa v zhromaždení okolo Krista. Je to sestra a brat v Kristu. Keď sa dnes schádzame v nedeľu, na službách Božích, nie je to len náhodné spoločenstvo. Je to rodinné stretnutie. Prichádzame k Ježišovi, aby sme Ho počúvali. Prichádzame, aby sme sa nechali obdarovať Jeho slovom a sviatosťami. A práve tým činíme vôľu Božiu. Lebo Božia vôľa nie je nič iné, než aby sme počúvali Jeho Syna a dôverovali Mu. Preto si dnes môžeme navzájom povedať: brat môj, sestra moja. Možno nemáme rovnakých rodičov, možno nemáme nič spoločné podľa tela, ale máme spoločného Otca v nebesiach. A máme spoločného Brata – Ježiša Krista, ktorý sa za nás vydal.
Milí priatelia! Ježiš nás dnes učí, že blížnym nie je len ten, kto s nami zdieľa krv alebo dom. Blížnym je ten, kto s nami sedí v kruhu okolo Krista, kto počúva a prijíma Jeho slovo. A naopak – my sme blížnymi pre iných, ktorí hľadajú v Kristovi útočisko.
Keď sa teda dnes pozrieme okolo seba, neuvidíme len známych ľudí, s ktorými sa stretávame v kostole. Uvidíme rodinu. Rodinu, ktorú nám daroval Boh. Rodinu, ktorú si nemôžeme vybrať, ale ktorá je nám daná – aby sme sa učili navzájom niesť, navzájom si pomáhať a navzájom sa povzbudzovať. A to je odpoveď na otázku: kto je môj blížny? Nie ten, koho si vyberiem podľa svojich sympatií. Ale ten, koho mi Kristus postaví po boku vo svojej rodine.
Drahý brat, milá sestra! Dnes je rodinné stretnutie. Tu, okolo Ježiša. On je náš Pán, náš Brat, náš Záchranca. A my sme Jeho bratia a sestry. Bohu nech je za to vzdávaná česť a chvála. Amen.
Pokázňová modlitba: Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti, že nás voláš, aby sme sedeli okolo Teba, počúvali Tvoje slovo a nechali sa Tebou viesť. Ďakujeme, že si nám otvoril novú rodinu – rodinu viery, do ktorej patríme od chvíle krstu. Prosíme Ťa, keď nás niekedy bolí, že si v našich rodinách nerozumieme vo viere, daj, aby sme nezostali sami, ale cítili Tvoju prítomnosť a blízkosť bratov a sestier v Cirkvi. Nauč nás vážiť si dar Tvojej rodiny – učiť sa prijímať jedni druhých s láskou, niesť si navzájom bremená, a stáť pri sebe v ťažkých chvíľach. Uč nás vidieť blížneho v tom, koho si nám postavil po boku – či je nám blízky, alebo je nám cudzí. Prosíme Ťa za naše rodiny podľa tela, za rodičov, deti i starých rodičov, aby aj oni poznali radosť, že patria do Tvojej rodiny. Prosíme aj za Cirkev na celom svete, aby vždy žila ako Tvoja rodina – zjednotená vierou, posilnená nádejou, a naplnená láskou. Pane Ježiši, náš Brat a Pán, zjednocuj nás vo svojej láske, aby sme raz všetci spolu vošli do domu, ktorý si nám pripravil. Amen.
Požehnanie: Nech vás požehná Boh, náš nebeský Otec, ktorý vás prijal za svoje deti! Nech vás vedie a posilňuje Kristus, náš Brat, ktorý nás spojil v jednu rodinu! Nech vás napĺňa Duch Svätý, ktorý nám dáva lásku k blížnym a učí nás činiť vôľu Božiu! Tak nech zostáva na vás pokoj a radosť Trojjediného Boha odteraz až naveky. Amen.
