14. po sv. Trojici – rebrík medzi nebom a zemou
Written by radovan on sep 17, 2025 in - No Comments
- po sv. Trojici – 21.9.2025
„… rebrík medzi nebom a zemou …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
1 Mojžišova 28, 10 – 19a
10 Jákob odišiel z Beér-Šeby a šiel do Cháránu. 11 Došiel na posvätné miesto a prenocoval tam, lebo slnko už zapadalo. Vzal jeden z kameňov onoho posvätného miesta, položil si ho pod hlavu a ľahol si na tom mieste. 12 Snívalo sa mu, že na zemi stál rebrík, ktorý vrchným koncom siahal po nebo, a Boží anjeli vystupovali a zostupovali po ňom. 13 A hľa, Hospodin stál nad ním a hovoril: Ja som Hospodin Boh tvojho otca Abraháma a Boh Izákov; zem, na ktorej ležíš, dám tebe a tvojim potomkom. 14 Tvojho potomstva bude ako prachu zeme; rozmôžeš sa na západ a na východ, na sever i na juh, a v tebe i v tvojom potomstve budú požehnané všetky čeľade zeme. 15 Ajhľa, ja som s tebou a budem ťa ochraňovať všade, kadiaľ pôjdeš, dovediem ťa späť do tejto krajiny, lebo ja ťa neopustím, kým nesplním, čo som ti zasľúbil. 16 Keď sa Jákob prebudil zo spánku, povedal: Naozaj Hospodin je na tomto mieste, a ja som o tom nevedel. 17 Dostal strach a povedal: Aké hrozné je toto miesto! Nie je tu nič iné ako Boží dom a tu je nebeská brána. 18 Včasráno vzal Jákob kameň, ktorý si položil pod hlavu, vztýčil ho ako posvätný stĺp a zvrchu ho polial olejom. 19 To miesto pomenoval Bételom
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Čítali sme dnes zo starozmluvnej knihy o Jákobovi, ktorý je na úteku. Je to chvíľa, keď sa jeho život zrútil. Zostal sám, bez ochrany rodiny, bez istoty domova, bez prísľubu budúcnosti. Ešte včera sa mu zdalo, že je na víťaznej ceste. Podvodom si získal otcovské požehnanie, ktoré malo patriť jeho bratovi Ézavovi. Svojím úskočným spôsobom chcel dosiahnuť všetko: prvorodenstvo aj priazeň. Ale namiesto pokoja prišla hrozba pomsty, namiesto radosti útek. A tak Jákob, ten, čo sa spoliehal na svoju prefíkanosť, zrazu zakúša, že ostal bezbranný.
Drahí priatelia! Nie je to tak aj s nami? Koľkokrát si myslíme, že si vieme život zariadiť podľa seba. Že si vieme zabezpečiť budúcnosť, ochrániť sa pred nebezpečenstvom, vybudovať si pevné zázemie. A predsa sa stane, že človek zrazu príde na miesto, kde niet nikoho, kto by mu pomohol. Kde ostane len sám so sebou, so svojimi vinami, strachmi, so svojím neistým zajtrajškom. Tak sa ocitol aj Jákob, keď nastala noc a on si za vankúš položil tvrdý kameň.
A práve tam, v noci a osamelosti, sa mu otvára nebo. Sen, ktorý dostáva, nie je obyčajná predstava unavenej mysle. Je to Boží dar, zjavenie, ktoré mu má povedať, že ani na úteku, ani v strachu, ani v hriechu nie je ponechaný sám na seba. Vidí rebrík, ktorý siaha od zeme až po nebo, a po ňom anjelov, ktorí vystupujú a zostupujú. Ako keby nebo a zem, ktoré sú inak od seba oddelené, boli v tej chvíli spojené.
A v tom všetkom počuje Boží hlas. Je to hlas, ktorý nesľubuje odmenu za podvod, ani výčitku za vinu. Je to hlas zasľúbenia: „Ja som s tebou, budem ťa ochraňovať, neopustím ťa.“ To je chvíľa, keď sa Jákob učí, že Boh nezostáva vzdialený, že nie je zamknutý v nebi, kam sa my nevieme vyšplhať. Je to Boh, ktorý zostupuje k človeku, ktorý sa človeka ujíma, hoci by si to nikdy nezaslúžil.
Jákob na to reaguje prekvapujúcim vyznaním: „Hospodin je na tomto mieste, a ja som to nevedel.“ V tom je kus úprimnosti – Boh bol blízko, ale Jákob si to neuvedomoval. Až teraz, v sne, sa mu odhalilo, že miesto, kde leží na zemi s hlavou na kameni, je zároveň „Boží dom“ a „brána nebies“. Je to paradox, priatelia: tam, kde si človek myslí, že je úplne opustený, sa Boh dáva spoznať ako prítomný a blízky.
Drahí priatelia, tu začíname chápať, čo je vďačnosť. Vďačnosť sa nerodí z toho, že sa všetko v našom živote podarí, že sa nám darí podľa našich plánov, alebo že si svojím úsilím zaslúžime Božiu priazeň. Vďačnosť sa rodí tam, kde človek zistí, že Boh je s ním napriek jeho slabostiam, že ho neopúšťa, hoci by mal dôvod. Vďačnosť je ovocím Ducha tam, kde sa naše oči otvoria pre Božiu prítomnosť tam, kde by sme ju vôbec nečakali.
Sestry a bratia! Preto nie je náhoda, že k tejto starozmluvnej udalosti sa pridáva evanjelium o desiatich malomocných. Aj oni boli vydedení zo spoločnosti, odrezaní od života, ktorý dovtedy poznali. A predsa na ceste stretli Ježiša, ktorý im priniesol uzdravenie. Desať sa očistilo, ale iba jeden sa vrátil, aby sa mu poďakoval. Iba jeden spoznal, že v jeho živote sa otvorilo nebo a že za tým nestojí jeho zásluha, ale Božia milosť. Iba jeden sa sklonil k zemi a vďačne vyznal: „Bože, Ty si tu bol so mnou, a ja som to nevedel.“
To je vďačnosť, ktorá sa rodí z viery. Vďačnosť, ktorá je ovocím Ducha. Nie nejaké povrchné, lacné a povinné „ďakujem“ za prijatý dar, ale prekvapujúce vyznanie, že Boh je prítomný práve tam, kde sme si mysleli, že je všetko stratené. Vďačnosť, ktorá sa mení na dôveru, že Ten, ktorý sa nám zjavil, nás neopustí ani v budúcnosti.
Bratia a sestry! Všimnime si ešte jednu dôležitú vec! Jákob si nedáva do vrecka svoj sen, akoby to bola len pekná spomienka. Ráno vezme kameň, na ktorom ležal, postaví ho ako pamätník a poleje ho olejom. To je znamenie, že sa chce k tejto skúsenosti vracať, že si ju nechce nechať vziať. Aj my potrebujeme v živote takéto „pamätníky“ – chvíle, keď sme zakúsili Božiu blízkosť a ktoré si pripomíname, aby sme neskôr, v časoch skúšok, nezabudli, že Boh je s nami.
Milí priatelia! Pán Ježiš sám nadviazal na Jákobov sen, keď svojim učeníkom povedal: „Odteraz uvidíte nebo otvorené a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka.“ To znamená: tým rebríkom, tým spojivom medzi nebom a zemou je On sám. V Ňom sa Boh stal prítomný v našom svete. V Ňom zostupuje k nám, aby sme my mali prístup k nebeskému Otcovi. On je Ten, v ktorom sa Boh k nám sklonil, aby sme my neostali sami. A čo iné môže byť odpoveďou na túto skutočnosť, ak nie vďačnosť? Nie vďačnosť ako povinnosť, ale vďačnosť ako spontánne ovocie Ducha, ktorý nám otvára oči, aby sme povedali: „Hospodin je na tomto mieste.“
Tak aj táto nedeľa nás volá k tomu, aby sme si všímali Božie stopy v našom živote. Možno niekedy ležíme na „kameni“, cítime sa opustení, naháňaní vlastnými chybami a hriechmi. Ale aj tam, práve tam, zostupuje Boh k nám. V Kristovi otvára nebo a prináša nám svoje zasľúbenie: „Ja som s tebou a neopustím ťa.“ A keď si to uvedomíme, keď sa nám oči otvoria pre túto skutočnosť, vtedy v nás začne rásť ovocie vďačnosti. Nie vďačnosti za to, že sme si život zariadili podľa seba, ale vďačnosti za to, že Boh je verný, aj keď my verní nie sme. Že zostáva s nami, aj keď my utekáme. Že nám otvára nebo tam, kde sme čakali len noc a kameň.
Tak sa učme, bratia a sestry, rozpoznať v Kristovi tú nebeskú bránu, ktorá sa otvorila pre nás! A učme sa vďačnosti, ktorá je ovocím Ducha – vďačnosti, ktorá sa mení na vyznanie: „Hospodin je na tomto mieste a ja som to nevedel.“ Amen.
Pokázňová modlitba:
Milosrdný a láskavý Bože, náš nebeský Otče, ďakujeme Ti, že aj keď sme ako Jákob – utekáme pred vlastnými vinami a slabosťami, Ty nás neopúšťaš. Ďakujeme Ti, že prichádzaš k nám práve tam, kde sa cítime sami, bezmocní a bezbranní. Ty si nám bližšie, než si vieme predstaviť. Ďakujeme Ti, že si nám v Ježišovi Kristovi otvoril nebo a ukázal cestu k Tebe. On je tým rebríkom, ktorý spája nebo so zemou, Teba s nami. V Ňom vidíme, že Tvoje zasľúbenie je pravdivé: „Ja som s tebou, neopustím ťa.“ Prosíme Ťa, Pane, otvor aj naše oči, aby sme poznali Tvoju prítomnosť v každodenných chvíľach života. Aby sme vedeli povedať: „Hospodin je na tomto mieste,“ aj tam, kde sme to doteraz nevideli. Daj, nech z našej viery vyrastá vďačnosť – nie povinné slová, ale živé ovocie Tvojho Ducha. Uč nás, Pane, vrátiť sa k Tebe s vďačným srdcom, ako sa vrátil uzdravený Samaritán. Uč nás ďakovať nielen za veľké veci, ale aj za maličkosti každého dňa, ktoré sú dôkazom Tvojej dobroty. Prosíme Ťa, buď s nami aj na cestách, ktoré sú pred nami. Posilni nás, keď ležíme na „kameni“ vlastnej úzkosti či slabosti. Pripomínaj nám, že Tvoje slovo je pevnejšie než naše pochybnosti. Naplň nás dôverou, že Tvoja milosť je väčšia než náš hriech. Skrze Ježiša Krista, nášho Pána a Spasiteľa, ktorý žije a kraľuje s Tebou i Duchom Svätým na veky vekov. Amen.
Požehnanie:
Nech vás Pán požehnáva svojou prítomnosťou, nech vám otvára oči, aby ste videli Jeho blízkosť aj tam, kde ju nečakáte! Nech vás Kristus, ktorý je mostom medzi nebom a zemou, vedie v každom kroku vašej cesty! A nech vás Duch Svätý napĺňa vďačnosťou, ktorá sa mení na radosť a pokoj vo všetkých dňoch vášho života! Amen.
