2. adventná nedeľa – môj milý prichádza
Written by radovan on dec 03, 2022 in - No Comments
- adventná nedeľa – 4.12.2022
„… môj milý prichádza …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od nášho prichádzajúceho Pána a Spasiteľa, Ježiša Krista! Amen.
Veľpieseň 2, 8 – 13
8 Čuj! Môj milý! Ajhľa, to on prichádza. Vystupuje na vrchy, poskakuje po pahorkoch. 9 Môj milý podobný je gazele alebo mladému jeleňovi; ajhľa, tu stojí za naším múrom, pozerá cez okno, nazerá cez mreže. 10 Môj milý sa ozval a povedal mi: Vstaň, moja milovaná, kráska moja, a poď! 11 Veď hľa, zima sa pominula, dážď prestal, odtiahol. 12 Kvety sa zjavujú na zemi, priblížil sa čas spevu a hlas hrdličky počuť v našom kraji. 13 Figovník už sfarbil svoje mladé plody a kvitnúci vinič rozdáva vôňu. Vstaň, moja milovaná, kráska moja, a poď!
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Nestáva sa príliš často, aby kazateľ siahol po kázňovom texte zo starozmluvnej biblickej knihy Veľpieseň. No dnes som sa pre niečo také rozhodol. Kniha Veľpieseň je predsa len, povedzme to tak, trošku iná ako ostatné biblické knihy. Nuž a pravdu povediac: táto kniha mala na mále, či sa vôbec dostane do kánonu, teda do zbierky biblických kníh. Jedná sa totiž o romantickú literatúru, ktorá na istých miestach zaváňa až erotickým podtónom. Jedná sa o spis, ktorý opisuje lásku muža k žene a lásku ženy k mužovi. To, že sa nakoniec tento spis predsa len dostal do zbierky biblických kníh, do biblického kánonu, spôsobila iba tá skutočnosť, že už staroveká kresťanská cirkev si slová tejto knihy vysvetľovala tzv. alegorickým spôsobom. Teda nie predovšetkým ako opis lásky muža k žene a opačne, ale skôr ako opis lásky Krista k svojej neveste – cirkvi. Nuž a pri tomto spôsobe interpretovania tejto biblickej knihy by som dnes ostal aj ja.
Drahí priatelia! Ako slová prečítaného kázňového textu súvisia s obdobím adventu? Na prvý pohľad sa zdá, že nijako. No práve za použitia tzv. alegorického výkladu budete prekvapení, koľko spoločných a styčných bodov s časom adventu tu nájdeme. Z toho, čo sme si prečítali vyplýva, že milý je kdesi ďaleko. To je jedna strana mince. Z toho, čo sme čítali, však vyplýva ešte aj niečo iné. A síce: samotné očakávanie milej, ktorá túžobne svojho milého vyčkáva. To je druhá strana mince. Áno, priatelia, pokiaľ je tým milým Kristus, potom môžeme povedať, že je vskutku ďaleko. Po svojom vstúpení na nebo sa totiž nachádza v inej dimenzii bytia – v nebi. Áno, ja viem. Nebo je všade tam, kde sa človek usiluje o presadzovanie Kristových a nebeských hodnôt na tomto svete, ako sú: láska, pokoj, dobro, odpustenie, milosrdenstvo a podobne. Predsa však len: Kristus medzi nami nie je telesne prítomný, pokiaľ si Jeho prítomnosť odmyslíme v daroch Jeho tela a krvi vo sviatosti Večere Pánovej. Je teda, povedzme to tak: inde. Je ďaleko. Nuž a pokiaľ je tou milou cirkev, potom cirkev je vskutku v pozícii túžobného očakávania príchodu, či návratu svojho milého, teda Krista. Táto túžba po Jeho návrate sa v starovekej cirkvi pretavila do zvolania: Maranatha! Príď, Pane Ježiši! Drahí bratia, milé sestry, situácia milej z prečítaného kázňového textu je aj našou situáciou. Aj my totiž ako cirkev sme v očakávaní. Sme v očakávaní príchodu svojho milého Krista.
Situácia sa však náhle mení. Milý prichádza. Láska totiž nepozná prekážky. Nuž a na tejto ceste za svojou milou sa milý prenáša cez hory i pahorky: Vystupuje na vrchy, poskakuje po pahorkoch – tak sme to počuli v prečítaných slovách biblického textu. Slovesá, ktoré sú v texte použité, sú za sebou radené tak, aby sa naznačilo stupňovanie. Podobný gazele a mladému jeleňovi dospel milý na krídlach lásky rýchlo k svojmu cieľu. Áno, sestry a bratia! Pokiaľ zoberieme do úvahy slová Pána Ježiša o Jeho druhom príchode, ktorý bude podobný blesku, ktorý prejde od západu na východ, potom tušíme, že to bude rýchly príchod. Podobne ako príchod milého k milej v knihe Veľpieseň. Pre tých, ktorí svojho milého túžobne očakávajú, to bude príchod lásky a spásy pre večnosť. Žiaľ, pre tých, ktorí nečakajú žiadneho milého, to bude rýchly príchod k súdu a odsúdeniu.
… ajhľa, tu stojí za naším múrom, pozerá cez okno, nazerá cez mreže. Bratia a sestry, milý stojí za dverami a vyčkáva. Následne sa odvažuje nahliadnuť do okna, na ktorých vtedy nebolo sklo, ale mreže. Vystupuje ako prosebník a tak aj v tomto momente pripomína Pána cirkvi, ktorý o sebe v Zjavení Jánovom vyznáva: 20 Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou (Zj3,20). Opäť teda veľká podobnosť s nami. Kristus klope i na dvere nášho života, i na dvere nášho srdca. Nahliada obrazne povedané cez okno do nášho súkromia, do nášho svedomia, do nášho uvažovania a túži po jednom: aby sme Mu otvorili a dovolili Mu prebývať v nás a s nami. Bratia a sestry, iba vtedy môžu byť pre nás Vianoce najkrajšími sviatkami v roku, pokiaľ toto budeme v stave vykonať. A síce: otvoriť Kristovi svoj život. Vpustiť Krista do svojho života. Dovoliť Mu, aby prebýval v nás a s nami.
10 Môj milý sa ozval a povedal mi: Vstaň, moja milovaná, kráska moja, a poď! Milý neskončil iba pri nazeraní do okna. Ozval sa. Nuž a to, čo hovorí nie je nič iné ako slávnostné pozvanie. Vstaň, moja milovaná, kráska moja, a poď! Vstaň a poď! Jeho milovaná, Jeho kráska má opustiť svoju komnatu. Má vyjsť von. Čas čakania, ktorý predstavuje v tomto prípade obdobie zimy, sa skončil. Čas čakania vystriedal čas naplňovania túžob a lásky. Nastupuje jar. Všetko sa prebúdza k životu. Jar a láska sa prelínajú. S nástupom jari prichádza nový vek.
Milé sestry a bratia! I my sme povolaní k tomu, aby sme vstali a šli. Ježiš i nám hovorí: Poď za mnou! Nasleduj ma! Ako cirkev sme povolaní k tomu, aby sme opustili svoj bezpečný, pohodlný, komfortný, neraz priam až akoby zamrežovaný cirkevný priestor a vyšli von. A práve tam – von – zvestovali tú novú jar, ten nový vek lásky, ktorý k nám s Kristom prichádza a ktorého súčasťou môžeš byť aj ty. Len treba vstať a ísť. Netreba ostať sedieť a spať ako tých 5 nerozumných, pochabých panien z Ježišovho podobenstva. Treba vstať a ísť.
Ďalšou pripomienkou doby lásky, ktorá prichádza a nastupuje s príchodom milého, je hlas hrdličky, ktorá bola v krajinách Orientu vnímaná ako posol jari. Dobu lásky a jari nakoniec pripomína vínna réva, ktorú v Oriente vnímali ako strom života. Na viacerých miestach Starej zmluvy pritom vínna réva stojí spolu s figovníkom. Je to akoby šifra, ktorá nám chce povedať, že pokiaľ obidva tieto stromy stoja takto pohromade, potom označujú vek pokoja a bezpečia. Označujú život neohrozený smrťou. Označujú lásku víťaznú a víťaziacu.
Drahí priatelia, mám za to, že práve príprava na tento nový vek víťazstva lásky, bezpečia a pokoja je jedným z pilierov adventného obdobia. Adventný čas nemôže ostať len pri adventných kalendároch so sladkosťami. Adventný čas nemôže ostať len pri notoricky známych amerických koledách, ktoré sa na nás valia z každého kúta supermarketu, televízie či rádia. Prajem nám všetkým, sestry a bratia, aby sme i počas tohto adventného času vnútorne prežili, zažili a pocítili lásku nášho milého Krista. Prajem nám všetkým, aby sme si v mnohom hluku tohto sveta, ktorý na nás útočí z každej strany, našli tichú komôrku, cez okno ktorej sa i na nás náš milý pozerá. Ba čo viac! On sa nám aj prihovára a pozýva nás: Vstaň a poď! Pozýva nás k životu s Ním! Pozýva nás do nového veku, ktorý pre nás z lásky pripravil. Pozýva do života v pokoji, bezpečí a láske, ktorý nám môže dať iba On.
Ta teda: Vstaň i dnes a poď! Amen.
