2. adventná nedeľa – skutočné víťazstvo

Written by radovan on dec 04, 2019 in - No Comments
article_image_full

2. adventná nedeľa – 8.12.2019

„… skutočné víťazstvo …“

Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.

Zjavenie Jána 3, 7 – 13

7 Anjelovi zboru filadelfskému napíš: Toto hovorí Svätý a Opravdivý, ktorý má kľúč Dávidov, ktorý otvára tak, že nikto nezatvorí, a zatvára tak, že nikto neotvorí: 8 poznám tvoje skutky. Ajhľa, otvoril som ti dvere, ktoré nikto nemôže zatvoriť, lebo hoci máš malú moc, predsa si zachoval moje slovo a nezaprel si moje meno. 9 Ajhľa, dám ti zo satanovej synagógy tých, čo hovoria o sebe, že sú Židia, a nie sú, ale klamú. Prinútim ich, aby prišli, klaňali sa ti až k nohám a spoznali, že som si ťa zamiloval. 10 Keďže si zachoval moje slovo o trpezlivosti, aj ja ťa uchránim pred hodinou pokušenia, ktorá má prísť na celý svet skúšať obyvateľov zeme. 11 Čoskoro prídem! Drž to, čo máš, aby ti nikto nevzal veniec! 12 Kto zvíťazí, toho urobím stĺpom v chráme svojho Boha, takže už nikdy nevyjde, a napíšem naň meno svojho Boha, meno mesta svojho Boha, nového Jeruzalema, zostupujúceho z neba od môjho Boha, i moje nové meno. 13 Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí cirkevným zborom!

Milé sestry a bratia v prichádzajúcom Pánovi!

Pamätáte sa ešte na svoje prvé skutočné víťazstvo v živote? Keď som si pripravoval túto kázeň, ja osobne som sa dopracoval až niekde do 6. ročníka na Základnú školu. Nie žeby som dovtedy nesúťažil, ale ešte som to tak dramaticky nebral. No v 6. ročníku sme chodili na plavecký kurz. Bola jeseň. Ja som sa len v lete toho istého roku naučil plávať na rieke Topľa, ktorá tečie mojim rodným krajom. Takže som ešte nebol nejaký zdatný a dlhoročný plavec. Na konci kurzu sa organizovali preteky, nuž a ja vo svojej kategórii som vtedy vyhral prvé miesto. Pamätám sa, ako ma to nesmierne tešilo a bol som sám na seba hrdý. Dostal som diplom a ten som si chránil ako oko v hlave. Myslím, že stále ho mám odložený niekde v rodičovskom dome. To bolo také športové víťazstvo, ktoré mi napadlo ako prvé. No mal som aj, povedzme to tak, intelektuálne víťazstvo J Myslím, že som bol siedmak. Zúčastnil som sa vtedy okresného kola zemepisnej olympiády v Bardejove, a vyhral som aj tam! Pamätám, že som vtedy ako odmenu dostal knihu s názvom „Rekordy zeme“ a veľmi som sa jej tešil, rovnako ako víťazstvu v súťaži, kde som nereprezentoval iba samého seba, ale aj školu, ktorú som navštevoval.

Sestry a bratia, zrejme by ste o podobných víťazstvách dokázali hovoriť aj vy. Možno ste nevyhrali v plaveckej súťaži alebo na zemepisnej olympiáde. Možno sa vám narodili zdravé deti, možno ste sa mohli dožiť krásnych a vytúžených vnúčat, a toto je pre vás určité životné víťazstvo. Možno ste sa šťastne vydali či oženili, založili si rodinu a našli si prácu, ktorá vás napĺňa, a to je vašim osobným víťazstvom. Áno, priatelia, víťazstvo môže mať rôzne podoby a dosť závisí od nášho vnímania a nazerania naň. V každom prípade jedna vec je istá : či už sa jedná o športové zápolenie, alebo o súťaž krásy, či už sa jedná o politické boje alebo iné, každý náš deň je plný zápasov. Vždy ide o to, kto vyhrá a kto bude porazený. Je to tak ako to vo svojej vlastnej piesni vyspieval môj už nebohý kamarát a kolega : Život je boj, život je búrka a nepokoj. Život nie je hra. Kto ju však nehrá, ten prehrá …

Zápas a boj, víťazstvo a prehra – áno, bratia a sestry, aj Biblia sa točí okolo tejto témy, ale ide pritom oveľa viac do hĺbky. To nie sú nejaké plavecké preteky, na ktoré si spomínam ja, lebo som ich vyhral. Ani zemepisná olympiáda, na ktorú rád spomínam z podobného dôvodu. V Biblii sa jedná o život alebo smrť. Keď pisateľ poslednej biblickej knihy Zjavenie, podľa kresťanskej tradície sám apoštol Ján, písal tieto slová vo vyhnanstve na ostrove Patmos, kresťania v Malej Ázii boli prenasledovaní. V každej chvíli mohli byť zatknutí, hodení do väzenia alebo aj zabití. Ján cítil, že ich v tejto situácii musí povzbudiť. A tak celým svojim spisom akoby im chcel povedať jedno : Ježiš Kristus je silnejší ako všetci Jeho a vaši nepriatelia. Boh v Kristovi už dávno predtým zvíťazil. Nuž a toto víťazstvo teraz prislúcha aj vám.

Znie to možno prekvapujúco, možno až neuveriteľne, a často o tom ani nepočúvame, pretože to zrejme nie je obľúbená téma novinárov, ale v mnohých krajinách sveta dodnes prebieha ťažké prenasledovanie a utláčanie kresťanov. V našej európskej kultúre síce nemožno hovoriť o prenasledovaní v priamom slova zmysle, no aj my máme do činenia s nepriateľmi Krista Ježiša. Kresťanské hodnoty majú vo verejnosti stále menšiu váhu. Stáva sa to ťažším vyznávať vieru v ukrižovaného a vzkrieseného Pána. Kresťanské symboly neraz musia ustúpiť liberálnym názorom a v rámci politickej korektnosti či náboženskej tolerancie sú neraz odhadzované ako odpad. To všetko vedie človeka k pokušeniu a pýta sa samého seba : Prečo v toto všetko ja vlastne verím? Musím tomu veriť tak mocne ako moji rodičia či starí rodičia? Musím sa riadiť všetkým tým, čomu som sa na náboženstve či konfirmácii učil? Je Ježiš Kristus naozaj jediný Vykupiteľ a Záchranca tohto sveta?

Drahí priatelia, filadelfský cirkevný zbor bol malý a vo vtedajšej spoločnosti rozhodne nepatril medzi významné a vplyvné inštitúcie. Bol však verný a Boh z neho mal radosť. Niekedy možno aj my sami zo seba, zo svojho cirkevného zboru, seniorátu či cirkvi ako takej môžeme mať podobný pocit. Pripadáme si slabí a možno tak trochu aj málo významní. Vždy vtedy, keď nás prepadnú takéto myšlienky, si však spomeňme na to, že Pánu Bohu záleží viac na vernosti než na úspechu vo svete. Pre Neho je podstatnejšie predovšetkým to, akí sme. To, čo sme dosiahli, je pre Boha vedľajšie.

V dnešnom prečítanom texte Ježiš Kristus ako víťaz hovorí : 11 Čoskoro prídem! Drž to, čo máš, aby ti nikto nevzal veniec! To znamená : Nielen že On je víťaz. On i z nás chce mať víťazov! 12 Kto zvíťazí, toho urobím stĺpom v chráme svojho Boha, takže už nikdy nevyjde, a napíšem naň meno svojho Boha, meno mesta svojho Boha, nového Jeruzalema, zostupujúceho z neba od môjho Boha, i moje nové meno. Bratia a sestry, každé víťazstvo predpokladá zápas, boj, či úsilie. Víťazstvo človeku predsa nepadne len tak z neba, bez pričinenia sa, bez snahy, bez úsilia. Dnešná 2. adventná nedeľa nás tak všetkých pozýva, aby sme predovšetkým tomu duchovnému zápasu, s ktorým sme deň čo deň konfrontovaní, a to aj cez naše pochybnosti, povedali zakaždým svoje „ÁNO“. To znamená : Áno, chcem do toho ísť! Chcem bojovať a zápasiť svoj boj, svoj zápas viery. Chcem ostať verný, pretože vernosť je to najväčšie víťazstvo človeka v Božích očiach! Chcem tak robiť až do chvíle, kým Krista – svojho Pána a Spasiteľa neuvidím tvárou v tvár. Aby potom i o mne mohlo byť vyznané : Dobrý boj som dobojoval, beh dokonal, vieru zachoval. Už mi je pripravený veniec spravodlivosti a života večného, ktorý mi dá v onen deň Pán.

Drahí priatelia, nuž a čo je tým víťazstvom v kontexte filadelfského cirkevného zboru? Autor Zjavenia Jánovho to vyjadruje slovami : lebo hoci máš malú moc, predsa si zachoval moje slovo a nezaprel si moje meno. Kresťania vo Filadelfii sú Pánom cirkvi pochválení za snahu poslúchať, za snahu zachovávať Božie slovo a za vernosť Kristovmu menu. Obdobie adventu, sestry a bratia, nech je tak i pre nás príležitosťou k tomu, aby sme mali k Božiemu slovu azda bližšie ako inokedy! Nech je pre nás motiváciou, aby sme boli nielen poslucháčmi Božieho slova, ktorí nakoniec iba oklamávajú samých seba, ale predovšetkým jeho činiteľmi – vykonávateľmi! Nuž a obdobie adventu nech je pre nás rovnako tak výzvou k tomu, aby sme Božie meno nikdy nezapreli. Veď ani Boh nikdy nezaprel nás. Neprestal sa k nám hlásiť, k nám sa priznávať. Naopak! Ako dôkaz svojho záujmu o nás, ako dôkaz svojej priazne voči nám na tento svet poslal svojho jednorodeného Syna.

Milá sestra, drahý brat! Hovorili sme si dnes o rôznych tipoch víťazstva. Ja sám na svojom príklade som poukázal na dve : športové a vedomostné. A ďalej v kázni som naznačil ešte aj iné. No dôležité v tomto smere je to, čo ako víťazstvo definuje Písmo sväté a koho ako víťaza vníma samotný Boh. Pretože nakoniec to najpodstatnejšie nebude to, či si doplával ako prvý, alebo si vyhral zemepisnú olympiádu. To najdôležitejšie nebude ani to, či sa politicky alebo nejako inak presadil a zabodoval si. To najpodstatnejšie nebude ani tvoj manžel či manželka, deti alebo vnúčatá. I keď sú to bezpochyby vzácne hodnoty. Rozhodujúci bude tvoj vzťah s Pánom Bohom a tvoje vnímanie, či nazeranie na Boha.

Drahý priateľ, chceš byť víťazom v Božích očiach? Potom : Drž to, čo máš, aby ti nikto nevzal veniec! … lebo hoci máš malú moc, predsa si zachoval moje slovo a nezaprel si moje meno.  V tom duchovnom boji o vernosť a poslušnosť nech nám sám Pán Boh pomáha mocou svojho Svätého Ducha. Amen.  

48.819538,20.363907