2. adventná nedeľa – Trpezlivosť nielen ruže prináša
Written by radovan on dec 02, 2015 in - No Comments
2. adventná nedeľa – 6. 12. 2015
„Trpezlivosť nielen ruže prináša …“
Milosť nášho prichádzajúceho Pána Ježiša Krista nech je so všetkými nami! Amen.
Jk 5, 7 – 8
7 Buďte teda trpezliví, bratia, až do príchodu Pána. Pozrite: Roľník vyčkáva vzácnu úrodu zeme a trpezlivo čaká, kým nedostane jesenný i jarný dážď. 8 Aj vy buďte trpezliví a posilnite si srdcia, lebo Pánov príchod sa priblížil.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Keď som v lete cez prázdniny šoféroval domov na východ, mal som možnosť vidieť krásne obrobené polia, ale aj lány zarastajúce burinou. Pohľad na tie pekne obrobené bol samozrejme príjemný. Bol to dôkaz toho, že majiteľ sa o svoju roľu stará dobre. Dbá o ňu. Bola to pekná vizitka jeho námahy. Keď som však cestoval popri tých zanedbaných, napadala mi zakaždým otázka : Čo tu ten farmár doteraz robil? Ako mohol dovoliť, aby mu jeho pole až tak spustlo a zarástlo? Ten veru nemôže očakávať veľkú úrodu! Na veľké výnosy môže rýchlo zabudnúť! To veru nie je pekná vizitka!
Prečo začínam takouto poľnohospodárskou tematikou? Je to tak preto, nakoľko aj autor slov dnešného kázňového textu, apoštol Jakub, porovnáva život kresťana s farmárom, ktorý trpezlivo očakáva žatvu a úrodu. A preto je na mieste otázka : Ako vyzerá, obrazne povedané, tvoje políčko? Ako vyzerá roľa tvojho života? Je tvoj život zrelý na žatvu? Dobre si sa oň postaral? Dbáš oň? Akú vizitku dávaš svojmu okoliu? Záleží ti na tom, ako dopadneš pri poslednom účtovaní? Alebo tvoj život, tvoja duša pustne a už na prvý pohľad nevyzerá dobre? A je viac ako isté, že veľkú úrodu neprinesie!
Milí priatelia, je zaujímavé, že v prečítaných slovách apoštol Jakub vôbec nepochybuje o Pánovom príchode. Tento je stotožnený so žatvou, ktorá pre nás predstavuje posledný súd, konečné zúčtovanie. Pánov príchod je pre apoštola taký istý ako jarný a jesenný dážď. Bratia a sestry, pre lepšie pochopenie týchto slov je azda dobre vedieť, že v oblasti dnešného Izraela a Sýrie skorý dážď prichádza v októbri a je dôležitý pre vzklíčenie zasiateho semena. Neskorý dážď v apríli zas napomáha dozrieť úrode pred žatvou. Dobrá úroda závisí tak od jedného ako aj druhého. V 5. knihe Mojžišovej 11, 14 nájdeme veľmi podobný text : dám dážď vašej krajine v pravý čas, dážď jesenný i jarný, a budeš zbierať obilie, mušt a olej. Tento starozmluvný obraz dažďa nás pozýva k dôvere v Boha, ktorý sa neprestáva starať o svoj ľud. Tak ako mocne sa spoliehame na Jeho starostlivosť o nás, tak rovnako mocne musíme počítať s Pánovým príchodom. I jedno i druhé je totiž isté.
Farmár z prečítaných apoštolových slov svoju úrodu neočakáva so založenými rukami. Nie je to lenivé ničnerobenie a prázdne zízanie, či sa azda veci nespravia samé. Naopak! Pleje burinu, zavlažuje a hnojí svoje políčko. To všetko preto, aby mu prinieslo hojnú úrodu. To všetko si vyžaduje nielen veľa nasadenia, usilovnosti a práce, ale aj trpezlivosti. Sám zo svojej sily síce nevie stimulovať rast plodín, ale to ho nevedie k pasivite. Práve naopak! Robí všetko preto, aby rast a dobré podmienky pre svoje plodiny zaistil. To všetko robí preto, aby sa na konci mohol tešiť z hojnej úrody. Úroda – to je to, bratia a sestry, čo má pred očami. To je cieľ jeho snaženia, za ktorým beží, o ktorý sa usiluje, pre ktorý sa namáha. Veď to, aká veľká a dobrá bude úroda, to zásadným spôsobom ovplyvní jeho ďalšiu pozemskú existenciu a jej kvalitu. Ide mu teda o veľa. Svojim spôsobom mu ide o prežitie.
Tak je tomu i s duchovnou roľou nášho kresťanského života. Tak či onak, celý náš život smeruje k jednému bodu. Je ním veľký Boží deň žatvy. V Písme svätom čítame, že Boh si na konci časov zhromaždí všetkých ľudí a na poslednom súde ich oddelí ako plevy od pšenice.
Otázka, ktorá by nás dnes nemala nechať chladnými a ľahostajnými, znie : Počítame s týmto dňom? Žijeme s vedomím tohto dňa? To prakticky znamená : Plejeme aj my, tak ako ten farmár, burinu zo svojho života? Tou burinou je hriech. Nuž a ten sa dá vyplieť len tak, že ho Bohu vyznávame, ľutujeme ho a robíme z neho pokánie. Zároveň veríme, že pre milosť a zásluhy Božieho Syna nám bude odpustené. A tak s pomocou Ducha Svätého napokon aj sľubujeme polepšenie nášho života.
Zavlažujeme, tak ako aj ten farmár, pravidelne svoj duchovný život Božím slovom? Veď iba tak môžeme ako kresťania prinášať ovocie Ducha Svätého a úrodu kresťanského života, ktorou je : radosť, láska, pokoj, zdržanlivosť, dobrotivosť, nežnosť, zhovievavosť, vernosť a krotkosť, tak ako o nich v liste Galatským píše apoštol Pavol. Alebo to s tým Božím slovom a jeho čítaním pri nás nie je žiadna sláva?
Farmár svoje políčko musí aj hnojiť. V hnoji, akokoľvek je nám nepríjemný, sa nachádzajú dôležité výživné látky, ktoré sú významným predpokladom budúcej úrody. Bez hnojenia sa pôda rýchlo vyčerpá, stratí výživné komponenty, a prestane rodiť. Hnojenie je teda nesmierne potrebné a dôležité. Prijíma, obrazne povedané, i roľa nášho kresťanského života, tvoj duchovný život výživné látky obsiahnuté vo Večeri Pánovej? V tele a krvi nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista? Alebo ani s prijímaním toho najvzácnejšieho pokrmu to pri tebe nie je veľká sláva? Veď ak chceš rozdávať dobré svedectvo a príklad pre svoje okolie, musíš aj prijímať, tak ako tá pôda. Keď nič hodnotné neprijímaš, nemôžeš ani nič kvalitné ponúknuť!
Drahý brat, milá sestra, dnes na službách Božích je dobrá príležitosť k tomu, aby si i ty prijal potrebnú výživu, ktorú potrebuješ k tomu, aby si mohol žiť posväteným životom v trpezlivom očakávaní svojho Pána. Pristúp a prijmi telo a krv svojho Spasiteľa, ktoré tak nevyhnutne potrebuješ k tomu, aby si mohol vo svojom živote prinášať dobré ovocie a na konci sa tešiť z bohatej úrody Božieho odpustenia, milosti a večného života!
Pravda je však taká, milí priatelia, že aj keď sa farmár snaží najlepšie ako vie, predsa konečný efekt jeho námahy, výsledná úroda nezáleží iba od neho. Každý, kto pracuje na poli, si azda viac, ako ľudia pracujúci v iných povolaniach uvedomuje, že konečná úroda nie je len výsledkom ľudského snaženia, ale i Božieho požehnania. Tým sa chce povedať toľko, že či na poslednom súde obstojíme, nezáleží len na nás. I keď samozrejme je v tom i náš veľký podiel. No obstáť môžeme predovšetkým len preto, lebo to tak chce sám Boh. Keby On nechcel, celá naša námaha by bola zbytočná. Jemu preto patrí všetka naša vďačnosť za to, že On spravil a robí všetko preto, aby sme boli spasení a naše životy aby prinášali dobré ovocie.
… buďte trpezliví a posilnite si srdcia, lebo Pánov príchod sa priblížil. Áno, trpezlivosť – to je kľúčové slovo v dnešnom prečítanom texte. To je aj kľúčové slovo dnešnej kázne. Gréčtina pozná dve slová, ktorá sa dajú do slovenčiny preložiť ako „trpezlivosť“. Jedno je „makrothymia“ a druhé je „hypomoné“. Makrothymia má viac aktívny charakter. Často slúži na opísanie trpezlivosti, ktorú má Pán Boh s človekom. Kresťanské spoločenstvo, i to naše, je tak apoštolovými slovami vyzvané k tomu, aby sme toto Božie správanie voči nám nasledovali. To prakticky znamená : majme trpezlivosť s druhými ľuďmi! Majme trpezlivosť so svojim sestrami a bratmi, i keď nám z nich niekedy, obrazne povedané, „tečú nervy“! Hypomoné má skôr pasívny nádych a predstavuje trpezlivosť / vytrvalosť pri znášaní rôznych protivenstiev. Vidíme tu teda možnú dvojakú aplikáciu. Kresťan má jednak prejavovať trpezlivosť voči druhým, ale súčasne má aj trpezlivo čeliť skúškam až do Pánovho príchodu.
Prajem nám všetkým, bratia a sestry, aby sme mali trpezlivosť so slabosťami druhých. Kiež nás Duch Boží zmocňuje k tomu, aby sme obstáli vo všetkých životných skúškach, ktoré neraz dokážu otriasť našou vierou! V tomto trpezlivom a vytrvalom očakávaní príchodu nášho Pána, nech sme verní slovu Božiemu a jeho odkazu! Nuž a posilnenie pre svoj dobrý kresťanský zápas kiež prijímame vo svätej večeri Pánovej, v daroch tela a krvi nášho prichádzajúceho Spasiteľa a Pána, ktoré sa nám i dnes ponúkajú! Amen.
