2. nedeľa po Veľkej noci – dve lekcie od Vzkrieseného
Written by radovan on apr 11, 2024 in - No Comments
- nedeľa po Veľkej noci – 14. 4. 2024
„… dve lekcie od Vzkrieseného …“
Bratia a sestry : Pokoj vám!
J 21, 1 – 14
1 Potom sa Ježiš znova ukázal učeníkom, a to pri Tiberiadskom mori. Zjavil sa takto: 2 Boli tam spolu Šimon Peter, Tomáš, nazývaný Didymos, Natanael z Kány Galilejskej, Zebedejovi synovia a dvaja ďalší z jeho učeníkov. 3 Šimon Peter im povedal: „Idem loviť ryby.“ Povedali mu: „Aj my ideme s tebou.“ Vybrali sa a nastúpili do člna, v tú noc však nič nechytili. 4 Už na úsvite stál Ježiš na brehu, ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš. 5 Ježiš im povedal: „Deti, nemáte niečo zajesť?“ Odpovedali mu: „Nie.“ 6 Nato im povedal: „Spustite sieť z pravej strany člna a nájdete.“ Spustili teda a už ju nevládali ani vytiahnuť pre množstvo rýb. 7 Učeník, ktorého mal Ježiš rád, povedal Petrovi: „To je Pán!“ Keď Šimon Peter počul, že je to Pán, prehodil si plášť — bol totiž nahý — a hodil sa do mora. 8 Ostatní učeníci prišli v člne, lebo neboli ďaleko od brehu, len asi na dvesto lakťov, a ťahali za sebou sieť s rybami. 9 Keď vystúpili na breh, videli rozloženú pahrebu a na nej položenú rybu a chlieb. 10 Ježiš im povedal: „Doneste z rýb, ktoré ste teraz chytili.“ 11 Šimon Peter teda nastúpil do člna a vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb. Bolo ich stopäťdesiattri. A hoci ich bolo toľko, sieť sa nepotrhala. 12 Ježiš im povedal: „Poďte sa najesť!“ A ani jeden z učeníkov sa neodvážil opýtať sa ho: „Kto si ty?“, lebo všetci vedeli, že je to Pán. 13 Ježiš pristúpil, vzal chlieb a podával im. Podobne aj rybu. 14 To sa Ježiš už tretí raz zjavil učeníkom po tom, ako vstal z mŕtvych.
Milí priatelia, sestry a bratia a v Kristovi!
Je fakt, že Veľká noc sa skončila, sviatky sa pominuli a my sme sa opäť vrátili k svojim každodenným povinnostiam. Starší do práce, mladší do škôl. Lenže so skončením Veľkonočných sviatkov sa žiaľ mnoho ľudí dostáva aj do starých, stereotypných, vybehaných koľají života. Sviatky sa končia a náš záujem o Krista akoby sa končil tiež. Upadá. Zatiaľ čo ešte len pred nedávnom sme o Ňom počúvali ako o tom, kto chce byť vzkriesený a živý aj v našich životoch, a to každodenne, teraz tieto slová pre nás nemajú až taký veľký zmysel. Dokonca sa mnohým zdajú až nenormálne, trápne. Len nech to radšej zostane tak, ako to bolo. S ničím, ani s nikým to veľmi netreba preháňať. A tak mnohí z tých, ktorí tak nadšene počúvali, nakoniec zatvárajú vzkrieseného Krista do ďalšieho hrobu, do hrobu, ktorým je kostol. Pre istotu Ho vypustíme von len v nedeľu, aby nedajbože nedobiedzal aj počas týždňa a dal nám pokoj. Aj návštevnosť v chráme dosť výrazne upadne. Mnohí si totiž svojou intenzívnou účasťou na službách Božích počas sviatkov nadbehnú aj pol roka dopredu. Čo k tomu dodať? Ťažko niečo povedať. Snáď sa môžeme len spýtať : Márne bolo naše kázanie o Kristu?
Bratia a sestry, dnešný text hovorí, že život so vzkrieseným Kristom má veľké dôsledky aj pre náš každodenný život od pondelka do soboty. Je zaujímavé, že všetky udalosti predchádzajúcej kapitoly v evanjeliu Jánovom sa odohrávajú v prvý deň po sobote, teda v nedeľu. Udalosti dnešnej kapitoly sa však odohrávajú v pracovný deň. Nejedná sa tu však iba o zmenu dňa, ale aj o zmenu miesta. Jeruzalem nahradilo Tiberiadske more. Už to nie sú slávnostné chvíle v spoločenstve, ale všedný deň so svojimi povinnosťami. Už to nie je vzrušujúci príbeh Veľkej noci, ale namáhavý zápas o prežitie. A práve tu, v Galilei, na miestach všedného dňa sa učeníkom zjavuje Ježiš, aby naplno prežili, čo to znamená, že On vstal z mŕtvych. Aby prežili, že On nie je len pre Jeruzalem, ale aj pre Galileu, nielen pre nedeľu, ale aj pre pondelok, nielen pre slávnostné chvíle v spoločenstve, ale aj pre všedné dni v práci. Aby učeníci poznali význam vzkrieseného Pána pre svoj život, On sa im zjavil. Nielen, že sa im ukázal, ale dal im aj poznať, kto On vlastne je. Ježiš sa tak dáva učeníkom spoznať v dvoch situáciách. Najprv pri rybolove ako Pán, ktorý darúva požehnanie. A potom pri jedle na brehu ako Pán, ktorý učeníkom ponúka spoločenstvo.
Pozrime sa teraz lepšie na tú prvú situáciu! Bratia a sestry, akým spôsobom dal Ježiš poznať učeníkom, že On je darcom požehnania? Tak, že najprv im dal prežiť neúspech a až potom úspech. Neúspechom ich chcel naučiť, že bez Neho nemôžu nič robiť. Úspech im mal poukázať na to, že len s Kristom môžu byť požehnaní. Rybári po celej namáhavej noci strávenej na mori majú iba prázdne siete. A do tejto situácie neúspechu prichádza Kristus. Je ráno a On stojí na brehu. Jeho otázka ešte viac jatrí bolesť z neúspechu – Dietky, či máte niečo zjesť? Ježiš sa nepýta preto, žeby nevedel odpoveď. Pýta sa, lebo to chce počuť z ich úst. Ako je to vlastne s nimi? Je fakt, milí priatelia, že skôr ako Ježiš začne riešiť naše boľavé miesto v živote, my Mu musíme vyznať našu núdzu, našu biedu a nedostatok. A tak učeníci hovoria : Nemáme! Hanba nehanba! S pravdou musia von! Skúsení rybári, a nemajú! Čo majú, to sú len prázdne siete. Prázdne ruky. To je obraz života bez ovocia, bez požehnania. V takejto neutešenej situácii teda Ježiš stretáva svojich učeníkov. Čo ich však chce naučiť? V prvom rade, bratia a sestry, ide o lekciu závislosti. Povedané Ježišovými slovami: Bezo mňa nemôžete nič robiť. To je lekcia, ktorú sa človek učí pomaly a ťažko. My totiž chceme byť nezávislí. V srdci si síce hovoríme, že Ježiša potrebujeme, no tajne pritom veríme, že si poradíme aj bez Neho. Spoliehame sa na svoju múdrosť, sily, schopnosti, či skúsenosti. A keď sa nám začne dariť, ešte viac nás to utvrdí v tom, že táto cesta je správna. Ňou sa nám treba uberať.
Je pravda, milí priatelia, že naše úsilie môže priniesť ovocie. Môžeme si zabezpečiť pohodlný život, ale jedno si zabezpečiť nevieme – požehnaný život. Je veľký rozdiel v živote, ktorý je bohatý na duchovné požehnanie a v živote, ktorý je bohatý len na svetské požehnanie. Bohatým a úspešným rodinám neraz závidíme prepych, v ktorom žijú. No často v nich chýbajú práve stopy Božieho požehnania. Všetko je to len výsledok ľudskej snahy. Pozrite sa na rodiny, ktoré to nemajú ani ľahké, ani im niet čo závidieť, majú život plný zápasov, no na ich živote je Božie požehnanie veľakrát zjavné. Vidno, že to, čo majú, nie je výsledok iba ľudskej lopoty. Majú niečo, čo je im pridané zhora. Je to výsledok Božej prítomnosti v živote človeka. To je to najcennejšie. Takýto život nám môže dať len Boh. Bez Krista nič stále nevyprodukujeme. Bratia a sestry, keď nám začne viac záležať na Božom požehnaní ako na ľudskom šťastí a úspechu, vtedy pochopíme, že bez Krista nemôžeme robiť nič.
No Ježiš nás neučí len zápornú lekciu. Je tu aj kladná lekcia, a síce – so mnou môžete byť požehnaní. A tak dnešný príbeh nie je len o prázdnych sieťach, ale aj o plných sieťach. Nie je to len o neúspechu, ale aj o úspechu.
Všimnime si, ako došlo k úspešnému rybolovu! Asi nikto z nás nemá rád, keď k nám príde niekto a začne nám radiť, čo ako máme robiť. No práve toto je potrebné, aby učeníci mohli spoznať Krista. Keďže telesná prítomnosť im nestačila, museli Ho spoznať skrze slovo. Zjavil sa im mocou svojho slova. A práve táto informácia, drahí priatelia, je pre nás podstatná. My dnes Krista medzi sebou nemáme prítomného telesne. Ale jedno predsa len máme – Jeho slovo. Aj dnes sa nám Kristus chce dať spoznať mocou svojho slova. V čom bol teda rozdiel medzi rybolovom predtým a teraz? Teraz to robili na Pánovu výzvu. A práve v tom je tajomstvo požehnaného života! Keď my poslúchame, On požehnáva. Kristus hovorí „zahoďte“ a zasľubuje „nájdete“. A to, čo stojí medzi príkazom a zasľúbením, to je poslušnosť učeníkov. Poslušnosť Jeho slovu otvára totiž dvere splneniu Jeho zasľúbenia. Poslušnosť, bratia a sestry, aj nám otvára dvere pre Božie požehnanie v našom živote. Ak ti teda záleží na požehnaní, musí ti záležať aj na poslušnosti.
Milí priatelia, a čo vtedy, keď príde požehnanie? Keď je sieť plná? V našom texte vidíme, že Ján rýchlo chápal. Peter zas rýchlo konal. Pán bol pre neho dôležitejší ako Pánovo požehnanie. A to je na ňom krásne. Mnohí veriaci totiž zostali pri plných sieťach. Pre ryby zrazu už nevideli Pána. Úspech im zaslepil oči. Pre požehnanie zabudli na Darcu. Ale Darca, bratia a sestry, je predsa vždy viac ako dar. Požehnanie je síce vzácne, ale žehnajúci Pán je vzácnejší.
Druhá situácia v našom texte sa už odohráva na brehu. Tu sa Pán svojim učeníkom dáva spoznávať pri spoločnom jedle, pri stolovaní. V Oriente stolovať s niekým znamenalo preukázať mu priateľstvo, mať s ním spoločenstvo. A tak Kristovo pozvanie k spoločnému jedlu je pozvanie učeníkov, aby s Ním mali spoločenstvo. Po namáhavej práci sú isto vyčerpaní a slabí. Je čas na odpočinok. Je čas pracovať a je čas odpočívať. Aj medzi službou pre Krista a spoločenstvom s Ním musí byť v živote veriaceho človeka rovnováha. Kto má vydávať, musí aj prijímať. Kto chce vládať, ten musí aj jesť. A práve v spoločenstve s Kristom môžeme a máme obnoviť svoje sily, dobyť vybité batérie, tráviť čas s Ním, rozprávať sa s Ním, aby sme nikdy nezabudli na to, že spoločenstvo s Kristom je ešte dôležitejšie ako služba pre Neho.
Ďakujme aj my Vzkriesenému Pánovi za to, že naše spoločenstvo s Ním je založené len a len na Jeho iniciatíve. To On nás pozýva, nie my Jeho. To je Jeho dar pre nás. On chce byť s nami. A spoločenstvo je aj Ním zaopatrené. O všetko je postarané. Na brehu je všetko hotové. Kristus je našim hostiteľom a my môžeme byť Jeho hosťami. Jedlo, ktoré prijímajú, je Ježišov dar pre učeníkov, nie opačne. Pánovi nech je za to vzdávaná česť a chvála dnes i naveky! Amen.
