2. pôstna nedeľa – a vy len spíte?

Written by radovan on mar 09, 2022 in - No Comments
article_image_full
  1. pôstna nedeľa – 13.3.2022

„… a vy len spíte? …

Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.

Matúš 26, 36 – 46

36 Potom prišiel Ježiš s nimi na miesto, ktoré sa volalo Getsemane, a riekol učeníkom: Sadnite si tuto, kým odídem a pomodlím sa tamto. 37 Vzal so sebou Petra a oboch synov Zebedeových, začal sa rmútiť a cítiť úzkosť. 38 I riekol im: Veľmi smutná je mi duša až na smrť. Zostaňte tu a bdejte so mnou! 39 Nato poodišiel trochu, padol na tvár a modlil sa takto: Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. Avšak nie ako ja chcem, ale ako Ty. 40 Príduc k učeníkom, našiel ich spať; i riekol Petrovi: Či ste nemohli bdieť so mnou ani hodinku? 41 Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia; duch je síce hotový, ale telo slabé. 42 A zase odišiel a druhý raz modlil sa takto: Otče môj, ak ma toto nemôže minúť, a musím ho vypiť, nech sa stane Tvoja vôľa. 43 A keď prišiel, zase ich našiel spať, lebo ich oči boli unavené. 44 Nechal ich teda, opäť odišiel a modlil sa tretí raz tými istými slovami. 45 Potom prišiel k učeníkom a povedal im: A vy len spíte a odpočívate? Ajhľa, priblížila sa hodina! Syn človeka je vydaný hriešnikom do rúk. 46 Vstaňte, poďme! Ajhľa, priblížil sa môj zradca!

Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!

Jedna ľudová múdrosť hovorí, že „v núdzi poznáš priateľa“. Myslím si, že udalosť, ktorá sa odohrala v Getsemanskej záhrade, je veľmi názornou ilustráciou tejto múdrosti. Ježiš sa ocitá v núdzi. Ide takpovediac do tuhého. Evanjelista Matúš charakterizuje Ježišovo rozpoloženie ako zármutok, či úzkosť. Nuž a samotný Ježiš svoj duševný stav definuje slovami: Veľmi smutná je mi duša až na smrť.

Dalo by sa povedať, že udalosť v záhrade Getsemane tvorí zvláštny, veľmi výrazný predel v pašiovom príbehu. Až do tejto chvíle je Ježiš takpovediac „pánom situácie“. Všetko si organizuje podľa seba, tak ako to cíti, tak ako Ho vedie Duch Boží. Jedná iniciatívne, uniká z nastražených pascí. Na konci tejto kapitoly však bude vydaný do rúk hriešnikov a pôjde doslova z ruky do ruky, a to bez toho, aby mal veľa možností ovplyvniť dianie okolo svojej osoby.

Chvíľa v Getsemanskej záhrade je poslednou, kedy by ešte bolo hypoteticky možné situáciu vyriešiť aj inak – napríklad: pokúsiť sa ešte o útek alebo si aspoň nájsť lepšiu, spoľahlivejšiu skrýšu. Pokiaľ Ježiš v Getsemane zostane, pôjdu ďalej veci už len svojim spádom. V tejto chvíli tak Ježiš prežíva krízu, ktorú evanjelisti ani nemajú snahu nejako opomenúť alebo zastierať. Naopak! Je to jasný poukaz na Ježišovo človečenstvo, na ľudskú stránku Jeho osoby.

36 Potom prišiel Ježiš s nimi na miesto, ktoré sa volalo Getsemane, a riekol učeníkom: Sadnite si tuto, kým odídem a pomodlím sa tamto. 37 Vzal so sebou Petra a oboch synov Zebedeových, začal sa rmútiť a cítiť úzkosť. So situáciou, kedy Ježiš vyhľadáva samotu, aby sa modlil, sa v evanjeliu nestretávame prvý krát. Tu to však vyzerá tak, akoby vyhľadával samotu, no predsa v skutočnosti akoby nechcel ostať sám. Učeníkov síce ponechá stranou, no predsa len si so sebou berie troch najbližších. No aj od nich nakoniec poodíde trocha ďalej. Poodíde, ale opakovane sa pritom k učeníkom vracia.

Prítomnosť troch najbližších učeníkov naznačuje, že sa jedná o mimoriadnu situáciu. Podobne sa Peter a bratia Zebedeovi – Jakub a Ján – s Ježišom nachádzajú aj na Hore premenenia. Petrova prítomnosť však rovnako tak môže, snáď aj chce čitateľovi evanjelia pripomenúť Petrovo dušovanie sa, že svojho Majstra nezaprie a neodpadne …. v núdzi poznáš priateľa. Nuž a prítomnosť Jána a Jakuba, bratov Zebedeových, nám zas zrejme chce pripomenúť ich túžbu sedieť Ježišovi po pravici i ľavici v Jeho kráľovstve, ba dokonca ochotu piť „kalich“, aký bude piť On. Avšak: v núdzi poznáš skutočného priateľa. Ten, ktorý nemal zaprieť a odpadnúť, predsa len odpadáva, a síce najprv od únavy a neskôr zo strachu. Nuž a tí, ktorí boli ochotní piť rovnaký kalich utrpenia ako ich Majster, k nemu ani nepričuchli, pretože ich rovnako tak zmohla únava a následne strach o holý život …

Drahí priatelia, iba dobré motívy, predsavzatia, či odhodlanie niekedy nestačia. Veď aj učeníci boli odhodlaní a mali tie najlepšie motívy. Zvlášť, čo sa jedná tých troch spomínaných. Avšak aj napriek svojej najlepšej vôli ísť a zotrvať s Ježišom, nakoniec všetci podliehajú únave. Keďže sa učeníci spoliehajú iba sami na seba, sú premožení. Keďže dôverujú iba svojej vlastnej odhodlanosti, prehrávajú a strácajú všetko. Už viac nie sú v stave niečo urobiť. Už nie sú pánmi nad situáciou. Nie sú viac v stave dokázať svoju vernosť Ježišovi.

Áno, bratia a sestry, takáto akási duchovná únava a ospalosť môže veľmi poľahky postihnúť a opantať aj nás. Vkráda sa potichu, nenápadne, celkom nevinne a neškodne. No pokiaľ jej razom nespravíme „halt“ – koniec, nakoniec nás môže celkom opantať a znefunkčniť. Myslím si, že niečo podobné sa pri viacerých veriacich odohralo počas nútených odstávok a lockdownov, kedy nám bolo znemožnené prichádzať do chrámov na bohoslužby, resp. na iné podujatia, ktoré sa v našich cirkevných zboroch realizovali. Ľudia si akoby odvykli prichádzať. Spohodlneli. Mnohých načisto opantal strach. Zapnúť si doma TV, rádio, You Tube či Facebook a niečo si z pohodlia domova vypočuť je určite príjemnejšie ako ráno včas vstať, nahodiť sa a ešte ísť na hodinku do neraz vychladeného, studeného kostola. Veľmi dobrým dôvodom prečo tam neísť, i keď sa už neskôr aj dalo, potom bola zodpovednosť. Sme zodpovední: nechceme sa nakaziť, resp. nechceme nakaziť druhých. A tak postupne, krok za krokom, mnohí duchovne zaspávali a pri niektorých mám dojem, že spia ešte stále. Tak ako aj učeníci v Getsemanskej záhrade. Nuž a čo je ešte smutnejšie, to je skutočnosť, ktorú si uvedomujem ako senior Gemerského seniorátu pri čítaní kňazských správ niektorých mojich kolegov zo seniorátu. Žiaľ, aj niektorí duchovní akoby boli oťapení a zaspatí. V nie jednej ani dvoch správach sa ako refrén opakuje to, že skoro žiadne duchovné aktivity sa na pôde našich cirkevných zborov realizovať nedali, a síce kvôli proti pandemickým opatreniam. A tak z mnohých správ na vás pozerajú a valia sa na vás pri čítaní iba samé veľké, tučné nuly … A ja sa sám seba pýtam: ako to, že som ja stihol spraviť 25 biblických hodín a ty ani jednu? Veď aj u nás platili tie isté obmedzenia ako u vás! Ako to, že som ja stihol pokrstiť takmer 90 detí a ty ani jedno? A tak by sa dalo pokračovať …

Bratia a sestry, ešte že je tu Ježiš. Tak ako vtedy poznal prostriedok proti ospalosti a duchovnej únave, ktorý adresoval svojim učeníkom, tak ten istý recept dnes adresuje i nám:  Bdejte a modlite sa! Áno, priatelia! Je to práve modlitba, ktorá nám pomáha bojovať s prekážkami, ktoré sú v nás i s okolnosťami, ktoré nás obklopujú a bránia nám žiť tak, ako sa to Bohu páči. Vtedy nám neostáva nič iné iba obrátiť sa v modlitbe na svojho Boha. A keď nám chýbajú či dochádzajú slová, môžeme zakaždým použiť tie slová, ktoré nás naučil náš Pán vo svojej modlitbe – Otčenáši.

Je nesporne zaujímavé, že úryvky z modlitby, ktorú naučil svojich učeníkov, sa teraz objavujú aj v Ježišovom modlitebnom zápase s Jeho Otcom nebeským: Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. – Sestry a bratia, nepripomína vám to prosby z Otčenáša: Neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého? Alebo tiež: Avšak nie ako ja chcem, ale ako Ty. Nepočujete v tom inú prosbu z Otčenáša, konkrétne: Buď vôľa Tvoja ako v nebi, tak i na zemi? Alebo tiež: Otče môj, ak ma toto nemôže minúť, a musím ho vypiť, nech sa stane Tvoja vôľa.

Drahí priatelia, je to jasné povzbudenie pre všetkých nás nebáť sa používať modlitbu, ktorú nás naučil Boží Syn. Veď On sám ju použil vo chvíli, kedy Mu bolo naozaj ťažko. Použil ju vo chvíli, keď si bol vedomý toho, čo Ho čaká. Vedel, že koniec je tu, a to je pre človeka zakaždým enormná psychická záťaž. No trápil sa aj preto, že tento zápas si nakoniec musí vybojovať iba sám, pretože Jeho priatelia Ho zanechali v núdzi samého a nedokázali s Ním bdieť ani hodinku.

Sestry a bratia, modlitba Pánova je tu aj pre nás. Sám Kristus nám vkladá jej slová do našich úst. Sú to totiž slová, ktoré majú moc dodať nám silu vtedy, keď sa cítime slabí, keď prežívame strach. Sú to slová, ktoré pomohli Ježišovi obstáť a zvíťaziť nad sebou samým v modlitebnom zápase. Sú to to slová, ktoré majú tú moc pomôcť aj nám.

45 Potom prišiel k učeníkom a povedal im: A vy len spíte a odpočívate? Ajhľa, priblížila sa hodina! Syn človeka je vydaný hriešnikom do rúk. 46 Vstaňte, poďme! Ajhľa, priblížil sa môj zradca! Sestry a bratia, posledné slová z nášho dnešného kázňového textu so sebou prinášajú jeden prekladový problém. Mnoho prekladov, i ten náš, interpretuje Ježišove slová ako otázku: A vy len spíte a odpočívate? V každom prípade, pôvodné rukopisy neobsahujú žiadne interpunkčné znamienka. A preto by sa Ježišove slová dali interpretovať aj takto: teraz už nespite, začína sa niečo diať! Český biblický komentátor Jiří Mrázek, jeden z mojich obľúbených, Ježišove slová dokonca interpretuje ako povzdych: teraz už spite a odpočívajte … Takéto vnímanie Ježišových slov pritom krásne vystihuje atmosféru celej tej chvíle: Hlavný zápas sa odohral práve tu, v Getsemane. Bol to zápas, v ktorom ešte bolo možné zlyhať. Tento zápas vybojoval Ježiš sám. Teraz Ho „už“ len zatknú a ukrižujú. No podstatné je, že necúvol a neutiekol teraz, a vôľu ale verne a poslušne vyplnil vôľu svojho Otca.

Syn človeka je vydaný hriešnikom do rúk. Áno, priatelia! Syn človeka je vydaný. Najprv Judáš vydá Ježiša z kruhu Dvanástich do rúk veľkňazov. Veľkňazi Ho vydajú zo spoločenstva Izraela do rúk pohanov (Piláta). A Pilát Ho vydá z ľudského spoločenstva na smrť. A to všetko nielen kvôli svojim ospalým a unaveným učeníkom a ich hriechom. To všetko nielen kvôli zadubeným vodcom izraelského národa a ich hriechom. To všetko nielen kvôli mocibažným a arogantným Rimanom a ich hriechom. To všetko aj kvôli mojej a tvojej duchovnej únave a ospalosti, to všetko aj kvôli mojim i tvojim hriechom.

Vstaňte, poďme! Áno! Vstaňme aj my a poďme s našim drahým Majstrom a Pánom Ježišom v ústrety Jeho pozemskému umučeniu, potupeniu a smrti, aby sme nakoniec mohli byť účastní aj Jeho nebeského oslávenia a slávy večnosti! Amen.

 

 

48.819538,20.363907