2. pôstna nedeľa – pokoj s Bohom
Written by radovan on feb 27, 2026 in - No Comments
- pôstna nedeľa – 1.3.2026
„… pokoj s Bohom …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa, Ježiša Krista! Amen.
Rímskym 5, 1 – 6
1 A tak ospravedlnení z viery máme pokoj s Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista. 2 Skrze Neho dostal sa nám vierou aj prístup k milosti, v ktorej stojíme. A chválime sa nádejou slávy Božej. 3 No nielen to, ale sa chválime aj súženiami, lebo vieme, že súženie vedie k vytrvalosti, 4 vytrvalosť k osvedčenosti, osvedčenosť k nádeji. 5 A nádej nezahanbuje, lebo láska Božia je nám rozliata v srdciach skrze Ducha Svätého, ktorý je nám daný. 6 Veď Kristus, keď sme ešte boli slabí, v určený čas umrel za bezbožných.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Určite to poznáte. Niečo sa pokazí. Prístroj, ktorý ste si kúpili pred tromi mesiacmi, zrazu prestane fungovať. Viete, že je ešte v záruke. Viete, že by sa to malo dať reklamovať. A v tej chvíli vám hlavou prebehne jediná otázka: Ale kde je ten pokladničný bloček? Kam sa ho založil? Potrebujem ho! Bez neho vám síce možno budú veriť, možno sa na vás usmejú, ale nárok si neuplatníte. Potrebujete dôkaz. Potrebujete potvrdenie. Potrebujete niečo, čo dosvedčí, že to, čo tvrdíte, je pravda.
Práve v tomto duchu dnes znie starokresťanské pomenovanie tejto nedele: Reminiscere – Rozpomeň sa! Spomeň si! Nie náhodou zaznieva toto slovo v pôstnom období, keď sme vedení k tomu, aby sme sa zastavili, stíšili, prehodnotili smerovanie svojho života. Rozpomeň sa! Ale na čo? Apoštol Pavol nám v Liste Rímskym pripomína základ, bez ktorého sa v boji o posvätenie nikam nepohneme. Hovorí: „Ospravedlnení teda z viery máme pokoj s Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista; skrze Neho máme aj prístup vierou k tejto milosti, v ktorej stojíme, a chválime sa nádejou slávy Božej.“
Rozpomeň sa! Nie však na svoje výkony. Nie na svoje zásluhy. Nie na to, čo sa ti podarilo alebo nepodarilo. Rozpomeň sa na to, že si ospravedlnený z viery! Že tvoj vzťah s Bohom nestojí na tvojej sile, ale na Kristovom diele. To je začiatok každého skutočného boja o posvätenie.
My by sme to totiž radi obrátili. Najprv sa chcem polepšiť, najprv sa chcem zmeniť, najprv sa chcem stať lepším kresťanom – a potom dúfam, že budem mať pokoj s Bohom. Ale Pavol ide opačným smerom. Najprv je pokoj. Najprv je ospravedlnenie. Najprv je zmierenie. A až potom prichádza zápas, rast, dozrievanie.
Drahí priatelia! Ježiš Kristus za nás zaplatil účet. Nezabúdajme na to! Zaplatil svojou krvou a svojou smrťou. To je objektívna skutočnosť. To je cena, ktorá bola zaplatená raz a platí navždy. Ale ak by sme mali použiť ten obraz z úvodu – pokladničný bloček, potvrdenie o zaplatení, ktoré si uplatňujeme pred Bohom, to je naša viera. Nie hocijaká, nie všeobecné presvedčenie, že „niečo nad nami je“, ale konkrétna, osobná viera v Krista a v Jeho dielo zmierenia vykonané pre nás.
„Skrze Neho máme aj prístup vierou k tejto milosti, v ktorej stojíme.“ Všimnime si to slovo: stojíme. Nezakopávame. Neplazíme sa. Nestojíme na vlastných nohách, ale stojíme v milosti. To je náš priestor. To je náš nový životný rámec. A práve z tohto státia v milosti vyrastá boj o posvätenie. Posvätenie nie je pokus vyšplhať sa do neba. Je to zápas o to, aby sme zostali stáť tam, kde nás Kristus postavil. Je to každodenné rozpamätávanie sa na to, komu patríme.
A Pavol ide ešte ďalej. Hovorí niečo, čo sa nám môže zdať takmer provokatívne: „A nielen to, ale chválime sa aj súženiami, vediac, že súženie pôsobí trpezlivosť, trpezlivosť osvedčenosť a osvedčenosť nádej.“ Tu sa boj o posvätenie stáva veľmi konkrétnym. Nie je to len ďalšia teologická teoretická disciplína. Nie je to iba duchovné cvičenie. Súženie – to je realita života. Niekedy je to veľká rana. Inokedy iba tiché, vnútorné pokušenie. Niekedy choroba. Niekedy napätie v rodine. Niekedy únava, sklamanie, pocit, že sa točíme v kruhu.
No práve tu sa ukáže, kde je náš „bloček“. Kde je naša viera. Keď príde ťažkosť, veľmi rýchlo sa odhalí, na čom stojíme. Ak stojíme iba na sebe, súženie nás rozdrví. Ak stojíme iba na svojej povesti, na svojich úspechoch, na svojej sile, veľmi rýchlo pôjdeme nadol. Ale ak stojíme v milosti, ak sa rozpamätáme na Kristovo dielo, potom aj súženie dostáva nový rozmer. Nie preto, že by prestalo bolieť. Ale preto, že nás nevytrhne z Božej ruky.
„Nádej však nezahanbuje, lebo láska Božia je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorý nám je daný.“ Sestry a bratia! Boj o posvätenie nie je osamelý boj. Nie je to zápas, v ktorom by sme boli odkázaní sami na seba. Duch Svätý je ten, ktorý v nás rozlieva Božiu lásku. On nám pripomína Krista. On nás vedie späť k základu. On v nás udržiava živú vieru.
A tu sa vraciame k výzve: Reminiscere – Rozpomeň sa! Viera nie je perpetuum mobile. Nie je to stroj, ktorý beží bez údržby. Nestačí, že sme kedysi verili. Nestačí, že sme boli pokrstení. Nestačí, že sme kedysi prežili silný duchovný zážitok. O vieru sa treba starať. Treba ju živiť Božím slovom. Treba ju niesť v hlave i v srdci. Treba sa rozpamätávať. Rozpomeň sa, čo pre teba Kristus vykonal! Rozpomeň sa, že ťa Boh prijal nie pre tvoju dokonalosť, ale pre Jeho obeť! Rozpomeň sa, že si bol ospravedlnený z viery! A rozpomeň sa aj na tých, ktorí ťa k tejto viere priviedli! Na rodičov, starých rodičov, krstných rodičov. Na kňazov, učiteľov, ktorí ti otvárali Písmo. Na tých, ktorí spolu s tebou kráčali cestou viery. Ani ich životy neboli bez zápasu. Aj oni bojovali o posvätenie. Aj oni prechádzali súženiami. A predsa stáli v milosti.
Milí priatelia! V pôstnom čase sme zvlášť vedení k tomu, aby sme sa pozreli pravde do očí. Aby sme priznali, že boj o posvätenie je reálny. Že v nás stále zápasí starý človek s novým. Že pokušenia nie sú ilúziou. Že hriech sa nevzdáva bez odporu. A práve preto potrebujeme Reminiscere. Potrebujeme sa rozpamätať na to, že základ už bol položený. Že účet bol zaplatený. Že Kristus zomrel „keď sme ešte boli slabí“, ako píše Pavol, „v určený čas zomrel za bezbožných.“ Nie keď sme boli pripravení my. Nie keď sme my boli dostatočne svätí. Nie keď sme si to my zaslúžili. Ale: keď sme boli slabí.
Boj o posvätenie. Bratia a sestry! Nie je to boj o to, aby sme si zaslúžili Božiu priazeň. Je to boj z pozície tých, ktorí ju už dostali. Je to zápas detí, ktoré vedia, komu patria. A tak, milí priatelia, keď dnes zaznieva: Rozpomeň sa! – nech to nie je iba pekné liturgické slovo. Nech je to konkrétna výzva. Keď príde pokušenie, rozpomeň sa. Keď príde únava, rozpomeň sa. Keď príde pochybnosť, rozpomeň sa.
Kde je tvoj „pokladničný bloček“? Je ním tvoja viera v Krista. A táto viera nie je tvoj výkon. Je to dar, ktorý máš opatrovať, živiť, rozvíjať. V nej máš prístup k milosti. V nej stojíš. V nej sa môžeš chváliť nádejou budúcej slávy. A práve táto nádej nás drží aj v súženiach. Učí nás trpezlivosti. Formuje náš charakter. Prehlbuje dôveru. A vedie nás k tomu, aby sme v pôstnom čase nestáli so zvesenou hlavou, ale s pohľadom upretým na Krista.
Sestry a bratia! Boj o posvätenie teda nie je bojom o to, či nás Boh prijme. Je to boj o to, aby sme zostali pri Ňom. Aby sme sa nenechali vytrhnúť z milosti, v ktorej stojíme. Aby sme si každý deň znovu pripomínali, komu patríme. Nech nám Duch Svätý dáva silu rozpamätávať sa! Nech nás vedie späť ku krížu! Nech nás učí stáť pevne v milosti! A nech nás napĺňa nádejou, ktorá nezahanbuje! Amen.
Pomodlime sa: Pane, náš Bože a Otče! Ďakujeme Ti za slovo, ktoré sme dnes smeli počuť. Ďakujeme Ti, že nás znovu a znovu voláš: Rozpomeň sa! Keď zabúdame, keď sa necháme strhnúť starosťami, keď sa nám zdá, že všetko stojí a padá na nás, Ty nás vraciaš k základu – k Ježišovi Kristovi. Ďakujeme Ti, že sme ospravedlnení z viery a že máme pokoj s Tebou skrze nášho Pána Ježiša Krista. Nie pre naše zásluhy, nie pre našu silu, ale pre Jeho obeť. Ďakujeme Ti, že On zaplatil účet za náš hriech svojou krvou a že viera v Jeho dielo je tým jediným „preukazom“, ktorým smieme predstúpiť pred Tvoju tvár. Prosíme Ťa, upevňuj túto vieru v našich srdciach. Daj, aby sme ju nepovažovali za samozrejmosť. Uč nás starať sa o ňu, živiť ju Tvojím slovom, modlitbou a sviatosťami. Keď prídu pochybnosti, rozpomeň nás na Krista. Keď prídu pokušenia, pripomeň nám, komu patríme. Keď sa budeme cítiť slabí, daj nám vidieť, že práve za slabých Kristus zomrel. Pane, Ty vieš o našich osobných zápasoch. O tichých bojoch, ktoré nik iný nevidí. O súženiach, ktoré nás učia trpezlivosti, aj keď tomu často nerozumieme. Daj, aby sme v nich nestrácali nádej. Daj, aby sme stáli v milosti, do ktorej si nás postavil. Uč nás prijímať aj ťažkosti ako priestor, kde nás formuješ a prehlbuješ našu dôveru v Teba. Ďakujeme Ti za všetkých, ktorí nás priviedli k viere – za rodičov, starých rodičov, krstných rodičov, duchovných pastierov a učiteľov. za ich príklad, za ich modlitby, za ich vernosť. Pomôž nám, aby sme aj my boli svedkami viery pre ďalších, aby sme svojim životom ukazovali na Krista. V tomto pôstnom čase nás veď bližšie ku krížu. Daj, aby boj o posvätenie nebol bojom v našej vlastnej sile, ale zápasom tých, ktorí stoja v Tvojej milosti. Rozlievaj do našich sŕdc svoju lásku skrze Ducha Svätého, aby nádej, ktorú máme, nezahanbovala, ale nás niesla. Zverujeme Ti svoje dni, svoje rodiny, svoje starosti i radosti. Drž nás pevne pri sebe, aby sme raz mohli chváliť Tvoju slávu nielen v nádeji, ale v plnosti Tvojho kráľovstva. V mene Ježiša Krista, nášho Pána. Amen.
