2. pôstna nedeľa – posvätenie: nikdy nekončiaci proces
Written by radovan on mar 11, 2025 in - No Comments
- pôstna nedeľa – 16.3.2025
„… posvätenie – nikdy nekončiaci proces …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa, Ježiša Krista! Amen.
Milí bratia a sestry v Pánovi!
Dnes v kresťanskej cirkvi slávime 2. pôstnu nedeľu, ktorej hlavnou témou je posvätenie. Pôstne obdobie je časom, keď sa zastavujeme, skúmame svoje srdcia a smerujeme bližšie k Bohu. Dnes si vysvetlíme, čo znamená byť posvätený a ako to ovplyvňuje náš život viery. Položme si teda hneď na úvod otázku: Čo znamená posvätenie? Chcem len podotknúť, že sa jedná o jeden z podstatných teologických termínov a má svoje nezastupiteľné mieste v procese spásy a záchrany človeka pre večnosť. Nuž a nakoľko v tejto kázni budem postupne pracovať s viacerými biblickými textami, v úvode som nečítal žiaden. Ony sa však budú v samotnej kázni postupne vynárať a objavovať.
Takže, ešte raz: Čo znamená posvätenie? Posvätenie znamená oddelenie pre Boha. Nie je to ani tak vonkajší proces. Skôr sa jedná o hlbokú vnútornú premenu, ktorú v nás spôsobuje Duch Svätý. Keď čítame Bibliu, vidíme, že posvätenie nie je niečo, čo si môžeme zaslúžiť vlastnými skutkami, ale je to Boží dar. Preto aj apoštol Pavol v 1. liste Tesalonickým 4,7 hovorí: „Veď Boh nás nepovolal k nečistote, ale k posväteniu.“ To znamená, že ako kresťania nie sme povolaní žiť podľa hodnôt sveta, ale podľa Božej vôle. Posvätenie je proces, v ktorom sa stávame viac podobnými Kristovi.
Pokiaľ sme porozumeli tomu, čo je to posvätenie, v tejto chvíli si postavme ďalšiu otázku: Ako sa pri nás má posvätenie prejavovať v pôstnom období? Pôst je časom, keď sa učíme odriekať si veci, ktoré nás odvádzajú od Boha, a sústrediť sa na to, čo je skutočne dôležité. Posvätenie by sa teda pri nás malo prejaviť v troch oblastiach:
- V našom srdci – Boh nás volá k tomu, aby sme boli čistého srdca, aby v nás nepanovala nenávisť, závisť ani hnev. V Žalme 51,12 kráľ Dávid prosí: „Stvor mi, Bože, čisté srdce a obnov vo mne pevného ducha.“
- V našich slovách – Naše slová by mali byť plné lásky a pravdy. Apoštol Jakub 1,26 nás varuje, že ak nevieme ovládať svoj jazyk, naša viera je márna.
- V našich skutkoch – Pravá viera sa prejavuje v skutkoch lásky. V pôste sa zameriavame nielen na odriekanie, ale aj na pomoc druhým – na skutky milosrdenstva, ako je starostlivosť o chudobných, chorých či osamelých.
Keď nám v tejto chvíli zrejme už dochádza, že proces posvätenia je v našom živote akýmsi obrazom hĺbky našej osobnej viery, určite nebude na škodu veci položiť si ďalšiu praktickú otázku: Ako môžeme rásť v posvätení? Naša luteránska tradícia zdôrazňuje, že človek sa neposväcuje vlastnými silami, ale skrze vieru v Krista a moc Ducha Svätého. To znamená, že:
- Pravidelné čítanie Božieho slova nás premieňa zvnútra.
- Modlitba nám pomáha byť bližšie k Bohu a vidieť svet Jeho očami.
- Spoločenstvo veriacich nás posilňuje a povzbudzuje na ceste viery.
- Prijímanie sviatostí (krst a Večera Pánova) nám pripomína, že patríme Bohu a On v nás pôsobí.
Drahí priatelia, pravda je taká, že posvätenie nie je cieľ, ktorý dosiahneme raz a navždy. Je to celoživotný proces rastu v Kristovi. A toto si treba jasne uvedomiť a mať na zreteli. Neznamená to dokonalosť, ale ochotu nechať sa viesť Bohom každý deň. Keď hovoríme o posvätení, je dôležité pochopiť, že nejde len o nejaký náboženský koncept vymyslený cirkevným otcom Augustínom alebo Martinom Lutherom. V prvom rade ide o realitu každodenného kresťanského života. V luteránskej tradícii sa posvätenie chápe ako pokračovanie Božieho diela v nás po ospravedlnení – teda po tom, ako sme boli skrze Krista prijatí za Božie deti.
Dalo by sa teda povedať, že posvätenie je Božia práca v nás. Luteránska teológia jasne zdôrazňuje, že človek sa nedokáže posvätiť vlastnými silami. Preto opäť apoštol Pavol v liste Filipským kresťanom píše: Ten, ktorý začal vo vás dobré dielo, ho aj dokončí až do dňa Krista Ježiša. (Filipským1,6) To znamená, že ak veríme v Krista, Boh nás postupne premieňa a vedie nás na ceste viery. Nie sme ponechaní sami na seba, ale máme Ducha Svätého, ktorý v nás pôsobí a učí nás žiť podľa Božej vôle.
Rovnako tak možno vnímať posvätenie ako odpoveď na Božiu milosť. Aj keď je posvätenie Božím dielom, predsa len: aj my, ako veriaci, máme byť aktívni. Boh nás nevolá k pasivite, ale k tomu, aby sme spolupracovali s Jeho Duchom. Preto v liste Rímskym 12,1 čítame: Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú službu Bohu. To inými slovami povedané znamená jedno: Ako kresťania máme byť oddelení od hriechu a snažiť sa žiť tak, aby náš život oslavoval Boha. Znamená to odvracať sa od toho, čo nás od Boha vzďaľuje, a hľadať Jeho vôľu.
Už sme si dnes v kázni poukázali na to, ako by sa posvätenie pri nás malo prejavovať v tomto pôstnom čase. Pravda je však taká, že posvätenie nie je proces, ktorý by bol určený len pre čas pôstu. Posvätenie je otázkou a záležitosťou každého jedného dňa, bez ohľadu na to, aké obdobie v rámci cirkevného roka práve prežívame. Ako by sa teda posvätenie malo pri nás prejavovať v každodennom živote? Posvätenie sa zaiste neprejavuje len v modlitbe či návšteve kostola, ale aj v našich bežných rozhodnutiach:
- V rodine: Sme ochotní odpúšťať si navzájom, budovať láskyplné vzťahy a viesť deti k viere?
- V práci: Konáme čestne, svedomito a s vedomím, že naše zamestnanie je tiež služba Bohu?
- V spoločnosti: Nesieme Kristovo svetlo medzi ľudí, ktorí ho ešte nepoznajú?
Milé sestry, drahí bratia! Na jedno pritom nezabúdajme! Pôstne obdobie nám pripomína, že pravá viera sa prejavuje v skutkoch. Nie preto, aby sme si zaslúžili spásu, ale ako odpoveď na lásku, ktorú nám Boh už dal. Pokiaľ si v tejto chvíli uvedomujeme, že posvätenie je veľmi dôležitý, priam až podstatný proces v živote kresťana, počítajme s tým, že o tom dobre vie aj Boží a náš nepriateľ – satan. A verte, priatelia, že sa bude veľmi snažiť, aby nám rast v procese posvätenia komplikoval ako sa len dá. A tak si nakoniec postavme ešte jednu dôležitú otázku: Aké možno očakávať prekážky na ceste posvätenia?
Nikto nepovedal, že posvätenie bude jednoduché. Pravda je taká, že každý z nás zápasí aj s vlastnými slabosťami, pokušeniami a hriechmi. Medzi tie hlavné prekážky patria:
- Pýcha a sebestačnosť – Ak si myslíme, že všetko zvládneme sami, zabúdame, že posvätenie je Božia práca v nás.
- Lenivosť v duchovnom živote – Ak zanedbávame modlitbu, Božie slovo a spoločenstvo, nemôžeme rásť v posvätení.
- Vplyv sveta – Svet nás neustále ťahá k pohodliu, egoizmu a povrchnosti. Musíme byť preto pevní vo viere, aby sme sa nenechali strhnúť nesprávnym smerom.
Drahí priatelia! Dobrá správa je v tom, že aj keď v posvätení zlyháme, Boh nás nikdy neopustí. Kristus je našou spravodlivosťou, silou a nádejou. Preto môžeme každý deň začínať nanovo, vedomí si toho, že Boh nás vedie. Sestry a bratia! Pôstne obdobie je výbornou príležitosťou na prehĺbenie nášho posvätenia. Využime tento pôstny čas na to, aby sme rástli v posvätení – aby naše srdcia, slová a skutky odrážali Kristovu lásku! Nech nám Boh dá silu rásť vo viere, v láske a v oddanosti Jeho svätej vôli! Nech nás v tomto procese vedie Duch Svätý a nech je Boh oslávený v našom živote! Amen.
