2. pôstna nedeľa – Zápas o posvätenie vs. Dvojaká realita
Written by radovan on feb 16, 2016 in - No Comments
2. pôstna nedeľa – 21. 2. 2016
„Zápas o posvätenie vs. Dvojaká realita“
Piesne : 81, 88, 83, 91 / A – 27 / Mk 9, 14 – 32 / Ž 25, 1 – 10
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
R 5, 1 – 11
1 Keď sme teda ospravedlnení z viery, máme pokoj s Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista. 2 Skrze neho sme vierou získali aj prístup k milosti, v ktorej zostávame, a chválime sa nádejou na Božiu slávu. 3 No nielen to, ale chválime sa aj súženiami, lebo vieme, že súženie vedie k vytrvalosti, 4 vytrvalosť k skúsenosti, skúsenosť k nádeji. 5 A nádej neklame, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali. 6 Veď Kristus v určenom čase, keď sme boli ešte bezmocní, zomrel za bezbožných. 7 Sotvakto zomrie za spravodlivého, aj keď za dobrého sa azda niekto odhodlá zomrieť. 8 No Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešni. 9 Tým skôr teraz, keď sme boli ospravedlnení jeho krvou, budeme skrze neho zachránení pred hnevom. 10 Ak sme smrťou jeho Syna boli zmierení s Bohom, keď sme boli ešte nepriateľmi, tým skôr budeme zachránení jeho životom po tom, keď sme boli zmierení. 11 A nielen to, ale aj Bohom sa chválime skrze nášho Pána Ježiša Krista, skrze ktorého sme teraz dostali zmierenie.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Téma dnešnej druhej pôstnej nedele nás dnes vedie k úvahe nad posvätením, presnejšie povedané nad zápasom o posvätenie. Pred týždňom sme takto spolu uvažovali nad bojom proti pokušeniam. Definovali sme si, čo to vlastne pokušenie je a ako sa proti nemu dá bojovať. Predsa však vidíme, že len bojovať proti pokušeniam, resp. brániť sa pred nimi, je síce chvályhodné, ale ešte ani zďaleka to nie je všetko. Odolávať pokušeniam v Božej sile a v moci Pána Ježiša je úžasné, ale pokiaľ ako kresťan zostanem len na tejto úrovni môjho duchovného rastu a zápasu, potom je to málo. Snáď aj preto nás druhá pôstna nedeľa vedie k pozitívnemu zápasu o naše posvätenie. Povedané športovou terminológiou : Je potrebné prejsť z obrany do útoku.
Drahí priatelia, čo to vlastne posvätenie je? Dalo by sa povedať, že posvätenie je v podstate proces, v ktorom sa človek stále viac podobá na Boha – a to tak svojim správaním, konaním, vyjadrovaním ako aj uvažovaním. Je to proces, v ktorom človek prehodnocuje svoje morálne zásady, svetonázor i priority. Je to proces, ktorý vyvoláva Duch Svätý v človeku, ktorý je pre takéto pôsobenie otvorený a nebráni mu. Snáď aj takto by sa posvätenie dalo definovať.
Sami už zrejme pozorujete, že sa tu objavuje akási dvojaká realita kresťanského života. Na jednej strane sme povzbudzovaní k tomu, aby sme sa viac podobali na svojho Spasiteľa, na druhej strane akoby nám to všetko chceli prekaziť rôzne pokušenia, ktorým musíme čeliť. Som si istý, že túto dvojakosť v sebe pociťuje každý jeden z nás. O tejto dvojakosti vedel svoje aj samotný apoštol Pavol, ktorý sa ju pokúsil vyjadriť aj v prečítaných veršoch z listu Rímskym a následne ju rozoberá v ďalších štyroch kapitolách tejto epištoly.
Na jednej strane tu pozorujeme skutočnosť, že sme v Kristovi dokonalí. To znamená : ak žijeme s Ním a v Neho veríme, máme istotu spásy. Na druhej strane sme akoby len v procese rastu do Kristovej podoby. Ešte sa Mu len stávame podobnejšími. Pričom náš rast má rôzne fázy. Sú tu úspechy i zlyhania, vzostupy i pády. Raz prežívame intenzívnu prítomnosť Krista, inokedy zas pociťujeme intenzívny tlak hriechu. Prežívame pokoj, ktorý pramení zo skutočnosti, že sme s Bohom zmierení vďaka Kristovej obeti, no súčasne náš dobrý vzťah s Bohom je ohrozovaný každodennými problémami, starosťami a pod.
Na prvý pohľad, bratia a sestry, sa nám táto dvojakosť môže javiť ako niečo choré, nezdravé. No nie je to celkom tak. V podstate v tom vidíme ten transcendentný zápas dobra a zla, ktorý prebieha v každom jednom z nás. Tak ako sa nás nemieni vzdať Boh, tak sa nás nechce vzdať ani satan. Táto dvojznačnosť nás nechce priviesť do vnútorného chaosu a zmätku. Naopak! Takáto je realita, pred ktorou si nesmieme zatvárať oči. Realita, v ktorej ešte musíme čeliť pokušeniam a problémom s našou odvahou. Je to však súčasne aj realita, v ktorej sa máme učiť spoliehať sa na moc, ktorá je nám k dispozícii od Ježiša Krista. Skutočne bezproblémové to bude totiž až v kráľovstve Božom, kde fenomény hriechu, pokušenia a zlých túžob budú absentovať.
Drahí bratia a milé sestry, aby sa pri nás proces posvätenia mohol vôbec začať a aby mohol prebiehať, muselo sa stať ešte predtým niečo dôležité, čo tento proces umožňuje. Nuž a to je ospravedlnenie. Najprv sme museli byť ospravedlnení, aby sme následne mohli byť posvätení. Ospravedlnenie je pritom vyhlásenie hriešneho človeka za spravodlivého, ako toho, ktorému sa už jeho priestupok a vina nepočíta. Základ nášho ospravedlnenia bol položený na golgotskom kríži, kde Syn Boží berie hriechy sveta a ľudstva na seba. Takto nevinný zomiera na vinných. Bezhriešny prináša dokonalú obeť zmierenia za hriešnych. Takto nám Syn Boží získava odpustenie našich hriechov pred Bohom a naše zmierenie s Bohom. Toto dielo zmierenia a záchrany Pána Ježiša potom my prijímame našou vierou a dôverou, že k tomu už nič netreba pridávať. Všetko, čo bolo potrebné pre dosiahnutie našej spásy bolo už vykonané na Kristovom kríži. Veríš tomu? Alebo máš stále pochybnosti a snažíš sa Kristovu obeť ešte nejako vylepšiť svojimi skutkami alebo zbožnosťou?
Apoštol Pavol píše, že ako ospravedlnení z viery v dielo zmierenia Ježiša Krista máme pokoj s Bohom. Ak je medzi nami a Bohom pokoj, potom máme k Bohu prístup, ktorý bol znemožnený vtedy, keď prví ľudia upadli do hriechu a k vchodu do rajskej záhrady boli postavení cherubi s ohnivými mečmi. Teraz je prístup k Bohu opäť otvorený a možný. Nuž a keďže Boh je milosť, máme prístup aj k Jeho milosti a odpusteniu. Zdá sa nám to možno aj nefér. Veď takto máme stále pocit, že ten, ktorý si to nezaslúžil, bol potrestaný. A my, ktorí by sme páľavu Božieho hnevu mali niesť na sebe, nás trest v podstate obišiel. Áno, nezdá sa nám to férové voči Kristovi, ktorý si to všetko „odskákal“ namiesto nás. Ale to, čo sa nám zdá ako nefér, je v Božích očiach spravodlivé. A nielen to. Je to ten najväčší prejav a dôkaz Božej lásky. Keby nás Pán Boh nemal rád, keby nás nemiloval, neobetoval by svojho jediného Syna. To je láska, bratia a sestry, ktorá šla až do krajnosti. Láska, ktorej hĺbku nedokážeme ani pochopiť, iba ju vierou a vďačným srdcom prijať, a tak dôjsť pred Bohom spravodlivosti, ospravedlnenia.
Toto teda, bratia a sestry, je základ, na ktorom všetko stojí a padá. To je predpoklad, ktorý aj nám umožňuje stávať sa dokonalými. No zatiaľ, kým sme na svete, tu musíme aj premáhať pokušenia a ťažkosti. Sú to však ťažkosti, ktorými sa chválime, lebo nám v raste viery pomáhajú. Problémy, s ktorými sa stretávame nám môžu pomôcť v rozvíjaní našej trpezlivosti. Tá zas posilňuje náš charakter a prehlbuje našu dôveru v Pána Boha. Je dosť možné, drahý priateľ, že tvoja trpezlivosť bude každým dňom nejako skúšaná. Nereptaj kvôli tomu proti Bohu! Naopak! Ďakuj Mu za tieto príležitosti k rastu a vysporiadaj sa s nimi s pomocou Božou!
Apoštol Pavol však ide vo svojich úvahách ešte ďalej. Tak ako predpokladom nášho posvätenia je ospravedlnenie, tak predpokladom nášho ospravedlnenia je smrť Ježiša Krista. O nej apoštol Pavol hovorí, že :
- nastala v určený čas. Boli sme bezmocní a v zúfalej situácii. Nemohli sme urobiť nič, čím by sme sa sami spasili. Musel prísť niekto iný a zachrániť nás. A tak môžeme povedať, že Kristus prišiel nielen v správny čas v dejinách. On prišiel v tom najlepšom čase v súlade s Božím plánom. Ježišovo pôsobenie, Jeho príchod na tento svet i Jeho odchod z tohto sveta – to všetko bol Boží plán. Nebola to nijaká zhoda náhod, ani nič podobné. Takisto ako sa nič nedeje náhodne v našom živote, ale všetko je pod Božou kontrolou.
- nebola to obyčajná smrť. Spravodlivý zomrel za slabých a bezbožných. Pán Boh neposlal svojho Syna, aby za nás zomrel, pretože sme boli dosť dobrí, ale pretože nás nesmierne miloval. Ak by si teda niekedy strácal istotu, že ťa Boh miluje, spomeň si, že ťa miloval ešte skôr, ako si sa k nemu obrátil.
- napokon táto smrť nás zachraňuje od Božieho hnevu. Hnev, ktorý sme mali znášať my, za nás zniesol Ten nevinný. Systém je totiž nastavený tak, že ak má byť vina odpustená, musí byť prinesená obeť. Takto skladaním rúk na obetné zvieratko sa vina človeka presunula na zvieratko, ktoré bolo usmrtené. Zvieratko umrelo za človeka. Takáto obeť však nikdy nebola dostatočná a definitívna a tak sa v chráme Jeruzalemskom prinášali obete takmer neprestajne. Ježišova obeť ako dokonalého Božieho Baránka tomu urobila raz a navždy koniec. Takto je smrť Pána Ježiša predpokladom našej záchrany, nášho ospravedlnenia a nášho následného posvätenia. Nuž a samotné vzkriesenie Krista je pre nás kladným potvrdením toho všetkého z Božej strany. Boh sa k dielu svojho Syna priznáva a prijíma ako dostatočné a dokonalé.
Táto láska, sestry a bratia, ktorá viedla Krista Pána, aby zomrel na kríži, nám dnes posiela Ducha Svätého, aby žil v nás a každý deň nám žehnal. Tá istá moc, ktorá Krista vzkriesila z mŕtvych, zachránila aj teba a je ti denne k dispozícii. Buď si teda istý, že zásoby moci a Božej lásky ti sú k dispozícii vždy vtedy, keď čelíš akýmkoľvek problémom a pokušeniam.
Dnešná nedeľa, ktorá je pre nás synonymom pre zápas o posvätenia, nás tak vyzýva k aktívnemu životu. Nielen k obrane a odolávaniu pokušení, ale k rozhodnému a priamemu útoku proti tomu zlému. Nuž a tým najlepším útokom je naše každodenné rozhodnutie byť tu pre Boha, byť Pánu Bohu k dispozícii, riadiť sa Jeho slovom, zásadami, učením a nasledovať Ho po cestách nášho života. K takémuto zápasu nech nás posilňuje sám Duch Svätý svojou neobmedzenou mocou. Amen.
