2. pôstna večiereň – Ešte jeden dôkaz …
Written by radovan on mar 10, 2014 in - No Comments
2. pôstne večerné služby Božie – 12. 3. 2014
„Ešte jeden dôkaz …“
Milosť, milosrdenstvo a pokoj od Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Amen.
Matúš 12, 38-42
Vtedy Mu povedali niektorí zákonníci a farizeji: Majstre, chceme vidieť znamenie od Teba. On im však odpovedal: zlé a cudzoložné pokolenie vyhľadáva znamenie, ale nedostane sa mu iného znamenia, len ak znamenia proroka Jonáša. Lebo ako Jonáš bol vo veľrybe 3 dni 3 noci, tak aj Syn človeka bude v lone zeme 3 dni a 3 noci. Mužovia ninivskí povstanú na súde s týmto pokolením a odsúdia ho. Lebo oni sa kajali na kázanie Jonášovo, a hľa, tu je väčší ako Jonáš. Kráľovná Juhu povstane na súde s týmto pokolením a odsúdi ho. Lebo od končín zeme prišla počuť múdrosť Šalamúnovu a hľa, tu je väčší ako Šalamún.
Milí bratia a sestry !
Každý z nás vlastní doklady. Máme rodný list, ktorý je úradným potvrdením, že sme tu. Máme občiansky preukaz, ktorým dokazujeme svoju totožnosť. Máme pas, ktorý ešte stále potrebujeme, ak chceme vycestovať do niektorých krajín. Vlastníme aj vysvedčenia, ktoré sú dokladom o tom, ako sme študovali, aké máme vzdelanie. Mnohí máme aj doklady od cirkvi – o tom, či sme boli krstení, konfirmovaní alebo sobášení. Načo sú nám všetky tieto doklady? Jednoducho na to, aby sme aj pomocou nich mohli ukázať kto sme. Je teda dôležité ich mať a v správnej chvíli aj použiť. Najmä vtedy, ak ich od nás ktosi požaduje – polícia, colníci, zamestnávateľ, či cirkev. Doklady nám umožňujú, aby sme v podstate bez problémov mohli dokázať kto sme, dokázať svoju identitu.
Aj v dnešnom texte žiadajú farizeji od Pána Ježiša akýsi doklad odkiaľ je. Chceli Ho mať konečne jasne zaradeného, aby vedeli jednoznačne povedať kto je. Samozrejme, že od neho nežiadajú rodný list, či pas. Veď to pre nich nebolo podstatné. Oni žiadajú znamenie. Teda čakajú na dôkaz, že Ježiš je od Boha, že je Mesiáš. Videli toho tak málo, že by nemohli veriť? Počuli toho tak málo z Ježišových úst, aby sa nemohli rozhodnúť? Určite nie! Práve naopak Pán Ježiš toho vykonal veľa, ale im to nešlo do hlavy, do srdca. Preto žiadali znamenie, doklad, potvrdenie Ježišovej nebeskej totožnosti.
Ako ľahko sa dostane človek do takejto pozície. Stále len, čosi od Pána Boha chce, aby sa dostal ďalej vo viere. Túžime po znameniach, potvrdeniach, zvláštnych zážitkoch a keď neprichádzajú – sme sklamaní a otrasení v našej dôvere voči Ježišovi. Naozaj však ide vo viere o túžbu po nejakých zvláštnych a mimoriadnych zážitkoch? Ide tu o naháňanie sa za znameniami? Čo je rozhodujúce pre našu vieru?
Pán Ježiš Kristus túto aktivitu farizejov hodnotí veľmi tvrdo a prísne. Označuje ich ako zlé a cudzoložné pokolenie, ktoré vyhľadáva znamenia. Cudzoložné je v zmysle SZ, ktorá označuje modloslužbu ako cudzoložstvo voči pravému Bohu. V Ježišových rukách je všetka moc, ktorú Mu dal Otec. Je to Božia moc. Kto však požaduje dôkaz tejto moci je podobný manželovi, ktorý od svojej manželky začne požadovať nejaké zvláštne dôkazy lásky – okrem toho, že táto žena s ním žije a miluje ho celým srdcom. Je to tá známa veta – ak ma máš rada – potom urobíš toto, alebo tamto. Táto veta znamená koniec lásky. Tak ako túžba po znameniach a dôkazoch znamená koniec viery.
Tam, kde človek žiada dôkazy, garancie, tam už nemôže dôverovať celým svojím srdcom. Boh sa stáva len objektom, ktorý môžeme ovplyvňovať a manipulovať. Preto bol Pán Ježiš rozhorčený touto požiadavkou. On sám hovorí, že naša viera spočíva a je založená na jedinom veľkolepom Božom znamení. Tým je Ježišova smrť a vzkriesenie. Toto je tzv. Jonášovo znamenie. Prorok Jonáš bol tri dni v bruchu veľkej ryby a potom mohol ísť a kázať. Aj Ježiš tu predpovedá, že zomrie a na tretí deň vstane. Toto bude rozhodujúcim znamením pre Izrael, aj pre celý svet. Úlohou kresťana nie je vyzývať Pána Ježiša k predkladaniu Božích dokladov – teda dôkazov a znamení. Našou úlohou je byť pod jeho krížom, pri Jeho otvorenom hrobe. Prijímať celým srdcom, že Ježiš trpel a zomrel za nás. Za mňa. Za teba. Kto toto rozhodujúce Božie znamenie odmieta, kto ho nechce prijať – ten bude stále len špekulovať a vyzývať Pána Boha ku dôkazom. Cesta pravej viery sa začína na Golgote, pri Ježišovom kríži, pri dokázanej Božej láske. Inak to bude len cesta špekulácií.
Bratia a sestry, Pán Ježiš uvádza aj príklady pohanov, ktorí dokázali prijať slovo o Bohu. Nerobí to preto, aby pochválil pohanov, ale pripomína to na hanbu Izraelcov. Kráľovná Juhu privábená slávou Šalamúnovej múdrosti, prišla z veľkej diaľky do Jeruzalema. Tu mohla na Šalamúnovi vidieť Božiu múdrosť, Božie pôsobenie. On jej nedal žiadne zvláštne nebeské znamenie a predsa túžila počúvať, čo Šalamún hovorí. Táto pohanka vynesie na poslednom súde rozsudok zatratenia nad mnohými z izraelského národa. Veď tak ako ona počúvala Šalamúna, aj Židia počúvali Ježiša a predsa ľahostajne a s nepochopením prešli okolo Neho. Aj keď Jeho slovo bolo plné múdrosti a pravdy, aj keď ho s láskou prinášal všetkým, predsa nebolo dostatočným znamením a nie je pre mnohých dodnes. Každý sa k tomu slovu múdrosti dnes môže dostať a každý ho môže smelo počúvať a predsa je pre nás nedostatočné.
V texte sa hovorí aj o Ninivčanoch – tiež pohanoch. Tí robili pokánie na základe Jonášovej kázne. Uverili, obrátili sa k Bohu – na základe jeho svätého slova. To slovo ich oslovilo a premohlo. Aj oni budú stáť ako sudcovia nad Izraelom, ale aj nad všetkými, ktorým nestačilo Božie slovo, výzva k pokániu a obráteniu, ku vyznávaniu hriechov. Práve v pôste ku nám naliehavejšie toto slovo o pokání, o vyznávaní hriechov zaznieva. V Ježišovej dobe sa toto slovo stalo pre mnohých zbožných kameňom úrazu. Je tragédiou, keď Boží ľud nechce nič počuť o pokání. Keď nechce nič počuť o hriechu. Keď má už tupé uši aj srdce a nechce robiť skutočné pokánie. Aj dnes sme cez Ježišovo slovo pozvaní ku pravému pokániu, ku prijatiu zachraňujúcej správy o Kristovej láske ku nám.
Bratia a sestry, na záver pred nami vyvstáva otázka: Odkiaľ pochádzal ten nedostatok pochopenia voči Ježišovi? Prečo boli Izraelci takí slepí a nedokázali vnímať kým skutočne Ježiš je? Veď to boli práve oni, ktorí s uznaním hovorili o Ježišovi, že hovorí „ako nikdy nikto pred Ním!“ – teda boli udivení Jeho múdrosťou ako kráľovná Juhu múdrosťou Šalamúna. Zástupy žasli nad Jeho učením, lebo ich učil ako Ten, kto má moc. A myslí sa na moc Božiu!! Prečo žiadajú dôkaz, prečo požadujú doklad? Oni v skutočnosti nechcú Krista!! Nemajú o Neho záujem. To je ich skutočná tragédia. Vždy viac upadajú do zatvrdilosti. Myslia si, že sami obstoja. Nepotrebujú ani Kristovu múdrosť, ani pokánie, ani Kristovu obeť na Golgote. A tak je to až do dnes. Aj my máme svedectvo o Kristovi v Jeho Slove. Vieme o tom úžasnom znamení Božej lásky – o Ježišovom kríži, smrti aj o vzkriesení a predsa sme bez Krista, bez viery, naplnení túžbou po znameniach, zvláštnych úkazoch. Problémom človeka je teda to, že v skutočnosti nechce Krista ako takého. Možno ho zaujalo niečo z Ježišovej múdrosti, niečo z jeho slov, ale Ježiš ako taký zostáva nepovšimnutý.
Pôstny čas nás chce všetkých upozorniť na golgotské znamenie, aby sme zatúžili po Ježišovi ako jedinej záchrane nášho života, Golgota nám chce pomôcť, aby naša viera bola skutočnou vierou. Ježišovo slovo, Jeho smrť a vzkriesenie sú dostatočným upozornením, že Boh je tu a tiež aj dostatočnou výzvou k tomu, aby človek uveril. Je to dostatočný doklad o tom, kto je Ježiš. Neprepočujme túto Božiu výzvu, neprehliadnime tento Boží doklad, aby raz proti nám na poslednom súde nestáli ľudia, ktorých sme my považovali za nič. Pán Boh nech nám pomáha, aby sme vo svojej viere každý deň rástli, aby sme svoju vieru zakladali na kríži a prázdnom hrobe a aby sme svoju vieru a Božiu milosť dokazovali vo svojom živote každý deň tak, aby mnohí skrze náš životný príklad uverili. Amen.
Pokázňová modlitba: Pane náš Ježiši Kriste, Ty Baránok Boží, obetovaný za nás a pre naše hriechy. Ďakujeme Ti, že si nás oslobodil od večnej smrti, vykúpil z hriechov a odvrátil si od nás hnev svojho nebeského Otca. Prosíme Ťa, daj, aby sme vierou vedeli túto Tvoju nesmiernu milosť prijať. Pomôž nám svojim Duchom k tomu, aby sme pre svoju vieru nepotrebovali a nežiadali viac znamení a zázrakov, ale aby sme sa sústredili na ten najväčší zázrak, ktorým je večný život, ktorý dosahujeme skrze Tvoju smrť na kríži. Daj nám silu, aby sme Ti, náš Pane, vedeli slúžiť novým životom. Pros za nás svojho nebeského Otca, ako si prosil za svojich učeníkov – aby sme mali silnú vieru, ale aj nepriateľov, ktorí Ťa križovali, aby nám bolo odpustené. Ty vieš, že sme hriešni a ešte veľmi často svojim životom hriechu slúžime. Preto Ťa prosíme: zmiluj sa nad nami a veď nás do svojho kráľovstva, aby sme Ťa zo všetkými vyvolenými raz chválili a ctili naveky. Amen.
