2. sviatok Svätodušný – Ktorý dar je najväčší?

Written by radovan on máj 13, 2016 in - No Comments

dar_viery2. sviatok Svätodušný – 16. 5. 2016

„Ktorý dar je najväčší?“

Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.

1.Koritnským 12, 1 – 3

1  Pokiaľ ide o duchovné dary, nechcem, bratia, aby ste zotrvávali v nevedomosti.   2  Viete, že keď ste ešte boli pohanmi, ťahalo vás to k nemým modlám, ako ste boli k tomu vedení.   3  Preto chcem, aby ste vedeli, že nikto, ak hovorí v Božom Duchu, nepovie: Prekliaty Ježiš!, a nikto nemôže povedať: Ježiš je Pán!, iba ak v Duchu Svätom.  

Slávnostné kresťanské zhromaždenie, bratia a sestry v Pánovi!

Včera sme  ako kresťania mali počas slávnostných bohoslužieb narodeninovú oslavu, moderne povedané – narodeninovú párty J Oslavovali sme narodeniny kresťanskej cirkvi v zmysle jej vzniku. Nuž a aká by to bola oslava narodenín bez darčekov?! Keď už my ľudia nejdeme na oslavu s prázdnymi rukami, o to menej Pán Boh. Na tejto oslave je však niečo zvláštne. Ten, ktorý ju zorganizoval, na ňu aj prichádza s tým najväčším darom. On nečaká na naše dary. A ak predsa len na niečo čaká, potom iste na to, že pozvanie na Jeho oslavu prijmeme a necháme sa obdarovať Jeho veľkým darom.

Ako kresťanská cirkev sme si teda pripomenuli významný dar, ktorý Boh dal svojmu ľudu, svojej cirkvi v podobe Ducha Svätého. Nuž a dnes si tento dar chceme, takpovediac rozmeniť na drobné. Teda : čo sme ako kresťania v Duchu Svätom vlastne dostali? Akého daru sa nám skrze Ducha Božieho dostalo? Ako veľmi sme boli obdarovaní?

Otázky charakteru duchovného obdarovania dnes nezaujímajú len nás. Svojho času veľmi zaujímali aj kresťanov v gréckom prístavnom meste Korint. A to až do tej miery, že problematike duchovných darov apoštol Pavol venuje celé tri kapitoly (12 – 14) vo svojom prvom liste tomuto spoločenstvu. Takto apoštol Pavol pojednáva  o viacerých duchovných daroch – hovorenie jazykmi, dar prorokovania, vyučovania, uzdravovania, múdrosti, či lásky. Dnes sa môžeme sami seba pýtať, ktorým z vymenovaných duchovných darov z Božej milosti vo svojom živote disponujeme. A ktorý z nich je najväčší? Ktorý z nich bezpodmienečne treba vlastniť?

Apoštol Pavol nám nedáva celkom jednoznačnú odpoveď. Resp. on sa pozerá na veci tak, že každý z darov má svoje miesto, dôležitosť a opodstatnenosť v kresťanskom spoločenstve. Keď akýkoľvek z duchovných darov v danom spoločenstve chýba, to spoločenstvo je svojim spôsobom o niečo akoby ochudobnené. Predsa sa však pokúša nasmerovať našu pozornosť na to, čo je naozaj veľmi dôležité a svojim spôsobom aj nenahraditeľné. A tak na konci známej 13. kapitoly svojho 1. listu Korinťanom, ktorá je známa aj pod označením „hymna lásky“ píše : „Teraz však zostáva viera, nádej, lásky – to troje. Ale najväčšia z nich je láska.“ (1K 13, 13). Ba dokonca v úvode spomínanej kapitoly píše : 1  Keby som hovoril ľudskými jazykmi, ba aj anjelskými, a lásku by som nemal, bol by som iba ako cvendžiaci kov a zuniaci bubon.   2  A keby som mal aj dar prorokovať a poznal by som všetky tajomstvá a mal by som všetko poznanie a keby som mal takú silnú vieru, že by som hory prenášal, no lásku by som nemal, nebol by som ničím.   3  A keby som rozdal všetok svoj majetok a vydal svoje telo na upálenie, no lásku by som nemal, nič by mi to neosožilo (1K 13, 1 – 3). To sú, bratia a sestry vskutku silné a jednoznačné slová. Je z nich zrejmé, že bez daru lásky je celé naše kresťanstvo iba prázdna forma.

Nie menej dôležitým duchovným darom je však aj viera, milí priatelia. Ježiš, syn remeselníka z bezvýznamnej dedinky na severe Izraela. Ježiš, potulný učiteľ, ktorý zomrel na kríži. A práve Jeho nazývame vo viere Pánom, Kristom a Synom Božím. To predsa nie je len tak. To predsa nevyšlo z nás samých. To nie je len tak samo od seba. Veď keby to bolo také jednoduché, každý by dokázal vyznať, že Ježiš je Pán. Skutočnosť však potvrdzuje, že ani náhodou to nie každý vyznať dokáže. Jedna vec je síce tieto slová vysloviť, vypovedať, druhá vec je stotožniť sa s nimi a prijať ich za svoje.

Bratia a sestry, čím to teda je, že niekto to vyznať vie a niekto nie? Pre apoštola Pavla je to jasný dôkaz pôsobenia, resp. nepôsobenia Ducha Božieho v danom človeku. Viera v Ježiša ako Pána a Syna Božieho je tiež duchovným darom, a to nie hocijakým. Predtým teda než začneme skúmať, ktorý dar je dôležitejší a ktorý menej, uvedomme si, že apoštol Pavol nám už pred mnohými rokmi ukázal, ktorý  smerom sa nám treba uberať a o ktoré dary nám treba prosiť predovšetkým. Okrem vyššie spomínanej lásky je to aj viera. Skrze Ducha Svätého nám Boh do sŕdc vložil dar, ktorým nám daruje samotné nebo a večný život. A síce, keď vo viere nazývame Ježiša svojim Pánom, Majstrom, Spasiteľom a Synom živého Boha.

Drahý brat, milá sestra, možno sa niekedy sám seba pýtaš : Som ja vôbec obdarovaný? Keď Pán Boh rozdával svoje dary, nestál som až niekde na konci? J Milý priateľ, ty si obdarovaný! Pán Boh ti totiž do srdca vložil vyznanie, že Ježiš je aj tvojim osobným Pánom a Spasiteľom. To je dar, ktorým ťa samotný Boh obdaril. Dar viery. Nuž a skrze dar viery si bol obdarovaný aj darom večného života. Veď tak o tom predsa čítame na stránkach Písma : Kto má Krista (v zmysle : kto verí v Krista) má život. Kto nemá Krista (v zmysle : kto v Ježiša ako Krista neverí), nemá života. A opäť na inom mieste čítame : Kto verí, nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života. Nuž a rovnako tak čítame : Ja som vzkriesenie i život. Kto verí vo mňa – hovorí Pán Ježiš – bude žiť, aj keď by umrel.

Sám Pán Ježiš teda vo svojom učení veľmi bazíroval na viere človeka v Neho ako Toho, ktorý od Boha prišiel, ako Syna Božieho, Pána pánov a Kráľa kráľov. Predsa však, aby sa nám to nezdalo až také jednoduché, že stačí len povedať : „Verím v Ježiša“ – apoštol Jakub vo svojom liste píše : Viera bez skutkov je mŕtva. Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti zo svojich skutkov ukážem vieru! A práve na tomto mieste si dar viery a lásky podávajú ruku, milí priatelia! Nie sú to dva nezávislé dary. Naopak! V obdarovanom veriacom človeku pôsobia takpovediac ruka v ruke. Veď nedá sa ústami deklarovať vieru a svojimi činmi nelásky ju hneď negovať, popierať. Nuž a na druhej strane skutky nezištnej, čistej, úprimnej lásky v živote človeka sú krásnym svedectvom viery v Boha, resp. dobrým predpokladom, aby človek popri dare lásky od Boha obdŕžal aj dar viery.

Bratia a sestry je smutné, že v oblasti duchovných darov robia „šarapatu“ práve menšinové protestantské cirkvi či denominácie, ktoré zdôrazňujú výnimočnosť iba niektorých darov, napríklad daru hovorenia jazykmi, alebo daru uzdravovania. Ba čo viac! Títo si dovoľujú tvrdiť, že kto týmito duchovnými darmi nedisponuje, nie je skutočne znovuzrodený, obrátený kresťan! Aká to opovážlivosť! Či to nie zasahovanie do kompetencií Ducha Božieho? On predsa sám najlepšie vie, ktoré spoločenstvo aké dary pre oslavu Krista potrebuje a podľa svojej vôle ich dá konkrétnym ľuďom. Nie však na ich oslavu a obdiv, čo sa práve neraz deje v spomínaných denomináciách, ale na budovanie a posilňovanie daného spoločenstva a na oslavu Krista, Syna Božieho.

Drahí bratia, milé sestry, my sa dnes tešme a radujme, my dnes Pána Boha oslavujme za to, že náš život naplnil skrze Ducha Svätého darom viery. Prostredníctvom tohto daru vyznávame : Ježiš je Pán. Nuž a prosme i to, aby sme tento dar vedeli v akejkoľvek chvíli života dokázať ďalším duchovným darom, a síce láskou. Aby i naša viera nebola len teoretická, mŕtva v skutkoch, ale živá a činná skrze lásku. Amen.

 

48.819538,20.363907