3. adventná nedeľa – dvojaký trest – dvojaké potešenie
Written by radovan on dec 12, 2018 in - No Comments
3. adventná nedeľa – 16.12.2018
„… dvojaký trest – dvojaké potešenie …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Izaiáš 40, 1 – 2
1 Potešujte, potešujte môj ľud, vraví Boh váš. 2 Hovorte k srdcu Jeruzalema a privolávajte mu, že sa skončila jeho otrocká služba, zmierená je jeho vina, že dostal z rúk Hospodina dvojnásobne za všetky svoje hriechy.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Stala sa raz takáto vec : Starší brat udrel mladšieho do tváre tak, že tomu sa pustila krv z nosa. Mama na to staršiemu z bratov hovorí : „Za trest nedostaneš počas ďalšieho týždňa žiadne vreckové.“ Aj otec sa dopočul o tom, čo sa stalo a hovorí staršiemu z bratov : „Za trest nepôjdeš nasledujúce tri dni na počítač.“ Nato starší brat protestuje : „Žiadne vreckové a k tomu ešte aj zákaz ísť na počítač … ale veď to je nespravodlivé … to je predsa dvojnásobný trest!“
Áno, priatelia, to je svojim spôsobom pravda. Byť potrestaný dvakrát za tú istú vec nám príde ako nespravodlivé. Ani svetské ani cirkevné právo človeka netrestá dvakrát za ten istý priestupok. Potom ako tomu máme dnes rozumieť, keď prorok Izaiáš prevoláva na adresu Jeruzalema, „že dostal z rúk Hospodina dvojnásobne za všetky svoje hriechy.“ Náš reformátor Dr. Martin Luther svojho času túto časť Písma preložil takto : 2 Hovorte k srdcu Jeruzalema a privolávajte mu, že sa skončila jeho otrocká služba, zmierená je jeho vina, že dostal z rúk Hospodina „dvojako“ za všetky svoje hriechy. Dvojako – teda nie dvojnásobne! Bratia a sestry, zdá sa to najprv ako hranie sa so slovíčkami. Pravda je však taká, že dvojaký trest nie je v konečnom zmysle to isté ako dvojnásobný trest. Zatiaľ čo pri dvojnásobnom treste sa môže jednať o dva na sebe nezávislé pokarhania (tresty) za ten istý prečin, ako v prípade staršieho z bratov, pojem „dvojaký trest“ nám chce skôr naznačiť, že ten istý priestupok so sebou prináša následky, na ktoré sa treba dívať z dvojakého hľadiska : časného i večného.
Dá sa povedať, milí priatelia, že až dodnes Boh trestá hriechy týmto spôsobom, teda dvojako : časne i večne. Časné následky hriechu badáme v narušených vzťahoch, a to na všetkých rovinách. Na rovine človek – človek, na rovine človek – príroda, a tiež na rovine človek – Boh.
Na rovine človek – človek: ľudia sú si, žiaľ, neraz nie bratmi a sestrami, spoločníkmi a spolupracovníkmi, ale vlkmi, konkurentmi, nepriateľmi a protivníkmi. Zákernými a krvilačnými, túžiacimi po odplate a pomste. Následkom takéhoto prevráteného a nezdravého životného štýlu sú potom okrem iného aj hlboko narušené medziľudské vzťahy alebo aj rôzne ochorenia, a to tak telesné ako aj duševné.
Čo sa týka roviny človek – príroda : človek prírodu drancuje. Porušuje tým pádom mandát, ktorý na začiatku od Stvoriteľa dostal: „obrábať a strážiť“. Človek to pochopil tak, že má pre svoje pohodlie, pokrok a hlavne obohatenie vyrabovať, vykántriť a zdrancovať úplne všetko… Jedným z časných následkov hriechu človeka vo vzťahu k prírode je potom silno znečistené životné prostredie, chorá voda, chorá pôda, chorý vzduch, zmeny klímy, ktorým sme vystavení a znášanie dôsledkov, ktoré z toho vyplývajú : záplavy alebo dlho trvajúce suchá, tornáda a ďalšie extrémy v počasí …
Nuž a čo sa týka roviny človek – Boh : človek má stále tendenciu skrývať sa pred Bohom a utekať pred Ním tak ako aj prví ľudia v raji po spáchaní prvého hriechu. Človek namiesto toho, aby si svoje zlyhanie priznal, radšej zvaľuje vinu na druhého človeka : Adam na Evu, tá zas na hada. Človek sa dokonca neštíti obviniť ešte aj Boha za svoj hriech : Žena, ktorú si mi (ty) dal, aby bola pri mne, dala mi zo stromu; i jedol som (1M 3, 12). Človek namiesto toho, aby Bohu vyznal svoj hriech, radšej bude zatĺkať ako malý chlapec. Bude sa hrať na nevinného, podvedeného, ukrivdeného, ba dokonca spravodlivého. Na toho, kto si aj bez Boha poradí. Kto nepotrebuje žiadne odpustenie, milosť, milosrdenstvo ani Boha …
Bratia a sestry, no sú tu ešte aj večné následky hriechu ako súčasť dvojakého Božieho trestu. Tie sú však už z Božej milosti pre všetkých nás a pri všetkých nás eliminované. A to vďaka Spasiteľovi na kríži. Práve v tom spočíva skutočne radostná zvesť evanjelia, ktorá sa zvestuje celému svetu : Otrocká služba sa skončila. Vina je zmierená, odčinená.
V prípade Jeruzalema sa otrocká služba skončila po 70 rokoch. Číslo 70 v tomto prípade možno pokojne chápať ako číslo symbolické, vyjadrujúce plnosť, resp. naplnenosť. To znamená : 70 rokov otroctva je dostatočný trest za bezbožnosť obyvateľov Jeruzalema v očiach Hospodina. 70 rokov utrpenia odčinilo vinu národa.
V prípade nás ostatných sa otrocká služba skončila Ježišovou smrťou na kríži a Jeho následným zmŕtvychvstaním po troch dňoch. Naša otrocká služba pritom spočívala v následkoch prvého hriechu prvých ľudí. Tie následky sú opísané v Starej zmluve slovami : Nebudem už pre človeka preklínať zem, lebo jeho zmýšľanie je zlé od mladosti … (1M 8, 21). To znamená : našou otrockou službou a následkom hriechu je „zlé zmýšľanie človeka od jeho mladosti“. To je to, čo teológia označuje ako tzv. dedičný hriech.
Tie následky sú však opísané rovnako tak v Novej zmluve. Apoštol Pavol píše : 18 Viem totiž, že vo mne, to jest v mojom tele, neprebýva dobré, lebo vôľu k dobrému mám, ale nemám sily, aby som to vykonal. 19 Nečiním totiž dobré, čo chcem, ale robím zlé, čo nechcem. 20 Ale keď robím, čo nechcem, nie ja to robím, ale hriech, ktorý prebýva vo mne. 21 Pre mňa, ktorý chcem konať dobré, nachádzam teda zákon, že zlé je pri mne. 22 Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom, 23 ale vo svojich údoch vidím iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu mojej mysle a zotročuje ma zákonom hriechu, čo je v mojich údoch. 24 Biedny ja človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti? 25 Ale vďaka Bohu skrze Ježiša Krista, nášho Pána! A tak teda ja – ten istý – svojou mysľou slúžim zákonu Božiemu, telom však zákonu hriechu (R 7, 18 – 25).
Drahý brat, milá sestra, dnešná 3. adventná nedeľa k tebe však neprichádza iba so zvesťou o „dvojakom treste“. Prichádza i s potešujúcou zvesťou o „dvojakom potešení“ : 1 Potešujte, potešujte môj ľud, vraví Boh váš. 2 Hovorte k srdcu Jeruzalema a privolávajte mu, že sa skončila jeho otrocká služba, zmierená je jeho vina …
(1) Tvoja i moja otrocká služba sa skončila. (2) Tvoja i moja vina je zmierená a odčinená. Táto dvojnásobná zvesť o potešení je pritom jednou z hlavných tém posolstva proroka Izaiáša. Je to rovnako tak jedna z hlavných tém kresťanského adventu. Samotné potešenie vyplýva zo skutočnosti, že Boh sa nad nami zľutoval a vykúpil nás. Zaplatil za nás najvyššiu cenu – životom svojho jednorodeného Syna. Potešenie je v tom, že je tu, aby nám pomáhal, aby bol s nami a pri nás. Je to tak ako to Hospodin zasľubuje ústami proroka Izaiáša na inom mieste svojho proroctva : Ajhľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno : Immanuel (čo v preklade znamená : Boh s nami.)
Toto potešenie, milí priatelia, sa má ohlásiť predovšetkým Jeruzalemu – ľudu zotročenému v Babylone, ale aj tomu, ktorý ostal žiť naďalej v zničenom meste. Ľudu porobenému, ktorý žije v porazenom meste okolo zboreného a olúpeného chrámu. Žije tam bez potešenia, ale tiež bez vyhliadky na zmenu situácie. Akúkoľvek zmenu daného neblahého stavu môže pritom spôsobiť iba Boh. A on ju aj robí! Mení politickú klímu a sám dáva všetko do poriadku.
Takto, bratia a sestry, i život dnešného človeka akoby sa podobal zborenému a olúpenému jeruzalemskému chrámu. Každý z nás je predsa chrámom Božieho Ducha, chrámom Božieho prebývania. Satan však svojou neúnavnou aktivitou pri nás a v nás, na chráme nášho života spôsobil veľké škody. Olúpil nás o skutočnú radosť, nádej i vyhliadku krajšej budúcnosti. Akúkoľvek zmenu daného neblahého stavu pri nás môže opäť spôsobiť iba Boh. A on to aj robí!
Tak Jeruzalemčanov ako aj nás nazýva svojim ľudom. To znamená : neprestal s nami mať osobný vzťah. Stojí o nás. Nuž a dôkazom toho je i tá skutočnosť, že dnes každý jeden z nás môže zdarma prijímať pokrm a nápoj, ktoré sú pre večný život : telo a krv nášho Pána Ježiša. Dnes i ty v tom najvzácnejšom pokrme môžeš pocítiť a prežiť osobnú blízkosť Boha, ktorý sa ťa ujíma, aby ťa viedol dobrými cestami a raz priviedol až k sebe, do svojej slávy. A preto pristúp! Pokľakni, prijmi, čo ti je ponúkané, prejav svoju vďačnosť, polepši svoj život, otvor svoje srdce pre Božiu lásku a nechaj sa viesť! Amen.
