3. adventná večiereň – Očakávania dnes
Written by radovan on dec 15, 2014 in - No Comments
3. adventná večiereň – 17. 12. 2014
„Očakávania dnes“
Milosť nášho prichádzajúceho Pána Ježiša Krista nech je so všetkými nami! Amen.
J 16, 22-23
22 Aj vy máte teraz zármutok, ale zasa vás uvidím a srdce sa vám bude radovať a vašu radosť vám nikto nevezme. 23 V ten deň sa ma nebudete na nič pýtať. Amen, amen, hovorím vám, keď budete Otca o niečo prosiť v mojom mene, dá vám to.
Milé sestry a bratia v prichádzajúcom Pánovi!
Na posledných dvoch adventných večierňach sme si zatiaľ hovorili o očakávaniach ľudí v dobách dávnych – pred príchodom Pána Ježiša Krista, takisto o očakávaniach ľudí Jeho generácie a napokon aj o očakávaniach kresťanov po Jeho vstúpení na nebo. Videli sme nedostatky i prednosti generácií pred nami a snažili sa poučiť z ich chýb, no tiež nasledovať ich príklad. Namierme však na záver svoj pohľad aj do našich vlastných radov. Aké sú naše dnešné očakávania? Určite nejaké sú, určite sú rôzne a individuálne. Niektoré sú reálne, niektoré možno aj nereálne. Jedny sa týkajú nášho osobného života, iné zas našej práce. Ďalšie sa dotýkajú našich vzťahov, nášho postavenia, kariérneho rastu, či nášho materiálneho zabezpečenia. Každý z nás niečo očakáva. Niektoré z našich očakávaní si pritom dokážeme naplniť sami. S inými nám musia pomôcť druhí ľudia. Pri naplnení ďalších je to možno otázka šťastia a opäť pri ďalších si uvedomujeme, že ich naplnenie je len otázkou Božieho požehnania, vôle a milosti. Ináč povedané : Ak Pán Boh dá, bude to. Ak nie, tak nie.
Ak vyčítame dnešnému svetu, že sa málo zaoberá duchovnými vecami, a že nerieši otázku svojej spásy; ak tvrdíme, že kvôli tomu nedokáže pochopiť a precítiť advent, ani sa tešiť z Pánovho príchodu, spýtajme sa sami seba: ako tieto veci srdcom vnímame my sami? Áno, rozumom sa nimi zaoberáme, veď sa pravidelne stretávame v chráme. Vieme všetko o minulosti aj teoretickej budúcnosti sveta v duchovnej oblasti, ale prejavuje sa to aj v realite nášho každodenného života?
Pán Ježiš svojim učeníkom hovoril, že aj keď sú teraz smutní, zase sa čoskoro stretnú s Ním – svojim Pánom – a ich srdce sa poteší. Navyše im zasľúbil, že ak budú o niečo prosiť v Jeho mene, dá im to. Bratia a sestry, sú pre nás tieto slová dostatočne hodnoverné? Pán Ježiš nám vo svojich slovách v podstate načrtol dve očakávania, ktoré by nás, kresťanov, napriek našej rôznorodosti, všetkých mali charakterizovať, a tým pádom aj zjednocovať. Je to predovšetkým očakávanie Jeho príchodu. A potom je to aj očakávanie vypočutia našich modlitieb.
Predpokladám, že každý jeden z nás má svoju vlastnú, osobnú skúsenosť s vypočutou modlitbou, pravdepodobne však aj s viacerými vypočutými modlitbami. I to je jeden z dôvodov Božej existencie. I to je jeden z dôkazov, že Boh to so svojimi sľubmi myslí férovo a vážne. Ak dokáže splniť jeden nami očakávaný sľub, potom určite naplní aj sľub ohľadom svojho príchodu. Pre Jeho verných to bude príchod plný nikdy nekončiacej radosti, odstránenia smútku, bolesti. Príchod naplnený pokojom a spravodlivosťou, kedy sa presadí dobro, zatiaľ čo zlo vo svojej každej forme bude ukončené.
Bratia a sestry, o to viac je zarážajúce, keď mnohí kresťania pravidelne navštevujú služby Božie, no svoj život si organizujú po svojom a Pána Boha doň veľmi nepustia. Ak potom Pán nejakým spôsobom do ich života zasiahne a zmení trasu, ktorú si oni naplánovali, šokuje ich to. Rovnako tak sa mnohí kresťania modlia za rôzne veci, no v srdci ani neočakávajú ich naplnenie a podobajú sa tým cirkevníkom, ktorí sa v horúcom a suchom lete chceli modliť za dážď, no kňaz ich napomenul: „Ak sa chcete modliť za dážď, prečo ste si nepriniesli dáždniky?“
Aj keď sme my, dnešní kresťania, vo svojich predstavách o kus inde ako boli učeníci Pána Ježiša Krista a i keď sme o kus inde ako mnohí dnešní moderní ľudia, ktorí Pána Boha vôbec nepotrebujú, predsa slová Božích zasľúbení znejú dnes aj nám. Je len na nás, ako sa k nim postavíme. Je len na nás, či ich berieme vážne alebo ich vnímame skôr len ako nostalgickú rozprávku – No skutočný život je iný. V realite to tak predsa nefunguje! – povedia aj mnohí kresťania.
Milí priatelia, tie proroctvá Izaiáša a Micheáša sa už naplnili. No stále ostáva v platnosti zasľúbenie Pána Ježiša, ktorý nám sľubuje svoju stálu prítomnosť, pomoc, pokoj a radosť, ktorý nám sľubuje dobré rady, stálu ochranu a večný život v nebesiach. Dokážeme so všetkými týmito vecami rátať ako s realitou nášho každodenného života? Ak áno, potom advent aj pri nás a pre nás má zmysel, pretože práve v advente s napätím, ale aj radosťou očakávame toho, ktorý prichádza, aby nám to všetko dal.
Kiež je pre nás všetkých v našich očakávaniach prichádzajúceho Pána povzbudením a posilnením svedectvo Crystal McVeovej, autorky knihy „Precitnutie v nebi“ :
Desiateho decembra 2009 prestala Crystal McVeová, tridsaťdvaročná matka štyroch detí, dýchať. Tvár jej najprv nadobudla tmavomodrý nádych, potom až sčernela. Jej matka zúfalo kričala o pomoc a ošetrovateľka sa ju pokúšala oživiť, ale bezvýsledne. Dnes si už Crystal nepamätá, čo sa dialo v nemocničnej izbe počas deviatich minút, kým bola v bezvedomí. Vôbec nič si nevybavuje z paniky, ktorá tam prepukla, keď hlavná sestra vyhlásila pohotovosť najvyššieho stupňa. Pamätá si len to, ako ju to unieslo nevedno kam a že sa prebudila v nebi, na mieste naplnenom takým svetlom a láskou, že sa ani nechcela vrátiť. Väčšinu svojho bolestného života sa Crystal cítila úplne mimo Božieho pôsobenia. Ale potom nadišiel ten 10. december a deväť minút, ktoré všetko zmenili.
„Práve preto sa chcem o tento príbeh podeliť so svetom. Pretože som bývala skeptická, hriešna a neverila som v Boha či v nebo. Ale Boh je reálny. Nebo je reálne. A najreálnejšou zo všetkého je Božia láska k nám.“– píše autorka knihy precitnutie v nebi.
Drahí priatelia, prajem vám dožitia sa naplnenia všetkých vašich dobrých a zmysluplných očakávaní. Predovšetkým vám však prajem, aby ste nikdy neochabovali v očakávaní príchodu nášho Pána, ktorý pre nás bude nikdy nekončiacou radosťou a začiatkom života večného v kráľovstve nebeskom. Prajem vám, aby ste nikdy nepochybovali o moci modlitby, ale vo viere a dôvere v Božiu lásku a moc očakávali na jej naplnenie.
Teraz máte zármutok, ale zasa vás uvidím a srdce sa vám bude radovať a vašu radosť vám nikto nevezme. 23 V ten deň sa ma nebudete na nič pýtať. Amen, amen, hovorím vám, keď budete Otca o niečo prosiť v mojom mene, dá vám to. Maranatha! Príď Pane Ježiši! Príď do našich životov, rodín, spoločnosti, vzťahov i do svojej cirkvi! Amen.
