3. adventné večerné služby Božie – vykúpený alebo vyničený

Written by radovan on dec 14, 2020 in - No Comments
article_image_full
  1. adventná večiereň – 16.12.2020

„… vykúpený alebo vyničený …“

Milosť vám a pokoj od nášho prichádzajúceho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista! Amen.

Izaiáš 1, 21 – 31

21 Ako sa z verného mesta stala neviestka? Bolo plné práva, prebývala v ňom spravodlivosť, no teraz sú v ňom vrahovia. 22 Tvoje striebro sa znehodnotilo, tvoje víno je zriedené vodou. 23 Tvoje kniežatá sú vzbúrenci, spolok zlodejov, všetci milujú úplatok, ženú sa za odmenami, sirôt sa nezastanú a žaloba vdovy k nim nepríde. 24 Preto výrok Pána, Hospodina zástupov, Izraelovho Mocného, znie: „Beda, vyvŕšim sa na svojich protivníkoch, vypomstím sa na svojich nepriateľoch. 25 Obrátim proti tebe svoju ruku, lúhom vyplavím tvoju nečistotu, odstránim všetok odpad. 26 Vrátim ti sudcov, ako boli kedysi, aj tvojich poradcov ako voľakedy. Potom ťa nazvú spravodlivým mestom, mestom vernosti.“ 27 Sion bude vykúpený súdom a jeho obrátení spravodlivosťou. 28 Záhuba vzbúrencom a hriešnikom! Tí, čo opustia Hospodina, zahynú. 29 Zahanbíte sa pre posvätné duby, po ktorých ste tak túžili, budete sa pýriť za záhrady, ktoré ste si vybrali. 30 Budete ako dub, z ktorého opadáva lístie, ako záhrada, ktorá je bez vody. 31 Mocnár bude ako pazderie a jeho dielo ako iskra, oboje bude horieť a nik ich nezahasí.

Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!

Naše spoločné úvahy sme pred týždňom zakončili konštatovaním, že buď sa Izrael dá na pokánie alebo čelí pohrome nevídaných rozmerov. Prorok Izaiáš v prvej kapitole svojho proroctva naďalej analyzuje túto vážnu situáciu. Akoby hľadal príčiny tohto nelichotivého stavu. Izrael mal byť svojmu Bohu verný ako žena mužovi, no nebol. Postupne sa stával neviestkou, keď dával prednosť pohanským bohom a nedodržiaval prikázania. Izaiáš spomína na verné mesto, ktorým Jeruzalem bol za panovania kráľov Dávida a Šalamúna. Vtedy to bolo mesto plné práva. Dodržiaval sa v ňom právny poriadok a prebývala tam spravodlivosť. Avšak tie časy sú dávno preč. Teraz sú v meste vrahovia namiesto sudcov. Postihnutí sa nevedia dovolať spravodlivosti. Všade vládne svojvôľa a nikto si nie je istý životom. To je vskutku akoby scenár zo zlého filmu …

Bývalý Jeruzalem plný spravodlivosti bolo možné prirovnať k čistému striebru. No teraz je bez hodnoty ako striebro plné prímesí olova a cínu. Alebo ako víno zriedené vodou, ktoré stratilo svoju akosť, chuť a kvalitu. Takto i Jeruzalem v očiach Hospodinových stratil na cene. Zavinili to predovšetkým všetci tí, ktorí sa mali starať o právo. Tí, ktorým bola zverená moc, však právo pošliapali. Spolčili so zlodejmi, dopomáhali si k majetku nespravodlivými súdmi. Nemali problém prijímať úplatky.

Drahí priatelia, ako veľmi to pripomína momentálnu situáciu na Slovensku! Keď niekdajší mocní mužovia tejto krajiny, postupne jeden za druhým končia vo väzení. Ani oni sa totiž neštítili úplatkov, do neba volajúcej korupcie a zlodejstva. Nuž a rozhodnutia súdov si prispôsobovali tak, ako im to vyhovovalo, neberúc pritom ohľad na spravodlivosť ani na zákon …

Nad vinníkmi vypovie rozsudok sám Pán, Hospodin zástupov, Izraelov Mocný. Všetky tieto Božie mená sú tu nakopené na jednom mieste preto, aby vynikla Jeho moc. Hospodin je tu zobrazený ako všemocný, nepremožiteľný a víťaz nad nepriateľmi. Nikto Mu nakoniec nebude môcť protirečiť ani sa Mu postaviť. Jeho súd bude definitívny a nebude sa dať voči nemu odvolať. Bratia a sestry, na tomto mieste si musíme uvedomiť, že ako nečistí hriešnici sme i my všetci Božími „protivníkmi“ a „nepriateľmi“. Skorumpovaní sú teda nielen politici. No keďže si ich volíme my, aj my sme svojim spôsobom skazenými zlodejmi. A i keď sa to nepočúva ľahko ani dobre, v podstate je na tom obrovský kusisko pravdy …

„Beda, vyvŕšim sa na svojich protivníkoch, vypomstím sa na svojich nepriateľoch. 25 Obrátim proti tebe svoju ruku, lúhom vyplavím tvoju nečistotu, odstránim všetok odpad. Natiahnutá Božia ruka chce vystihnúť neodvrátiteľnosť zaslúženého trestu. Jeho účelom však nie je zahubiť, ale očistiť vyvolený ľud. Sion bude musieť prejsť ohňom Božej horlivosti, ktorá ho prečistí tak ako sa prečisťuje striebro. Boží súd zničí všetkých, ktorí zľahčili Boží zákon a oddelí spravodlivých od nespravodlivých. V tomto súde obstoja iba tí, ktorí sa obrátia a ktorých Pán prijme na milosť.

Potom dá Hospodin ľudu takých sudcov a radcov, aby bolo znovu nastolené právo. Tak ako tomu bolo na počiatku. Jeruzalem opäť získa svoje čestné meno. Bude verným mestom, mestom spravodlivosti. Bratia a sestry, na tomto mieste je azda dobré povedať, že táto prorokova nádej nachádza vyvrcholenie v očakávaní spravodlivého Kráľa, Kniežaťa pokoja. Tohto Kráľa, toto Knieža kresťanská cirkev odjakživa identifikuje s Ježišom z Nazaretu. On sám a nikto iný je naplnením prorokových slov!

Drahí priatelia, radikálna očista často bolí. To vyplýva zo slov: lúhom vyplavím tvoju nečistotu, odstránim všetok odpad. Pokiaľ sa človek poraní a chce si ranu vyčistiť, aby sa nezapálila a nezačala hnisať, je nutné naliať do nej dezinfekciu. Nuž a tá poväčšine riadne zaštípe. No ako ľudia radšej podstúpime a vytrpíme túto bolesť ako by sme mali znášať útrapy spôsobené zapálením rany a komplikáciami, ktoré by sa mohli k tomu všetkému pridružiť. Podobne aj po tej duchovnej stránke si dnes musíme uvedomiť, že naše hriechy, neprávosti či neposlušnosť voči Hospodinovej vôli sú takisto akoby ranou, ktorej nečistota musí byť vyplavená von. Inak sa rana hriechu ešte zhorší a spôsobí nám ďalšie problémy. Toto všetko nakoniec môže skončiť večným zatratením a odlúčením od Božej milosti. Radikálna očista teda síce často bolí, avšak bez nej nie je možné spoločenstvo so svätým Bohom.

Sion bude vykúpený súdom a jeho obrátení spravodlivosťou.  Záhuba vzbúrencom a hriešnikom! Milé sestry, drahí bratia! Nie inak je tomu dnes. I my sme boli vykúpení súdom. Nie však súdom, ktorý bol vynesený nad nami, ale súdom, ktorý bol vynesený nad spravodlivým a nevinným Božím Synom. V tom je to Božie a tiež božské riešenie, priatelia. Volá sa: Vianoce. –  To betlehemské dieťa ako jediný čistý človek zoberie na seba špinu všetkých a Boh „obráti svoju ruku proti“ nemu a nie proti nám – jeho nepriateľom. No pravda je taká, že i od nás sa niečo očakáva. To, čo sa očakáva od nás, je spravodlivosť. Nie však spravodlivosť v tom, že: nikoho som nezabil, nekradnem, s nikým nič nemám … Pretože poväčšine takto ľudia nejeden raz vnímajú spravodlivosť. No Písmo sväté pozná iba jednu spravodlivosť. Tak o tom čítame napríklad na stránkach Starej zmluvy: Uveril Abrahám Hospodinu a On mu to počítal za spravodlivosť. Inak povedané: našou jedinou spravodlivosťou pred Bohom je len a len naša viera. Výsledkom je potom to, čo apoštol Pavol píše vo svojom liste Rimanom 5,1: „ospravedlnení z viery máme pokoj s Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista“.

Na druhej strane však platí aj to, o čom sa dočítame v Jánovom evanjeliu 3,19: „A v tom je súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé“. Nuž a u proroka Izaiáša je to vyjadrené tvrdými a nekompromisnými slovami: Tí, čo opustia Hospodina, zahynú. Drahý brat, milá sestra: Pridŕžaš sa Hospodina? Pokiaľ áno, potom budeš zachránený pre večnosť. Pokiaľ si Ho opustil, zahynieš. Nič viac navyše ani nič menej. Božie pravidlá si nastavené veľmi jasne. Sú svojim spôsobom radikálne. Nepripúšťajú inú variantu výkladu. Nemusíš mať doktorát z filozofie alebo teológie, aby si im porozumel. Drahí priatelia, berme, prosím, tieto Božie vyjadrenia vážne! A nedajme sa uchlácholiť tým, že nejako snáď len bude. Ono nejako určite bude! Len či to bude dobré aj pre nás …

Zahanbíte sa pre posvätné duby, po ktorých ste tak túžili, budete sa pýriť za záhrady, ktoré ste si vybrali. 30 Budete ako dub, z ktorého opadáva lístie, ako záhrada, ktorá je bez vody. 31 Mocnár bude ako pazderie a jeho dielo ako iskra, oboje bude horieť a nik ich nezahasí. Aby sme týmto prorokovým slovám porozumeli, musíme rozumieť symbolickej reči, ktorú na tomto mieste používa. Dub bol v staroveku stromom, pod ktorým sa prinášali obete pohanským bohom. Niečo podobné nám chce vylíčiť aj pojem „záhrada“. Dub, z ktorého opadáva lístie akoby nám chcel naznačiť, že niečo s ním nie je v poriadku. Vysychá. Umiera. A podobne záhrada, ktorá je bez vody. Vysychá a umiera. Taký je koniec každého, kto sa vedome odvracia od Hospodina. Ten koniec nemusí byť evidentný okamžite. Veď ani strom nevyschne zo dňa na deň. A podobne ani záhrada. Je to dlhší proces. No trpký koniec je neodvratný, pokiaľ sa nespraví včasný zásah. Na tomto mieste azda vyvstáva otázka: Koho skutočne milujeme my? Po čom „bažíme“? Po čom tak veľmi túžime? Čo sme „si vybrali“? Svetlo sveta, teda Krista, alebo „duby“ a „záhrady“, teda iných bohov? I tento predvianočný zhon, v ktorom sa ocitáme, zvykne odhaliť kto, resp. čo je našim Bohom alebo bohom.

Pokiaľ sa však za svoje pomýlené hodnoty ešte dokážeme „zahanbiť“ a „zapýriť“, potom vďaka Bohu za túto príležitosť nápravy. Mocne sa jej chopme a nenechajme si ju vytrhnúť! Využime ju, pokiaľ ešte máme možnosť, príležitosť a čas! Pretože pokiaľ i túto poslednú možnosť „prepasieme“, potom môžeme očakávať už iba jedno: 31 Mocnár bude ako pazderie a jeho dielo ako iskra, oboje bude horieť a nik ich nezahasí. Áno, nie je to nič iné, iba inými slovami povedané, čo i Pán Ježiš hovorí: a tí, čo dobre činili, vyjdú na vzkriesenie k životu, tí však, ktorí páchali zlo, na vzkriesenie k súdu (J 5,29). Tam bude plač a škrípanie zubov (Mt 25,30)… Amen.

Použité materiály: Kázňové prípravky od doc. Ing. Bohdana Hroboňa PhD. M.A. 

 

 

48.819538,20.363907