3. nedeľa pred koncom cirkevného roka 2022 – vtedy prišla potopa a všetkých zahubila

Written by radovan on nov 03, 2022 in - No Comments
article_image_full
  1. nedeľa pred koncom CR – 6.11.2022

„… vtedy prišla potopa a všetkých zahubila …“

Pomodlime sa : Nebeský Otče, skrze nášho Pána Ježiša Krista Ti ďakujeme za to, že nám poodhaľuješ aj kúsok z budúcnosti. Iste, nevieme všetko. Nevieme, kedy bude náš koniec, nevieme, kedy nastane koniec tohoto sveta, nevieme, kedy sa vrátiš, Pane Ježiši, aby si súdil živých i mŕtvych. Takisto nevieme, až dokedy bude trvať Tvoja doba milosti. Jedno však vieme určite. Ty sa vrátiš, a každý jeden z nás sa bude musieť pred Tebou postaviť, aby vydal počet zo svojho života. Aby vyniesol dobré alebo zlé podľa toho ako konal a aké hodnoty presadzoval. Dnes preto spolu so žalmistom voláme : Uč nás tak počítať dni života, aby sme múdre srdce získali! Daj nám väčšiu túžbu po zodpovednom živote, väčšiu vďačnosť do srdca za dobu milosti, ktorá ešte stále trvá. Chráň nás od toho, aby sme Tvojou milosťou pohŕdali a znevažovali ju! Veď je to ten najväčší dar pre nás hriešnikov. Otvor aj dnes naše uši, mysle i srdcia pre slovo, ktoré bude zvestované a pomáhaj nám zariadiť sa podľa neho. Amen.

Lukáš 17, 26 – 27. 30

26 Ako bolo za dní Noacha, tak bude aj za dní Syna človeka. 27 Jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Noach vošiel do korábu. Vtedy prišla potopa a všetkých zahubila. 30 Tak bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka.

Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!

Postava Noácha je nám všetkým asi veľmi dobre známa. Ak už nič viac o ňom nevieme, tak aspoň to vieme, že postavil koráb, resp. archu a že jeho meno má niečo do činenia s potopou. Pozrime sa však dnes trošku bližšie na túto významnú postavu biblických pradejín a takisto aj na dobu v ktorej žil. Možno budeme prekvapení, koľko podobností objavíme.

Noách bol v prvom rade spravodlivý muž. Jeho spravodlivosť bola taká veľká, že ho Hospodin poveril, aby zachránil ľudstvo pred úplným vyhladením. Samozrejme, bola na to potrebná odvaha, dôvera v Boha a takisto aj poslušnosť, aby Božie nariadenie premenil v realitu a síce, aby postavil koráb, v ktorom by mali miesto všetky zvieratá, každé po páre. Keď sa ho jeho susedia a vôbec ľudia, medzi ktorými žil, pýtali načo to všetko robí, jednoducho odpovedal, že sa v nej zachránia ľudia a zvieratá pred potopou. To celkom iste vzbudzovalo len smiech a výsmech, pretože do tej doby nikdy nepršalo. Slovo dážď v ich jazyku fakticky vôbec neexistovalo.

A tak, keďže oní ľudia akosi nedokázali prijať Noáchom ohlásený fenomén o daždi a potope, mali z Noáchovej zvesti o poslednej dobe len posmech. Ďalej si žili svojim hriešnym životom, o ktorom sa Hospodin vyjadril, že „každý výtvor ľudskej mysle a ľudské srdce sú v každej chvíli iba zlé.“ Noách sa však nedal zastrašiť. Navzdory cynickej kritike budoval neochvejne ďalej svoju archu. A keď sa ho pod modrým jasným nebom pýtali – Tak kde je ten tvoj dážď? – len pokojne odpovedal : Nemýľte sa! Boh sa nedá vysmievať!

Čím ďalej Noách budoval archu, tým bezuzdnejší boli ľudia, pretože to bezoblačné nebo im len potvrdzovalo, že sa nič nestane. Uprostred tohoto krásneho počasia zrazu vošiel Noách, jeho rodina a zvieratá do korábu. A keď ešte ani nebolo najmenšieho náznaku dažďa, Hospodin za nimi zavrel dvere do korábu. Až po siedmych dňoch začalo pršať a prívaly vôd prikryli zemský povrch. Potom už bolo pre skutočne príliš neskoro. V tejto chvíli už akékoľvek pokánie bolo márne.

Bratia a sestry, nie je to tak trošku podobné aj tejto dobe? Aj dnes sa ľuďom, možno ešte viac a intenzívnejšie ako v Noáchových dňoch zvestuje, že posledná doba je blízko. A tí, ktorí na to poukazujú, rovnako tak nejeden raz ako Noách čelia posmechu, resp. obvineniam zo šírenia paniky a strachu. Na nás, bratia a sestry, je, aby sme sa nedali strhnúť týmto prúdom. Na nás je, aby sme mali oči a mysle otvorené. Na nás je, aby sme bdeli a sústredene očakávali druhý Pánov príchod, aby nás nezastihol nepripravených, tak ako potopa Noáchovú generáciu. Na nás je, aby sme spolu s Noáchom dôverovali a stopercentne sa spoľahli na Pánovo zasľúbenie, že On sa vráti a ukončí dejiny sveta i človeka.

Doba Noáchovej archy nám tak dnes, bratia a sestry, pripomína štyri dôležité veci :

  1. Morálny úpadok v našej dobe sa podobá tomu pred potopu. Všade naokolo sa stretávame so zvrátenosťami, posmechom, morálnym úpadkom a bezmedzným sebectvom. Ľudia od tých najnižších vrstiev až po tie vládnuce sa už nechcú dať napomínať Duchom Božím a čím ďalej tým viac sa od Všemohúceho dištancujú. Miešanie náboženstiev, tolerantný prístup a oficiálny dialóg kresťanských cirkví so zástancami názorov, ktoré odporujú Biblii a popierajú jediného živého Boha, v zásade otvárajú cestu všetkému možnému, len nie pravde, ktorá sa zjavila v Ježišovi Kristovi. V cirkvi sa stále viac a viac udomácňuje karierizmus, falošnosť, neúprimnosť, prospechárstvo. Ezoterika, okultizmus a satanizmus sú stále viac populárnejšie a pre mnohých prijateľnejšie. Cez masmédia sa rôzne zvrátenosti dostávajú pohodlne priamo až do našich domovov. Dnes, žiaľ, i niektorí liberálne nastavení kňazi nemajú problém označovať to, čo samotný Stvoriteľ označil za hriech, ohavnosť a zvrátenosť, ako za dobré a v pohode. Takisto morálne obmedzenia vo vede klesli na minimum. Všetko sa sústreďuje len na pozemský život, takže Stvoriteľ a Zachovávateľ života je zo spoločnosti postupne vyraďovaný. Pred potopou „Hospodin videl, že skazenosť ľudí na zemi bola veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca bolo ustavične zlé.“ Vidí dnes Pán Boh svojim všetko prenikajúcim zrakom niečo iné?
  2. Človek sa ďalej nevyvíja. V určitých kruhoch sa predpokladá vývoj človeka k lepšiemu. Tak to napríklad učil aj sám učiteľ národov a biskup Jednoty bratrské – Jan Amos Komenský. Skutočnosť to však akosi nedokazuje. Dosiahli sme neuveriteľný duchovný úpadok a pokiaľ sa hriechu týka, nie sme o nič lepší, ako naši predkovia. Aj keď technika, veda, vzdelanosť a hmotné zabezpečenie vykazujú vývoj, ľudské srdce zostalo nezmenené, rovnaké. Človek je schopný rovnakých ohavností ako ľudia pred potopou a takisto ich aj praktizuje. Skoro by sa dalo hovoriť o nevypočítateľnosti zlého. Možno aj preto riekol Hospodin krátko po potope, ktorú prežilo len osem ľudí : Nebudem už pre človeka preklínať zem, lebo jeho zmýšľanie je zlé od mladosti a nebudem už biť všetko živé, ako som to urobil. Toto povedal Hospodin, keď Noách vyšiel z archy, postavil Hospodinovi oltár a obetoval prvú obeť po potope. Pán Boh jednoducho vedel, že Noáchovi potomkovia nebudú iní, než generácie pred potopou. Jedine obeť ich môže zachovať, aby opäť nevyhynuli. Každá ľuďmi prinesená obeť však bola iba nedokonalým predobrazom všeobecnej a večne platnej obete Ježiša Krista na kríži. Len v Ňom môžeme ujsť pred budúcim súdom.
  3. Je pripravená „archa“ vykúpenia. Potopa nezachvátila ľudstvo bez varovania. Hospodin ich neponechal v nevedomosti. Dlhý čas pred potopou Noách ako kazateľ spravodlivosti upozorňoval na Hospodina a Jeho slovo. A kvôli všetkým spolu so svojimi synmi budoval počas mnohých rokov viditeľne koráb. Písmo sväté svedčí, že Noach so svojimi synmi staval koráb celých 120 rokov. 120 rokov trvala vtedy doba milosti, kedy ľudia mohli konať pokánie a zmeniť svoje myslenie. Ani to však nestačilo. Ani to nepomohlo. Určite by v korábe mohlo nájsť útočisko viacej ľudí, keby boli stáli o záchranu. Ale oni o ňu nestáli. A tak je to aj dnes. Ani vtedy ľudia kázanému slovu neverili, až kým ich nezachvátila potopa. Ani dnes mnohí neveria, až kým ich nezachváti súdny deň.

Bratia a sestry, tak ako vtedy dal Hospodin budovať len jednu archu s jedinými dverami, tak aj dnes existuje len jediná možnosť spásy – Pán Ježiš Kristus. On sám o sebe hovorí : Ja som dvere. Keď cezo mňa vojde niekto, bude spasený. Vojde i vyjde a nájde pastvu. On je tými jedinými dverami, ktoré vedú k vykúpeniu. Kto sa tejto pravde vzpiera, prepadne záhube pri Božom súde tak ako ľudia vtedy pri potope. Pri Pánovi Ježišovi je miesto pre každého, kto sa k Nemu obráti vo viere. Aj v Božom kráľovstve je dostatok miesta. Ale je len jediná cesta, po ktorej tam môžeme vojsť. Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi ak len nie skrze mňa.

  1. Žijeme v poslednej dobe, Pán Ježiš sa vracia. Aj pred potopou sa jednalo o posledné dni, ktoré Noách ohlasoval. Aj vtedy existovala možnosť záchrany. Bola to archa, ktorá priviedla do „nového sveta„ tých, ktorí do nej vošli a skryli sa v nej. Rovnako tak dnes sa ľuďom zvestujú znamenia poslednej doby. Pán Ježiš sa vráti, aby k sebe vytrhol a do nového sveta presadil tých, ktorí sa Mu zverili a skryli sa pri Ňom. Bratia a sestry, mnohé okolo nás svedčí o tom, že žijeme na samom konci poslednej doby. Veď sa len pozrime na choré medziľudské vzťahy! Pozrime sa na choré medzinárodné a medzištátne vzťahy! Pozrime sa na zvrátené, choré a mocibažné chúťky mocných tohto sveta prahnúcich po svetovláde! Celý tento svet je chorý. Pán Boh nás upozorňuje na to, že návrat Pána Ježiša je predo dvermi a že naša generácia sa podobá tej Noáchovej.

Sestry a bratia, život tých, ktorí vtedy žili s Noáchom zostal bezbožný až do chvíle, keď Noách vošiel do archy. A to bolo sedem dní pred potopou. Keďže nevideli ani dážď, ani potopu, mysleli si, že sa im nič nestane. Mnohí vtedy tak ako aj dnes odpadli od viery. A tak keď pozorujeme to čím ďalej tým viac bezbožnejšie ľudstvo, vnucuje sa nám otázka : Nezavrú sa definitívne dvere archy čoskoro aj pred nami? A už sa nebude dať vojsť … Doba milosti je obmedzená! Nebude trvať večne! Kto z nás si všíma znamenia konca času? Kto z nás sa zodpovedne pripravuje na koniec? Kto včas použije zatiaľ ešte otvorené dvere k vykúpeniu v Pánovi Ježišovi? Alebo je táto generácia iba slepou masou ľudí, ktorá bezmyšlienkovite a bez orientácie smeruje rovno do katastrofy, ktorá určite nastane? Amen.

 

48.819538,20.363907