3. po sv. Trojici – Stratená ľudskosť

Written by radovan on jún 16, 2015 in - No Comments

stratena_ludkost3. po sv. Trojici – 21. 6. 2015

„Stratená ľudskosť“

Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je so všetkými vami! Amen.

L 15, 1 – 3.8 – 10

1  Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici, aby ho počúvali.   2  Farizeji a zákonníci však reptali: Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.   3  Vtedy im povedal toto podobenstvo:  8  Alebo: Keď má nejaká žena desať drachiem a jednu drachmu stratí, či nezažne lampu, nevymetie a neprehľadá dôkladne dom, kým ju nenájde?   9  Keď ju nájde, zvolá priateľky a susedky a povie: Radujte sa so mnou! Našla som stratenú drachmu.   10  Hovorím vám: Taká radosť je aj medzi Božími anjelmi nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie.  

Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!

Existuje veľa spôsobov, ako sa dá vykladať Písmo sväté. Jedným z nich je aj tzv. „alegorický“ výklad, ktorého autorom bol starokresťanský mysliteľ Origenes. Práve tento prístup k Písmu bol jedným z najobľúbenejších zvlášť v prvých storočiach kresťanstva. Čitateľovi Biblie v podstate umožňoval ísť ďaleko ponad zrejmý a na prvý pohľad jasný zmysel biblického textu. Na rozdiel od iných, alegorický výklad si všímal najmä symboly. Keďže takýto prístup k Písmu svätému v tej dobe aplikovalo viacero ďalších starokresťanských autorov, zachovalo sa nám tým pádom pomerne dosť cenných textov, ktoré zaujímavým spôsobom vykladajú niektoré úryvky Písma.

Jedným z nich bol aj Gregor z Nyssy. V jeho monumentálnom diele Adversus Eunomium tak môžeme nájsť výklad aj nášho dnešného podobenstva o stratenom peniazi (minci, groši /ev. preklad/, či drachme /kat. a ekum. preklad/). Podľa Gregora – peniaz, ktorý žena stratila, predstavuje časť nej samej – a síce : jej ľudskosť. Gregor si myslí, že stratený peniaz predstavuje jej srdcedušu – teda dominantné časti ľudskej stránky bytia človeka, bez ktorých, hoci jej ešte veľa ostalo, nemohla ako človek – ľudská bytosť plnohodnotne fungovať. Preto sa púšťa do ich hľadania. Zapaľuje lampu, začína prehrabávať veci a zametať špinu. Za pomoci dvoch predmetov – lampy a metly – stratený peniaz napokon nachádza. Lampa podľa Gregora z Nyssy predstavuje „naše svedomie, ktoré vrhá svetlo na najhlbšie hlbiny nášho bytia“. Dôležitým a neprehliadnuteľným faktom je tiež to, že žena si svieti lampou a prehrabuje smeti vo vlastnom dome. Stratený peniaz teda hľadá vo svojom vlastnom dome (živote), nie mimo neho. To znamená, že naše stratené srdce a duša môžu byť nájdené len v našom vlastnom dome, teda v našom najhlbšom vnútri, nikdy nie mimo neho.

Milí priatelia, čo tieto dve hodnoty – srdce a duša – reprezentujúce v tomto výklade našu ľudskosť, predstavujú? Odpoveďou sú prvé tri verše dnešného prečítaného evanjelia : 1  Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici, aby ho počúvali.   2  Farizeji a zákonníci však reptali: Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.   3  Vtedy im povedal toto podobenstvo.

            Toto podobenstvo (i ďalšie dva s ním susediace – o stratenej ovci a synovi) bolo adresované zákonníkom a farizejom, nie očividným hriešnikom. Zbožní farizeji možno mali menej očividných chýb než hriešnici, ktorými pohŕdali. No nemali v sebe ľudskosť, pretože nechápali, a ani nechceli chápať týchto úbohých, padlých a zblúdených ľudí svojej doby. Namiesto súcitu s nimi, namiesto pomoci pre nich mali iba tvrdé neľútostné, priam až kamenné srdce.

Pod srdcom a dušou myslel teda Gregor z Nyssy predovšetkým na ľudskú stránku našich činov a nášho bytia : Niektorí totiž v procese získavania hodnôt – podobne ako zákonníci a farizeji – strácame svoju ľudskosť. Stávame sa doslova neľudskými, ľuďmi bez srdca. Prestávame mať čas na ľudí okolo, prestávame pre nich mať úsmev, prestávame im venovať pozornosť, prestávame ich chápať. Zatvárajú sa nám uši a nakoniec sa nám zatvorí aj srdce.

Bratia a sestry, takto v našej snahe stať sa „anjelmi“ sa rýchlo môžeme stať neľudskými, presne ako „dokonalí“ farizeji z dnešného evanjelia, ktorí Ježišovi vyčítajú, že sa stretáva so spodinou spoločnosti a s hriešnikmi, a že im – „dokonalým“ – nevenuje patričnú pozornosť. Pravda však bol taká, že tí „dokonalí“ farizeji sa vo svojej snahe vlastniť drachmy dokonalosti stali neľudskými. Drachmu srdca a duše stratili. Možnože získali množstvo iných vecí, hodnôt, poznatkov, informácií, skúseností, ohodnotení, vyznamenaní, či titulov, no stratili tú hodnotu, ktorá jediná tým ostatným hodnotám dáva tú skutočnú cenu.

Milí priatelia, nestáva sa to často aj mnohým „dokonalým“ spomedzi nás? Nevidíme sa niekedy aj my napríklad v tom staršom synovi z dnešného evanjelia spred oltáta – z podobenstva o mártnotratnom synovi (L 15, 11 – 32)? V praxi to môže vyzerať tak, že v istom momente som človekom dobrého a príjemného srdca, ktorého ľudia práve pre túto dobrotu jeho srdca vyhľadávajú. No predsa len nie som akosi spokojný so sebou samým. To je samo o sebe napokon aj veľmi prospešné a osožné, no v akejsi snahe stať sa ešte dokonalejším začnem postupne praktizovať veci, ktoré ma na jednej strane napĺňajú pocitom spokojnosti a dobre vykonanej práce na sebe samom, no v konečnom dôsledku ma odcudzia aj iným, aj sebe, aj Bohu. Ľudia, ktorí ma kedysi zvykli vyhľadávať, budú nado mnou pokyvovať hlavou a hovoriť : „Ten človek sa ale zmenil. Stal sa z neho možno na prvý pohľad dokonalo vyzerajúci, no v skutočnosti neľudský človek. Ešte aj jeho úsmev je akýsi umelý : niet za ním ani kúsok srdca.“ Práve toto, bratia a sestry, bol prípad farizejov. Preto im Ježiš porozprával spomenuté tri podobenstvá ( o stratenej ovci, drachme a synovi).

Drahí priatelia, ak v živote začneme cítiť, že sme v snahe o dokonalosť stratili svoju ľudskosť, treba postupovať tak ako žena z nášho dnešného prečítaného podobenstva : zapáliť lampu, zobrať metlu a vyzametať vo vlastnom dome. Nie mimo neho, nie v domoch tých druhých, nie v životoch tých druhých, ale doma, vo svojom vnútri, v sebe, vo svojom živote. Zažatá lampa, ktorá je podľa Gregora z Nyssy našim rozsvieteným svedomím, by nám mala pomôcť posvietiť si na chyby, ktoré sme vykonali v celom procese našej snahy o dokonalosť. Mala by nám pomôcť nájsť všetky chyby, ktorých sme sa dopustili v snahe o to, aby sme sa stali lepšími. A všetky tieto chyby a „krámy“ – nesprávne praktiky nášho duchovného života, chybné presvedčenia a názory – to všetko potom vyniesť z nášho vnútra von.

Bratia a sestry, Gregor ide vo svojom výklade dokonca ešte ďalej, keď pripomína, že podobenstvo o žene a stratenej drachme poukazuje na obraz Kráľa v našom vnútri. Kráľa, ktorý ešte nie je celkom, úplne stratený. Je iba zahádzaný smeťami a haraburdami. Týmto kráľom je Ježiš, ktorý nás prišiel nájsť (vykúpiť), no ktorý súčasne v tom istom čase potrebuje byť nájdený, resp. znovu nájdený (objavený) v každom jednom z nás, v našom vnútri. Ak Ho v sebe totiž nenájdeme a neoslobodíme, potom sa nikdy nestaneme tým, čím sme sa mali stať, čím máme byť. Nuž a táto strata by nemusela mať nepriaznivé dôsledky len pre nás samých, ale dokonca pre celé ľudstvo, pre celú ľudskú rodinu. Pretože ľudstvo, to nie je len jedna veľká neidentifikovateľná masa. To si ty, to som aj ja, to sme my.

Priatelia, privítajme preto, ba čo viac – často vítajme Ježiša, ktorý k nám prichádza, aby nás uchránil pred farizejskou mrzutosťou a „dokonalosťou“ v našom vnútri. Kiež sa stávame Jeho nasledovníkmi, no kiež na ceste nasledovania Jeho osoby nestratíme zo seba to, čo už dávno vlastníme : srdce a dušu. A kiež nezabúdame klásť dôraz aj na radosť, na spev, hostinu, tanec a oslavu, ktoré nasledujú, keď nájdeme to, čo sa stratilo. Ak budeme schopní úprimne sa radovať, tešiť aj zabávať spolu so svojim okolím, ak si okolo seba nevytvoríme akúsi „auru vyššej zbožnosti a dokonalosti“, potom sa nemusíme báť o svoju ľudskosť. Veď úprimná radosť – prežívaná v čistote srdca – je vlastnosť, ktorá sama osebe stačí k tomu, aby sme si svoju ľudskosť uchránili. K radosti i ľudskosti nás všetkých preto dnes i ja pozývam. Amen.

Použité materiály : Milan Bubák – Dve vína /Kázne/

48.819538,20.363907