3. po Zjavení – smäd po živote
Written by radovan on jan 23, 2025 in - No Comments
- po Zjavení – 26.1.2025
„… smäd po živote …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa, Ježiša Krista! Amen.
Ján 4, 1 – 19.24 – 30.39 – 42
1 Ako sa teda Pán dozvedel, že farizeji počuli, že Ježiš získava a krstí viac učeníkov ako Ján, 2 hoci Ježiš sám nekrstil, ale Jeho učeníci, 3 opustil Judsko a šiel zase do Galiley. 4 Musel však ísť cez Samáriu. 5 Tak prišiel v Samárii do mesta menom Sychar, blízko pozemku, ktorý Jákob dal synovi Jozefovi. 6 Tam bola Jákobova studňa. Ježiš, ustatý cestou, sadol si pri studni; a bolo asi poludnie. 7 Tu prišla žena zo Samárie načrieť vody. I povedal jej Ježiš: Daj sa mi napiť! 8 Učeníci odišli totiž do mesta nakúpiť potravu. 9 Povedala Mu žena Samaritánka: Ako môžeš Ty, Žid, pýtať si vody odo mňa, ženy Samaritánky? Židia sa totiž nestýkajú so Samaritánmi. 10 Riekol jej Ježiš: Keby si poznala dar Boží a kto ti hovorí: Daj sa mi napiť, – ty by si Jeho prosila, a On by ti dal živú vodu. 11 Povedala Mu: Pane, ani načieradla nemáš, a studňa je hlboká, odkiaľ máš teda živú vodu? 12 Či si Ty väčší ako náš otec Jákob, ktorý nám dal túto studňu; aj sám pil z nej i jeho synovia a jeho dobytok? 13 Ježiš riekol: Každý, kto pije z tejto vody, bude zase žízniť. 14 Kto by však pil z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky, ale voda, ktorú mu ja dám, bude v ňom prameňom vody prúdiacej k večnému životu. 15 Tu Mu povedala žena: Pane, daj mi tej vody, aby som nežíznila a neprichádzala sem načierať. 16 Riekol jej: Choď, zavolaj si muža a príď sem! 17 I odpovedala žena: Nemám muža. Ježiš jej riekol: Správne si povedala, že nemáš muža; 18 lebo mala si piatich mužov, a ten, ktorého teraz máš, nie je ti mužom; to si správne povedala. 19 Žena mu povedala: Vidím, Pane, že si prorok. 21 Odpovedal jej Ježiš: 24 Boh je duch, a tí, čo Ho vzývajú, musia Ho vzývať v duchu a v pravde. 25 Žena Mu povedala: Viem, že prichádza Mesiáš, ktorý sa volá Kristus; keď Ten príde, oznámi nám všetko. 26 Riekol jej Ježiš: Ja som to, ktorý rozprávam s tebou. 27 Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou, ani jeden však nepovedal: „Čo od nej chceš?“ alebo: „Prečo sa s ňou rozprávaš?“ 28 Žena tam nechala svoj džbán, odišla do mesta a hovorila ľuďom: 29 „Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som urobila! Nebude to Mesiáš?“ 30 Vyšli teda z mesta a prišli k nemu. 39 Mnohí Samaritáni z toho mesta uverili v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: „Povedal mi všetko, čo som urobila.“ 40 Keď teda prišli k nemu Samaritáni, prosili ho, aby ostal u nich. Ostal tam dva dni. 41 A ešte omnoho viac ich uverilo pre jeho slovo. 42 A žene povedali: „Veríme už nie preto, čo si povedala; veď sme sami počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta.“
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Dnes tu pred sebou máme majstrovsky vytvorený príbeh, ktorý nie je iba teologicky hlboký, ale rovnako tak svedčí o veľkej psychologickej schopnosti vedieť sa vcítiť do druhého človeka ako aj o pedagogickom ume. Je fakt, že v ďalších troch evanjeliách sa nám nezachoval žiaden podobný príbeh. Prezrádza to akoby zvláštny záujem štvrtého evanjelistu – Jána o Samáriu. Dovolím si povedať, že hlavnou témou rozhovoru je Ježišovo sebazjavenie. Ježiš sa zjavuje ako darca pravého, nekončiaceho života. A rovnako tak je nám postupne vyjavená odpoveď človeka, odpoveď viery na toto Ježišovo zjavenie.
Dá sa predpokladať, že svojim úspechom v Jeruzaleme a Júdsku vyvolal Ježiš pri farizejoch závisť a odmietanie. Chce sa preto vrátiť do Galiley, kde je spoločenská klíma predsa len o čosi pokojnešia a zvolí si na to priamu cestu cez Samáriu. Zbožní Židia sa tejto skratke väčšinou vyhýbali, nakoľko vzťahy medzi ortodoxnými Židmi a Samaritánmi neboli práve najlepšie. Od 7. storočia pred Kristom, keď asýrska okupačná moc presídlila na toto územie cudzie národy, boli Samaritáni považovaní za nečistý, zmiešaný národ. Preto im aj bolo znemožnené po návrate z babylonského otroctva podieľať sa na obnove chrámu v Jeruzaleme. Časom však vznikli rozkoly aj v samotných teologických otázkach.
Na svojej ceste prichádza Ježiš do mesta Sychar (dnešný Askar), kde podľa tradície praotec Jákob vykopal studňu. Ježiš ostáva pri tejto studni sám a vysmädnutý. Keď v nezvyčajnom čase, okolo obeda, prichádza žena, aby načerpala vodu, Ježiš ju prosí o dúšok vody. Táto prosba vyvolá u ženy pochopiteľne najprv údiv. Nepovažovalo sa totiž pre muža za spoločensky vhodné, aby hovoril na verejnosti so ženou. Nuž a pokiaľ je tento muž Žid, potom je celá záležitosť ešte viac podivuhodná: Ako môžeš Ty, Žid, pýtať si vody odo mňa, ženy Samaritánky? Ježišova odpoveď však vedie k obratu: Ten, kto je smädný, nakoniec sám ponúka nápoj. Ten, kto prosí, sa nakoniec sám stáva darcom. Nuž a tá, na ktorú sa Ježiš obracia s prosbou, nakoniec sama prosí. Od tej chvíle sa všetko v ďalšom rozhovore začína točiť okolo Božieho daru naplneného života a predovšetkým okolo toho, kto je darcom toho daru.
Údiv ženy je zosilnený Ježišovou záhadnou ponukou, že jej dá živú vodu. Táto ponuka však priam až nutne vedie k nedorozumeniu. Tak ako predtým Nikodém v rozhovore s Ježišom, tak aj táto žena sa pohybuje na úplne inej rovine ako Ježiš. Ona myslí jedine na vodu z Jákobovej studne a na problém získania tejto vody. Odkiaľ má Ježiš živú, čerstvú a pramenitú vodu? Je azda dobre vedieť, že otázka „odkiaľ“ je v Jánovom evanjeliu skoro vždy otázkou o pôvode Ježiša. To, odkiaľ Ježiš pochádza a kam smeruje – to môže poznať jedine veriaci človek. Pre ostatných to ostáva tajomné a skryté. Ježišova odpoveď v každom prípade v žene prebúdza tušenie tajomstva, a tak sa udivene pýta: Či si Ty väčší ako náš otec Jákob?
V tej chvíli začína Pán Ježiš objasňovať kvalitu vody, ktorú ponúka. Je to voda, ktorá je schopná utíšiť smäd navždy. Áno! V človeku, ktorý ju pije, sa stáva prameňom vody vyvierajúcim k večnému životu. Voda, ktorú dáva Ježiš, je plná nevyschýnajúcej vitality. Je obrazom večného života, ktorý je darovaný veriacemu.
Začína byť zrejmým, že sa jedná o kvalitatívne celkom inú vodu ako o tú prirodzenú. A tiež, že sa jedná o iný druh smädu, nie ten telesný. To, na čo tu Ježiš naráža, to je smäd človeka po naplnenom, šťastnom a zmysluplnom živote, ktorý človeka neopúšťa ani vtedy, keď má uspokojené všetky telesné potreby. Ide o hlad a smäd, ktoré svojho času tak prenikavo popísal ruský spisovateľ Fjodor Michajlovič Dostojevskij: Keď sa človek dosýta najedol, tak už nemyslí viac na hlad. Naopak! Hneď si povie: Tak! Teraz som sa nasýtil. Ale čo má robiť ďalej? Táto otázka ostáva naveky otvorená.
Bratia a sestry! Ježišova ponuka odpovedá na túto večne otvorenú otázku tým, že sľubuje niečo, čo dáva nepokojnému človeku pokoj a naplnenie jeho nekonečnej túžby. Je to dar nikdy nekončiaceho života, ktorý človek prijíma prostredníctvom viery. Je to dar, ktorý nepochádza z tohto sveta. Naopak! Prichádza z Božieho sveta a môže byť prijatý iba ako dar. Nakoniec je tým darom živej vody samotný Pán Ježiš, ktorý je poslaný, aby zjavil Boha a ktorý jediný môže ponúknuť život večný.
Reakcia ženy na Ježišovu ponuku sa zatiaľ stále ešte pohybuje na úrovni prirodzeného myslenia. Táto Ježišom sľubovaná zázračná voda by jej uľahčila námahu, s ktorou musí stále chodiť ku studni. Jej odpoveď: Pane, daj mi tej vody, aby som nežíznila a neprichádzala sem načierať – zároveň dojemným spôsobom vyjadruje túžbu človeka, aby nemusel stále znova a znova čerpať po malých dávkach vodu nevyhnutnú k životu a nezahynul od smädu.
Na tomto mieste sa rozhovor o vode končí a dochádza v ňom k nečakanému obratu. Choď, zavolaj si muža a príď sem! Požiadavkou, aby ku studni žena priviedla aj svojho muža, začína Ježiš zdanlivo celkom odlišnú tému. Nedotýka sa však Ježiš práve takto toho neutíchajúceho smädu po živote? I odpovedala žena: Nemám muža. Ježiš jej riekol: Správne si povedala, že nemáš muža; 18 lebo mala si piatich mužov, a ten, ktorého teraz máš, nie je ti mužom; to si správne povedala. Neodhaľuje azda odpoveď ženy desivým spôsobom, že jej opakované pokusy utíšiť tento smäd pozemskými prostriedkami načisto stroskotali? Ježišova požiadavka však smeruje ešte k niečomu inému: Nejde Mu o to, aby odhalil morálne pohoršujúci spôsob života onej ženy. To ho, ako to z kontextu vyplýva, až tak veľmi nezaujíma. Skôr ide o to, aby sa ukázala Ježišova znalosť situácie človeka. Všetko to napokon vedie k ďalšiemu kroku Ježišovho sebazjavenia: Vidím, Pane, že si prorok – znie odpoveď ženy.
Na tomto mieste by snáď stálo za pozornosť, že Pán Ježiš samého seba neprofiluje ako moralistu. To určite neznamená, že schvaľuje doterajší morálne pohoršujúci spôsob života ženy. Ale neprichádza ku nej ako sudca s odsúdením. Prichádza ako terapeut s prijatí, pochopením a ponukou riešenia jej problému. A to je celkom iný prístup k človeku. Ako k druhým ľuďom pristupujeme my? Ako sudcovia alebo ako terapeuti? Nech je nám dnes Pán Ježiš príkladom aj v tejto pastorálnej oblasti!
Boh je duch, a tí, čo Ho vzývajú, musia Ho vzývať v duchu a v pravde. Možnosť takéhoto vzývania je daná už teraz, pretože Boh sa teraz zjavuje v Ježišovi novým, jedinečným spôsobom. Nuž a na tejto Božej prítomnosti v Ježišovi všetko závisí. Mení a nanovo určuje vzťah človeka k Bohu. To, čo žena očakáva až od budúcnosti, sa deje už teraz – v prítomnosti. A tak jej Ježiš odhaľuje: Ten očakávaný Mesiáš – to som ja. Ten, ktorý sa s tebou rozpráva. Tým sa rozhovor a sebazjavenie Ježiša dostáva k záverečnému vrcholu. Žena môže opustiť džbán, symbol namáhavého čerpania. Našla totiž skutočný prameň života.
- veršom sa mení scéna. Horizont sa rozširuje. Do zorného poľa vstupujú ďalší Samaritáni. Prichádzajú k Ježišovi a On prichádza k nim. Pri tomto stretnutí zohráva žena rozhodujúcu úlohu vyslankyne a zvestovateľky. Samaritáni však neostávajú odkázaní len na svedectvo ženy. Sami môžu nadviazať s Ježišom kontakt a poznať, kým vlastne je. To všetko nakoniec vedie k vyznaniu viery Samaritánov: toto je naozaj Spasiteľ sveta.
Drahí priatelia, čo sa z tohto príbehu dnes prakticky môžeme naučiť my? Predovšetkým to, že každý jeden z nás hľadá naplnenie svojho života. To, ako sa zdá, sa však v plnosti nedá nájsť vo veciach a hodnotách sveta. Skutočné naplnenie života možno nájsť jedine v duchovných veciach, v Bohu. Aj preto významný cirkevný otec a teológ ranej cirkvi sv. Augustín vyznáva: Nepokojné je moje srdce, kým nespočinie v Tebe, ó Bože … Ďalej sa môžeme naučiť to, akým skvelým misionárom bol Pán Ježiš. Ako krásne, postupne, krok za krokom viedol samaritánsku ženu k pravde o Ňom samom. Najprv z jej úst ako definícia Jeho osoby vychádza, že je to „Žid“. Potom žena Ježiša definuje ako niekoho, kto je „väčší ako náš otec Jákob“. Postupne sa dopracováva k titulu „prorok“. A napokon až k titulu „Mesiáš“. Nuž a na samotnom konci celého príbehu je už Ježiš označený ako „Spasiteľ sveta“. Ďalej sa môžeme naučiť to, akým skvelým psychoterapeutom bol Ježiš. I keď do detailov poznal zlyhania ženy v morálnej oblasti, neprišiel ju odsúdiť a zatratiť. Naopak! Prišiel, aby jej daroval nádej, naplnenie a budúcnosť.
Milá sestra, drahý brat! A kým je Ježiš pre teba? Ako by si ho označil a definoval ty? Je to pre teba iba Žid? Jeden z mnohých? Alebo je pre teba prorokom? Ale aj tých bolo v minulosti relatívne dosť. Alebo je Ježiš pre teba Mesiášom – Spasiteľom sveta? Dnešný príbeh nás nabáda k tomu, aby sa naše poznanie Ježiša dopracovalo až k tomu poslednému označeniu – Spasiteľ sveta. Niekto, kto aj môj život môže a chce naplniť zmyslom, hĺbkou a pokojom. Niekto, kto ani mňa neodsudzuje, ale ma prijíma a ponúka mi naplnenie, nádej a budúcnosť. Tak časnú ako aj večnú. Amen.
Použité materiály: Malý Stuttgartský komentár – Evangelium sv. Jana