4. adventná nedeľa – Kráľ a Pastier v jednom
Written by radovan on dec 21, 2025 in - No Comments
- adventná nedeľa – 21.12.2025
„… Kráľ a Pastier v jednom …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od prichádzajúceho Pána a Spasiteľa, Ježiša Krista! Amen.
Izaiáš 40, 9 – 11
9 Vystúp na vysoký vrch, Sion, hlásateľ radostnej zvesti, hlasno zvolaj, Jeruzalem, hlásateľ radostnej zvesti! Hlasno volaj, neboj sa, povedz judským mestám: Ajhľa, Boh váš! 10 Ajhľa, Hospodin, Pán prichádza s mocou, Jeho rameno zasahuje. Hľa, Jeho mzda je pri Ňom a Jeho odmena je pred Ním. 11 Pásť bude svoje stádo ako pastier, zhromaždí ho svojím ramenom, jahniatka ponesie v náručí, pridájajúce ovce povedie.
Drahí bratia, milé sestry v prichádzajúcom Pánovi!
Nachádzame sa v poslednej adventnej nedeli. Tri sviece na venci už horia a dnes pribúda štvrtá. Plameň je úplný, svetlo je plné, a to je znamením, že Ten, na ktorého čakáme, je už celkom blízko. Advent je zvláštny čas. Na jednej strane je to čas tichého rozjímania, ale na druhej strane je to aj čas radostného očakávania. Niečo sa deje, niekto prichádza. A práve toto napätie adventu zachytáva prorok Izaiáš vo svojom posolstve, ktoré nám pred chvíľou zaznelo.
Milí priatelia, Izaiáš hovorí týmto slovom do času temnoty a beznádeje. Jeho poslucháči boli unavení z dlhého exilu. Z pocitu, že Boh na nich zabudol. Boli ďaleko od Jeruzalema, ďaleko od chrámu, ďaleko od domova. A práve tam, uprostred týchto pocitov opustenosti, znie Božie slovo: „Potešujte môj ľud…“ A hneď nato nasleduje toto volanie na vrcholy hôr: „Hľa, váš Boh!“
Už tu si môžeme všimnúť prvú veľkú myšlienku: radostné svedectvo vždy prichádza zhora a je určené všetkým. Prorok nehovorí: povedz to potichu susedovi, ale: vystúp na vrch, nech to všetci počujú! Advent nie je čas, keď si radostnú správu nechávame pre seba. Advent nie je uzavretie sa do vlastného vnútra. Advent je čas, keď kresťan pozdvihuje hlas. Keď svedčí. Nie o sebe, ale o Bohu, ktorý prichádza.
Je zaujímavé, že hebrejské slovo použité v texte pre „hlásať radostnú zvesť“ je príbuzné neskoršiemu gréckemu slovu evanjelium. V istom zmysle tu už Izaiáš predvída, čo bude ústrednou správou Nového zákona: radostná správa o Ježišovi Kristovi. To, čo vtedy zaznievalo pre vyhnancov v Babylone, dnes zaznieva pre nás – pre ľudí unavených neistotami, obavami a ťarchami súčasnosti. Aj nám sa hovorí: „Neboj sa! Zdvihni hlas! Hovorme nahlas: Hľa, váš Boh!“ A čo je obsahom tejto radostnej správy? Izaiáš ponúka dva obrazy.
Najprv je tu obraz mocného Kráľa: „Hľa, Pán prichádza s mocou, jeho rameno vládne.“ Pre starovekého človeka bolo „rameno“ obrazom sily. Tak ako sa králi chvastali svojou vojenskou mocou, tak aj o Bohu sa tu hovorí ako o tom, ktorý má pevné a mocné rameno. To je dôležité. Lebo ľudia v exile mali pocit, že ich bohovia ako porazených národov sú slabí. Babylon mal moc, ich Boh ako keby nič nezmohol. A Izaiáš hovorí: Nie, váš Boh je mocný. On prichádza ako kráľ, ako vládca, ktorého rameno je pevné a rozhodné.
Ale hneď nato nasleduje druhý obraz. A tento obraz akoby celkom menil perspektívu: „Ako pastier pasie svoje stádo, berie na ruky baránky, nosí ich vo svojom lone, opatrne vedie dojčiace ovce.“ Tento mocný Boh je zároveň nežný pastier. Je silný, ale nie drsný. Je mocný, ale nie krutý. Jeho sila sa prejavuje v láskavosti. Jeho vláda nie je vláda strachu, ale vláda starostlivosti.
Bratia a sestry, práve v spojení týchto dvoch obrazov sa skrýva radostná správa adventu. Boh, ktorý prichádza, nie je bezmocný – je mocný. A zároveň nie je vzdialený a tvrdý – je nežný a blízky. V Kristovi sa tieto dva obrazy zjednocujú. V betlehemskom dieťati vidíme Boha, ktorý prichádza v slabosti, a predsa je to mocný Pán nad všetkým. V jeho kríži vidíme pokoru, a predsa je to prejav najväčšej sily. Toto je dôvod, prečo sa môžeme radovať. Lebo Boh, ktorý prichádza, nie je proti nám, ale za nás. Nie je tu, aby nás rozdrvil, ale aby nás niesol na rukách. Nie je tu, aby nám vyčítal, ale aby nás zahrnul milosťou.
Prorok vyzýva: „Pozdvihni svoj hlas, neboj sa!“ Je to zaujímavá výzva. Ako často sa bojíme hovoriť o svojej viere. Možno zo strachu, že sa nám niekto vysmeje, že nás nepochopí. Ale advent nám pripomína: toto je čas, keď netreba mlčať. Nemáme hovoriť o sebe, ale o Ňom: „Hľa, váš Boh!“ To je najkratšie evanjelium. Hľa, tu je váš Boh. Nie niekde ďaleko, ale tu. Nie niekedy v neurčitej budúcnosti, ale teraz.
A tu sa dostávame k ďalšej podstatnej veci: adventná radosť nie je lacná eufória, ale zakorenená istota, že Boh prichádza. Nie že možno príde, nie že by sme si to priali, ale že On skutočne ide. Jeho príchod nie je ilúziou, ale realitou. A my sme povolaní byť svedkami tejto reality. Možno sa pýtame: čo znamená byť dnes takýmto svedkom? Znamená to mať odvahu povedať: môj život nie je bez Pána. Aj v ťažkostiach môžem povedať: Hľa, môj Boh! Znamená to svedčiť aj skutkami – keď vo svete, ktorý je plný tvrdosti, prejavím nežnosť. Keď vo svete, ktorý je plný strachu, prinášam pokoj. Keď vo svete, ktorý je plný sebectva, prejavím nezištnú lásku. Vtedy sa v našom živote zrkadlí obraz Toho, ktorý je mocný Kráľ a nežný Pastier.
Bratia a sestry, blížime sa k Vianociam. Už len pár dní a zaznie anjelské: „Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu.“ To je ozvena Izaiášovho „Hlásaj radostnú zvesť!“ Tak ako vtedy pastieri počuli radostnú správu, tak aj my ju dnes počujeme. A tak ako oni išli a zvestovali, čo im bolo povedané, tak aj my sme povolaní hovoriť: Hľa, váš Boh!
Možno niekto povie: ale ja neviem hovoriť, nemám odvahu. A práve preto prorok hovorí: „Neboj sa!“ Lebo tu nejde o naše slová, ale o Božiu moc. Nie my meníme svet, ale On. Našou úlohou je iba ukázať: Hľa, tu je váš Boh. A tak, drahí bratia a sestry, nech táto posledná adventná nedeľa naplní naše srdcia radosťou. Nie povrchnou radosťou, ale radosťou, ktorá pramení z istoty, že Boh prichádza. A prichádza tak, že sa nemusíme báť – On prichádza s mocou a nežnosťou zároveň. Nech teda aj náš život, naše slová i skutky hovoria svetu okolo nás: Hľa, váš Boh! Amen.
Pokázňová modlitba
Pane, náš dobrý a láskavý Bože, ďakujeme Ti za Tvoje slovo, ktoré nám dnes zaznelo. Ďakujeme, že aj v tejto adventnej chvíli môžeme počuť radostnú zvesť: „Hľa, váš Boh!“ – že Ty sám prichádzaš k nám. Ďakujeme Ti, že prichádzaš ako mocný Kráľ, ktorý má moc nad všetkým, čo nás ohrozuje a znepokojuje. Ďakujeme, že Tvoje rameno vládne nad našimi slabosťami, nad našimi hriechmi i nad všetkými silami temnoty. A ďakujeme aj za to, že prichádzaš ako dobrý Pastier, ktorý berie na ruky baránky a s láskou vedie svoje stádo. Ďakujeme, že aj my smieme byť nesení v Tvojom náručí, že v Tebe nachádzame útočisko, istotu a pokoj. Prosíme Ťa, nauč nás, aby sme neboli tichými a ustráchanými svedkami, ale aby sme mali odvahu pozdvihnúť hlas a hovoriť svetu: „Hľa, váš Boh!“ – slovom i skutkom, životom i postojom. Pomôž nám, aby sme sa nebáli svedčiť o Tvojej láske tam, kde vládne strach, neistota alebo tvrdosť srdca. Pane, prosíme Ťa aj za našu cirkev, za naše zbory, rodiny i priateľov: naplň nás adventnou radosťou, ktorá je zakorenená v Tvojom príchode. Nech naše očakávanie nie je prázdne, ale nech je plné viery, že Ty prichádzaš k nám – aj teraz, aj v každom dni nášho života. A tak ťa prosíme: priprav naše srdcia na Tvoje narodenie, otvor naše oči, aby sme Ťa poznali v betlehemskom dieťati, a naplň naše ústa novou piesňou radosti, aby sme sa vedeli podeliť so svetlom, ktoré prichádza z neba. Vypočuj nás, pre Ježiša Krista, nášho prichádzajúceho Pána a Spasiteľa. Amen.
