4. adventná nedeľa – navigácia podľa Krstiteľa
Written by radovan on dec 20, 2019 in - No Comments
- adventná nedeľa – 22.12.2019
„… navigácia podľa Krstiteľa…“
Milosť vám a pokoj od nášho prichádzajúceho Pána Ježiša Krista! Amen.
Matúš 3, 1 – 6
1 V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ, kázal na púšti Judskej 2 a hovoril: Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské. 3 Toto je totiž ten, o ktorom povedal prorok Izaiáš: Hlas volajúceho na púšti: Pripravujte Pánovi cestu, vyrovnávajte Mu chodníky. 4 Tento Ján mal odev z ťavej srsti, okolo bedier kožený opasok a pokrmom boli mu kobylky a poľný med. 5 Vtedy vychádzal k nemu Jeruzalem a celé Judsko, aj celé okolie Jordánu, 6 vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordáne.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Keď sa chystám autom niekam, kde som ešte nebol, zvyknem si trasu troška naštudovať, aby som nešiel takpovediac „na slepo“, „na blind“. Vďaka Bohu dnes už máme aj navigačné prístroje, ktoré nás celkom spoľahlivo dokážu doviesť do nášho cieľa. Buď sú priamo nainštalované v aute, alebo ich máme kúpené ako na aute nezávislé systémy, alebo ich máme dokonca vo svojich mobiloch. No pokiaľ človek chce do cieľa dôjsť, musí tu navigáciu aj poslúchať a riadiť sa jej pokynmi. Ináč sa ľahko môže stať, že zo správnej cesty zíde a bude sa uberať nesprávnym smerom. Dokonca ešte aj vtedy, keď sa pokynmi navigácie neriadime, či už z nepozornosti alebo aj úmyselne, si ten systém dáva tú námahu, že prepočítava, ako by nás čo najrýchlejšie opäť dostal na dobrú cestu, na správny smer, ktorý by nás doviedol do nášho cieľa.
A tak sa z navigácie ozývajú pokyny ako : O 200 metrov sa držte vľavo! Na kruhovom objazde použite 2. výjazd! Pokiaľ je to možné, pokúste sa o obrat o 180 stupňov! A tak by sme mohli pokračovať. Aj v dnešnom prečítanom kázňovom texte pre nás zaznieva akoby povel z navigácie : Pokánie čiňte! Toto nám samozrejme navigácia v aute nenavrhne, avšak „činiť pokánie“ nie je v podstate nič iné ako „obrátiť sa“.
Tým, ktorý nám dnes dáva tento pokyn, aby sme sa i my udržali na dobrej ceste a pokračovali správnym smerom je Ján Krstiteľ. Postava Jána Krstiteľa je neodmysliteľne spojená s obdobím adventu, ktorý dnešnou nedeľou vrcholí. Dovolím si povedať, že Ján bol vo svojej dobe niečo ako navigácia pre všetkých tých, ktorí za ním prichádzali na púšť. A tak ako navigačné systémy v našich autách prepočítavajú ako by nás čo najľahšie a najrýchlejšie opäť dostali na správnu cestu, tak to neúnavne robil aj Ján Krstiteľ vo svojej dobe. Ján síce neprepočítaval, ale verne si konal svoju službu proroka. Takpovediac, nedoprial si pokoja. Kým mohol, zvestoval Božiu vôľu i Božie zámery. Bol to vskutku „Hlas volajúceho na púšti: Pripravujte Pánovi cestu, vyrovnávajte Mu chodníky.“ Ba dokonca i keď ho uväznili, ani vtedy neprestal poukazovať na Boha, na Božie kráľovstvo, ale i na Boží súd, ktorý je neodvratný.
Priatelia, za normálnych okolností je človek, ktorý sa navigáciou riadi a dôveruje jej, pozorný, dbá na jej inštrukcie a riadi sa nimi. Uvedomuje si totiž, že pokiaľ sa jej inštrukciami prestane radiť, zbytočne si tým komplikuje celú cestu. Buď zablúdi alebo sa cesta predĺži. A to neteší nikoho z nás. Áno, tak to vnímame počas cesty autom. Prečo je však potrebného toľko prepočítavania čo sa tej našej duchovnej navigácie týka? Tou navigáciou je pre nás Božie slovo, hlas nášho Pána Ježiša Krista, tiež však hlas apoštolov, či prorokov. Prečo sa aj tým hlasom pozorne neriadime, nie sme pozorní v jeho načúvaní, nedôverujeme mu a nie vždy dbáme na jeho povely? Veď tým si nekomplikujeme iba niekoľko stokilometrovú cestu autom! Tým si komplikujeme celú časnosť! Ba čo viac?! Takýmto prístupom si sami celkom vedome zatvárame prístup do nebeského kráľovstva!
Bratia a sestry, pokiaľ už cieľ ako taký je pre nás dôležitý, keď cestujeme autom, o čo viac dôležitý je cieľ nášho života? Veď i náš život je svojim spôsobom určitou púťou, ktorá má svoj začiatok, ale tiež koniec. Teda povedzme : smerovanie, určenie, cieľ. Áno, priatelia, vo svojom živote môžeme mať veľa menších cieľov. Najprv chceme vyštudovať. Potom si chceme nájsť slušnú prácu. Potom je našim cieľom založiť si rodinu a vychovať deti. Našim cieľom je rovnako tak postarať sa o svoju rodinu a zabezpečiť ju. Potom je našim cieľom dožiť sa vnúčat a dôchodku. A potom? Potom, keď sa nám vlasy na hlave zabelejú, potom si už veľmi vysoké ciele zrejme človek nedáva … čo potom?
Drahí priatelia, toto všetko, čo som spomínal, sú reálne ciele. Človek za normálnych okolností nejako takto uvažuje. No okrem tých dočasných cieľov, ktoré si vytyčujeme v určitých etapách svojho života, potrebujeme ešte aj iný cieľ. Cieľ, ktorý túto pozemskosť, časnosť a dočasnosť prevyšuje, presahuje. Nuž a tým cieľom nie je nikto iný ako Ježiš Kristus. Ten, komu patrím, prislúcham a náležím. Ten, pri kom chcem zotrvať. Pokiaľ mi v tých všetkých vytýčených cieľoch chýba On, potom som zišiel z cesty. Potom i pri mne začína navigácia prepočítavať. Nuž a tou navigáciou, tým prepočítavaním môže byť napríklad pravidelné pozývanie do spoločenstva. Je to hlahol zvonov, ktorý je neprepočuteľný. Poukazuje na chrám a ten zas poukazuje na Boha. Tou navigáciou a prepočítavaním pre mňa môžu byť rôzne momenty, ktoré v živote zažívam – tak dobré ako aj zlé, tak príjemné ako aj nepríjemné. A tak by sa dalo pokračovať. Ide len o to, či som ako človek ochotný tieto navigačné pokyny akceptovať a riadiť sa nimi, či sa im snažím porozumieť alebo si idem tvrdohlavo aj tak podľa seba a nerešpektujem nič.
Niekoľko z takýchto Božích navigačných pokynov nám prostredníctvom Jána Krstiteľa zaznieva i dnes : Pokánie čiňte … Pripravujte Pánovi cestu, vyrovnávajte Mu chodníky. Toto, priatelia, nie je nič iné ako pozvanie k obráteniu sa, k zmene svojho smerovania, k zmene nastavenia svojich koordinátov. Je to pozvanie k vyznávaniu svojich hriechov. Je to rovnako tak pozvanie k prosbe Bohu o odpustenie. Je to tiež pozvanie k modlitbe za to, aby môj život bol pod Božou ochranou a vedením.
Nuž a tento cieľ mám mať pred očami nielen dnes, vo 4. adventnú nedeľu, ale každý deň. Keď si to rozmením na drobné, potom to znamená asi toto : Ráno, keď vstanem, poďakujem sa za nový deň a poprosím Boha za Jeho vedenie. Večer, keď si líham Mu ďakujem za požehnanie a všetku ochranu počas dňa. Prosím o odpustenie všetkého, čo sa mi podarilo povystrájať.
Drahý priateľ, a kam to máš so svojim životom namierené ty? Kam to máš namierené dnes? Fakt je, že obrátenie sa k Bohu nemení iba naše počínanie, konanie a skutky. Obrátenie sa k Bohu mení aj naše myslenie a uvažovanie. Potom si človek aj inak kladie otázku. Už sa viac nepýta : Kam to mám namierené svojim životom ja? Ale pýta sa : Kam to má s mojim životom namierené Boh? Už sa viac nepýta : Kam to mám dnes namierené ja? Ale : Kam to má so mnou dnes namierené Boh?
Obrátenie sa k Bohu však vedie človeka k tomu, aby si kládol aj iné otázky. Napríklad : Aké obdarovania mi Boh dal? Akými úlohami ma Boh poveril v mojej rodine, v mojej komunite, či v mojom cirkevnom zbore? Čím i ja konkrétne môžem prispieť k zdarnému dielu? No tiež je to otázka : Prečo ma dnes Boh chce vidieť na službách Božích a tiež pri svojej večeri? No preto, aby tam dnes tebe i mne konkrétne mohol povedať : Preto, lebo ťa tam chcem posilniť. Preto, lebo ťa tam chcem potešiť. Preto, lebo ti tam chce povedať, ako veľmi ťa milujem. Amen.
