4. nedeľa po sv. Trojici – Existuje východisko

Written by radovan on júl 10, 2014 in - No Comments

odpustenie4. nedeľa po sv. Trojici – 13. 7. 2014

„Existuje východisko“

Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.

 Ozeáš 4, 1 – 3

Počujte, Izraelci, slovo Hospodinovo, lebo Hospodin vedie spor s obyvateľmi krajiny. Lebo niet vernosti ani lásky, ani poznania Boha v krajine. Preklínanie a lož, vraždy a krádeže, cudzoložstvo a násilie, a krvná vina stíha krvnú vinu. Preto trúchliť bude krajina a zoslabne každý, kto býva v nej. S poľnou zverou i nebeským vtáctvom aj morské ryby zahynú.

Drahí bratia, milé sestry v Kristovi Ježišovi!

Vypočuli sme si kúsok Ozeášovej prorockej zvesti, ktorá bola povedaná niekedy medzi rokmi 720 – 750 pred Kristom. Keď sa tuná hovorí o zemi, myslí sa tým na zem zasľúbenú. No aj na začiatku 3. tisícročia máme pri čítaní týchto slov pocit, že nám toho môžu povedať veľmi veľa. Zdá sa, akoby boli prečítané verše aktuálnou správou o stave našej planéty, o stave ľudstva.

Možno sa pýtame: Nenašlo by sa v Biblii azda niečo viac optimistické? To naozaj proroci a  kazatelia nevedia hovoriť o ničom inom len o skazenosti ľudí a pomerov, keď to už každý vie aj tak bez nich? Nie! Toto skutočne nie je úlohou prorokov a kazateľov, aby šokovali svojich poslucháčov. Šoky nad ľudskou skazenosťou nám úspešne a každodenne priamo do našich obývačiek prináša skôr televízia. Napríklad ukážkami nezmyselného krviprelievania zo všetkých kontinentov, správami o machináciách a spreneverách, či cudzoložnými historkami prominentov. Toto všetko dnes skutočne vie každý, kto má televíziu alebo číta noviny.

Ale určite nie každý vie, áno – len málokto vie to, čím prorokovo kázanie začína, a síce konštatovaním, že Hospodin vedie spor s obyvateľmi krajiny. Zem sa dostala do súdneho sporu s Hospodinom, žalobcom i sudcom v jednej osobe. Z najvyšších miest prichádza prejav nespokojnosti s tým, ako zem vyzerá a ako by vyzerať mala. Z najvyšších miest prichádza protest.

Ľudia sa s tým už možno pomaly aj zmierujú. Možnože nás už každodenné spravodajstvo načisto otupilo: denne toľko mŕtvych, toľko vrážd, toľko ukradnutých miliónov, zahynutých rýb atď. Už sme si na to skoro zvykli a postupne sa nám do myslí vkráda myšlienka, že to už asi tak musí aj byť a iné to už nebude. Že ľudia sú už raz takí, že ľudskú zlobu, sebectvo, chamtivosť, pomstychtivosť a prevrátenosť zo sveta neodstrániš. Áno, že každý pokus tieto vlastnosti z ľudí vykoreniť je vlastne vzburou proti prirodzenému zloženiu ľudského sveta a musí sa to skončiť tragicky. Niežeby sa nám v takom svete, kde sa kradne, podvádza, cudzoloží, zbrojí a bojuje, páčilo. Iste nám nie je dobre vo svete, kde je to všetko možné a dovolené – to sa môže páčiť iba niektorým: zlodejom, podvodníkom, zbrojným priemyselníkom, či generálom, ale nám sa to nepáči. No ale čo narobíš, brat, sestra? Taký je už ľudský svet, taká je daň za slobodu, ktorú si so sebou nesieme od prvej vzbury človeka voči Bohu v raji. Je to niečo ako nutné zlo.

Tak to teda nie! – volá Hospodin v prorokovej kázni. Žiadne nutné zlo. Toto nie je osud. S tým sa netreba hneď zmieriť. Jednou z položiek žaloby, ktorá je v podstate tou najdôležitejšou položkou v  spise obžaloby je, že niet poznania Boha v krajine. Nuž a keď niet poznania Boha, Toho, ktorý sa toľkokrát dosvedčil ako verný vo svojom slove a milosrdný vo svojich skutkoch, akoby mohla byť medzi ľuďmi vernosť, spoľahlivosť daného slova a milosrdnosť v jednaní? V poznámkovom aparáte Kralickej Biblie stojí: Kde niet takejto známosti o Bohu, potom človek veľmi rýchlo povoľuje uzdu zlu. To znamená: ak nie je vernosť a milosrdenstvo, potom sa ťažko ubrániť, aby prevahu nedostali všetky tie zlé veci, ktoré prorok pranieruje. Spomína tu kliatby – tu nejde ani tak o to, že človek preklína Boha. Jedná sa tu skôr o to, že človek preklína, ponižuje a likviduje druhého človeka, neraz, žiaľ, i v mene Boha. Ďalej akoby tuná prorok parafrázoval Desatoro, keď hovorí o lži, vraždách a krádežiach, cudzoložstve a násilí, a krvnej vine, ktorá stíha krvnú vinu. Božie slovo okrem toho odhaľuje s veľkou presnosťou aj to, ako tieto mravné neresti negatívne vplývajú aj na svet mimoľudský – mysliac tu na poľnú zver, nebeské vtáctvo, či morské ryby. Naša generácia si to v plnej miere uvedomuje až teraz, a síce, že životné prostredie trpí a živočíchy hynú nielen v dôsledku prírodných katastrôf, ale aj v dôsledku ľudskej chamtivosti.

Čo teda robiť, sestry a bratia? Pokúsime sa zaviesť Desať Božích prikázaní ako povinný predmet do škôl? Zakotvíme tieto prikázania do štatutárnych dokumentov verejných inštitúcií, do bánk, do generálnych štábov, do vládnych kabinetov? Márna snaha. Ministri vlád, komisári Európskej únie, manažéri bánk, či armádni generáli sa Desatorom aj tak nebudú riadiť. Mnoho úprimných kresťanov si dnes sľubuje nápravu od toho, že deti majú v škole opäť náboženstvo ako predmet. Určite je to dobrá vec. Začať výchovou budúcej generácie. Ale pravda je taká, že naučiť sa Božím prikázaniam ešte neznamená poznať Boha. Veď čo–to z prikázaní vie hociktorý človek: Nezabiješ, nescudzoložíš, nepokradneš, cti si svojho otca i svoju matku… Ale otázka je, a tá je veľmi dôležitá: Prečo? Prečo nezabíjať, nekradnúť, neklamať, nepodvádzať? Prečo by som to ja nemal robiť? Ak platí, že môj vlastný prospech je viac než prospech môjho suseda a blížneho, že môj vlastný záujem stojí nad všetkými ostatnými záujmami, potom nevidím dôvod, prečo by som nekradol, keď sa naskytne situácia, v ktorej je lepšie kradnúť. Prečo by som nevrátil facku, ktorú mi niekto dal? Sestry a bratia, kde nájdeme odpoveď na otázku : prečo?

Prorok Ozeáš odpovedá: v poznaní Boha. Odpoveď je skrytá v poznaní toho, ako Boh jedná s nami, s ľudskou rodinou, so svojim stvorením. A síce, Boh s nami jedná verne a milosrdne. A aby sme azda o Jeho úmysloch, o Jeho vernosti a milosrdenstve nepochybovali, poslal Boh na svet a vydal na smrť svojho Syna. V Ňom môže každý poznať Boha. „Kto vidí mňa, vidí Otca“. Hovorí Ježiš v Jánovom evanjeliu. Ak teda, drahý brat, milá sestra, hľadíš na Ježiša, ak sleduješ Jeho cestu obete, ak pozorne načúvaš Jeho evanjeliu, tej dobrej zvesti o tom, ktorá moc má na svete budúcnosť, potom dochádzaš poznania Boha.

Potom nájdeš odpoveď na otázku: prečo? Pochopíš a uveríš, že: Zákony vlastného prospechu, sebapresadenia, sebarealizácie, zákony odvety a odplaty, krv za krv a rana za ranu – tieto zákony majú síce ešte v našom svete akúsi platnosť, ale nemajú v sebe žiadnu budúcnosť – ani pre mňa osobne, ani pre naše deti a vnúčatá, a už vôbec nie pre Božie stvorenstvo.

Hospodin vedie spor s obyvateľmi krajiny, aj tej našej krajiny. Prebieha súdne pojednávanie. Obžalovaných máme, žalobcu poznáme, aj sudca je známy. Kto je však advokátom? Aj advokáta poznáme. Je Ním sám Ježiš Kristus. On je ten, ktorý sa nás zastáva už dnes. A ako to robí? Nie tak, že by nás ospravedlňoval, žeby pre nás vymýšľal kadejaké poľahčujúce okolnosti. Zastáva sa nás ináč. Zastáva sa nás tým, že nám ukazuje, ktorá cesta vedie k záchrane spustošenej zeme a spustošeného života. Zastáva sa nás tým, že nám dáva inštrukcie o tom, čo na tomto procese obstojí a čo tam nemá šancu na úspech. Neodvoláš sa tam na zákony odvety, prospechu, či násilia. Nevyhovoríš sa ani na to, že to tak robia aj ostatní. Odvolať sa môžeš len na to, že si sa vydal, aj keď nedokonalo, cestou nasledovania Božieho Syna. Cestou pokory, sebaodriekania, obete, cestou úcty k životu, k Božiemu stvorenstvu, cestou odpustenia, zmierenia a lásky.

Drahý brat, milá sestra, toto všetko pravdepodobne ty vieš. Veríš tomu. Vedia to však aj tvoje deti, tvoje vnúčatá, tvoj sused v dome, alebo tvoj kolega na pracovisku? A veria tomu? Ináč povedané: Kedykoľvek svojim deťom, vnúčatám, susedom, či kolegom hovoríme o Kristovi, kedykoľvek ich pozývame k viere v túto cestu záchrany, konáme prácu pre záchranu nášho spustošeného sveta. V tom spočíva veľkosť poslania, ktoré nám bolo dané od Boha. Pretože to, že oni túto cestu vo viere príjmu, sa nebude napokon týkať len ich samotných, ale bude to mať dôsledky a bude sa to týkať celej zeme. Amen.

Pomodlime sa : Otče náš drahý nebeský, Tebe dnes ďakujeme za slová napomenutia, v ktorých nám dávaš do pozornosti to, že nie všetko v našich životoch je dobré. Že Ty nie si spokojný so stavom, v akom sa tento svet nachádza. Prosíme, odpusť nám ako kresťanom neraz aj našu pasivitu, ktorá akoby vydávala svedectvo o našej ľahostajnosti voči veciam okolitého sveta. Iste, my tu na tejto zemi nikdy nevytvoríme kráľovstvo nebeské, ale to nás nesmie viesť k rezignácii a nič nerobeniu. Prosíme, daj nám silu, aby sme sa dokázali aktívne postaviť voči zlu, hriechu a nespravodlivosti v tomto svete. Prosíme, pomôž nám, aby sme každý deň dokázali do tohto sveta priniesť aspoň trocha lásky a milosrdenstva, a práve týmito hodnotami premieňali tento skazený svet. Chráň nás pred zákonmi odplaty a pred všetkým tým, čo bolo striktne odsúdené v prorokových slovách. Kiež aj my pamätáme na to, že ak nebudeme konať dobro, nakoľko je to v našich silách, potom raz aj my budeme musieť čeliť trpkej a nepríjemnej realite Tvojho spravodlivého súdu. A preto v moci Ducha Svätého požehnávaj všetky naše snahy pri odovzdávaní Tvojho slova a evanjelia ďalším generáciám. Aby Tvoje slovo mocne pôsobilo vo všetkých poslucháčoch a tak aby si Ty sám menil naše názory, korigoval naše túžby a upriamoval našu vôľu k dobru, k milovaniu dobra, a tak aj k večnosti. Amen.

S použitím viacerých prameňov

 

48.819538,20.363907