4. nedeľa po Veľkej noci – O Božej ekonomike
Written by radovan on máj 15, 2014 in - No Comments
4. nedeľa po Veľkej noci (14. 5. 2006)
„O Božej ekonomike“
Suspírium : Spievajte Hospodinovi novú pieseň! Lebo vykonal divné veci. Pravica Jeho pomohla Mu i Jeho sväté rameno. Hospodin svoju spásu oznámil, vyjavil svoju spravodlivosť očiam národov. Rozpomenul sa na svoju milosť, na vernosť k domu Izraela a všetky končiny zeme videli spásu nášho Boha. Zvučne pokrikuj Hospodinovi celá zem! Prepuknite v jasot, plesajte a hrajte, lebo prichádza súdiť zem. Svet bude súdiť v spravodlivosti, národy v úprimnosti. Amen.
F 3, 7 – 11
Ale čo mi bolo ziskom, uznal som pre Krista za stratu. A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, svojho Pána, pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal, a aby som aj sám bol v ňom ako taký, ktorý nemá vlastnej spravodlivosti zo zákona, ale z viery v Krista, teda spravodlivosť z Boha, založenú na viere, aby som poznal Jeho, aj moc Jeho vzkriesenia, mal účasť v Jeho utrpeniach, bol Mu podobný v smrti – aby som nejako dosiahol aj vzkriesenie z mŕtvych.
Sestry a bratia, milí priatelia!
V dobe komercie, v ktorej dnes žijeme, nám slová apoštola Pavla znejú dosť zvláštne, cudzo, priam ako totálny nezmysel. V dobe, keď pod pojmom „zisk“ sa chápe to, čo mi vráti pôvodnú investíciu plus ešte niečo navyše a pod pojmom „strata“ zas rozumieme to, keď sa mi prvotná investícia nevráti a skončím v mínuse, sa slová Pavla zdajú byť dosť neuvážené, prinajmenšom nezodpovedné. Myslím si, že žiaden ekonóm by sa dnes s apoštolovým tvrdením nestotožňoval. Veď zisk je zisk a strata je strata. Tie sú jasne zadefinované. Ako teda niekto môže povedať myšlienku v zmysle : Čo mi bolo ziskom, uznal som za stratu? Ako môže byť zisk stratou? A môže byť niekedy strata pre človeka ziskom? Domnievam sa, že v ekonómii niečo také nie je celkom možné. Zameniť zisk za stratu sa tu jednoducho nedá.
No apoštol Pavol na tomto mieste ani nič v takomto zmysle nehovorí. On nemyslí pri písaní týchto slov na ekonómiu v našom ponímaní. Pravda je taká, že existuje aj iná ekonómia. V teológii sa objavuje tzv. Božia ekonómia spasenia. A tá kalkuluje s úplne inými veličinami než tá klasická. Spomínaná Božia ekonómia nás nabáda k tomu, aby sme si prehodnotili, či vytriedili hodnoty, ktoré pre nás majú význam, resp. sú pre nás bytostne podstatné a na druhej strane si vyčlenili veci, do ktorých sa neoplatí investovať, pretože sú len mrhaním času a energie.
Dá sa povedať, že k takémuto prehodnoteniu hodnôt v zmysle Božej ekonómie spasenia došlo aj u samotného apoštola, a to po jeho obrátení sa ku Kristovi. Vtedy pochopil, že to, o čo mu doteraz išlo, to nebol ten správny smer, kurz pre jeho život. Spoločne sa teda pýtame – čo bolo pre Pavla oným spomínaným ziskom? V predchádzajúcich veršoch čítame, že to boli veci ako : obriezka, Pavlov pôvod, jeho spoločensko – náboženské postavenie farizeja, prenasledovanie cirkvi Kristovej, bezúhonnosť v zákone Božom. Toto všetko teraz nemá pre Pavla nijakú hodnotu ani význam. Pavol po stretnutí so vzkrieseným Kristom totiž spoznáva, že všetky prednosti, ktorými sa v starom živote mohol pochváliť, sa v konečnom dôsledku postavili medzi neho a Boha. Namiesto aby ho jeho pôvod, postavenie a dodržiavanie zákona podľa prísnej farizejskej praxe približovali k Bohu, v skutočnosti ho to všetko od Boha vzdiaľovalo. Namiesto aby v Ježišovi z Nazaretu ako znalec Písma svätého spoznal zasľúbeného a dlho očakávaného Mesiáša, Pavol radšej prenasleduje a zatýka Kristových stúpencov a nasledovníkov.
Keď teda apoštol Pavol vymenoval všetky svoje životné úspechy, nakoniec o nich paradoxne prehlasuje, že v porovnaní s poznaním Krista sú načisto bezcenné. Keď sa totiž obrátil a prijal vieru v Krista spoznal, že sa tak nestalo na základe jeho vynikajúcich predpokladov a osobnostných kvalít, ale na základe Kristovej milosti. Pavol pochopil, že zapáčiť sa Bohu vlastnými kvalitami je nezmysel. Veď pravda je taká, že ani tí najvýnimočnejší ľudia nedosahujú Božie sväté normy. No neraz sa žiaľ aj medzi kresťanmi stáva to, že sa zvykneme spoliehať na vieru svojich predkov, na to, že naši rodičia, či starí rodičia boli kresťanmi. Neraz sa spoliehame na to, že patríme k tej, či onej cirkvi. Neraz na to, že sme dosť dobrí a že nás Boh musí prijať. No to všetko sú len naše zbožné priania, nakoľko učenie Písma svätého hovorí o niečom úplne inom. Tam stojí to, že kvality, úspechy a ani dobrá povesť nikomu nemôžu zadovážiť spasenie. Tak ako Pavol pred dvoma tisícročiami, tak i my dnes si musíme uvedomiť to, že spása je nám darovaná jedine skrze vieru v Krista.
V jednom preklade je to vyjadrené týmito slovami : Ale to všetko, na čom som si voľakedy zakladal, pre mňa stratilo akúkoľvek cenu, keď som spoznal Krista. V skutočnosti to všetko pokladám za nevýhodu, keď to porovnám s tým úžasným poznaním, že Ježiš Kristus je môj Pán. Kvôli Nemu som to všetko zahodil ako odpadky, len aby so získal Krista a v Ňom zakotvil. Toto, milí priatelia, je hlboký výrok týkajúci sa hodnôt. Vzťah s Kristom je dôležitejší než čokoľvek iného. A tak, poznať Krista by malo byť našim najvyšším cieľom. Aj dnes je dobrý čas na to, brat, sestra, aby si sa zamyslel, aby sme sa zamysleli nad svojimi hodnotami. Je pre teba niečo dôležitejšie než vzťah s Kristom? Ak áno, ako to môžeš zmeniť? A chceš to vôbec zmeniť?
Hodnoty, ktoré doteraz určovali a ovplyvňovali Pavlov život, apoštol teda zmietol zo stola. No pre niečo však musíme žiť. Isté idey nás musia ovplyvňovať. Náš život musí mať nejaký obsah, cieľ, určenie a poslanie. Dá sa povedať, že to nové apoštolovo životné zameranie priamo súvisí s poznaním Krista, ako Pána svojho života. A preto v nasledujúcich veršoch môže vyznať : Už sa nestarám ako predtým, dokiaľ som bol Židom, ako si nakloniť Boha zachovávaním zákonov a nariadení, pretože viem, že Boh odo mňa nevyžaduje nič iné než vieru v Krista. A veriť znamená : poznať Krista a moc Jeho zmŕtvychvstania a podieľať sa na Jeho utrpení. Tak chcem aj ja podstúpiť Jeho smrť, to znamená odovzdať pre Neho svoj život a slúžiť Mu a nakoniec tak aj dosiahnuť zmŕtvychvstanie.
Milí priatelia, toto je veľký myšlienkový zlom v živote bývalého farizeja, odporcu kresťanstva a Ježiša ako Krista. Pavol spoznáva, že nie vlastná spravodlivosť dosiahnutá dodržiavaním zákona vedie človeka do spoločenstva s Bohom, ale spravodlivosť, ktorá pochádza od Boha a ktorú On daruje tomu, kto Mu vo viere v Krista Ježiša otvára prázdne dlane, prejavuje svoju závislosť na Ňom, vyznáva svoje hriechy, robí z nich pokánie, prosí Boha o odpustenie a nakoniec pre Kristovu obeť ho aj obdrží. Zmyslom Pavlovho života sa od tej chvíle stáva :
-
byť osobne prijatý skrze Krista do Božieho vykupiteľského aktu
-
byť preniknutý mocou, povahou a hĺbkou Kristovej lásky a ďalej ju šíriť a rozdávať
Sestry a bratia, v týchto slovách vidíme ešte jednu vec. Pavol sa vzdal všetkého, čomu doposiaľ veril, v čo sa nádejal, pre čo odovzdal svoj život. A to všetko preto, aby spoznal Krista a moc Jeho vzkriesenia. Rovnaký prístup k tomuto poznaniu a moci dnes máme aj my, ale možno sa budeme musieť aj my nejakých vecí vzdať, aby sme sa z oného poznania a moci vedeli naplno radovať. Čoho si ochotný vzdať sa ty, aby si ešte hlbšie poznal Krista? Možno denne niekoľkých minút pre modlitbu a štúdium Biblie? Možno priazne svojich priateľov? Možno niektorých svojich plánov a záľub? Vedz však, že poznanie Krista mnohonásobne prevýši cenu akejkoľvek obete.
Milí priatelia, spomínané verše nám v podstate poukazujú na podstatu kresťanstva. Pavlovou najväčšou túžbou v živote bolo poznať Krista a zažiť s Ním toto osobné priateľstvo celkom blízkym, intímnym spôsobom. Ak v sebe postrádaš takúto túžbu, potom s tvojim kresťanstvom niečo nie je v poriadku. Kiež nám sám Pán Ježiš pomáha v tom, aby sme Ho vedeli a aj túžili bližšie spoznávať a vedeli sa kvôli Nemu aj vzdávať vecí, ktoré sú prekážkou pri budovaní nášho vzťahu s Ním! Amen.
Pomodlime sa : Nebeský náš Otče a Pane, ďakujeme Ti za Tvoje slovo, ktoré sa nás aj dnes mocne dotýka a vedie nás k tomu, aby sme sa vážne zamýšľali nad hodnotami, ktoré určujú náš život, ktoré nás ovplyvňujú, ktorým slúžime a ktoré sú pre nás ziskom. Keď si apoštol Pavol vykonal vo svojom živote hĺbkovú analýzu hodnôt, bol nemilo prekvapený. Zistil, že celý čas žil vo veľkom omyle. Že slúžil veciam a uznával princípy, ktoré nakoniec musel označiť ako odpadky a smeti. Teda veci, ktoré nepotrebujeme. Naopak, potrebujeme sa ich čím skôr zbaviť. Koľko takýchto odpadkov a smetí by sme našli aj my v tých svojich životoch? Ty sám to najlepšie vieš. Daj nám však silu, aby sme voči sebe boli úprimní. Pomôž, aby poznanie Krista bolo aj pre nás prioritou, tým skutočným ziskom, ktorému je podriadené všetko. Nedaj, aby sme tápali v tme hodnôt sveta, ktorým sme obklopení. Ale svetlo Tvojho slova nech nám ukazuje tú správnu cestu, po ktorej sa nám treba uberať. Amen.
