4. nedeľa po Zjavení – na hore oslávenia (biblický úvod ku kňazskej správe za rok 2021)

Written by radovan on jan 29, 2022 in - No Comments
article_image_full
  1. nedeľa po Zjavení – 30.1.2022

„… na hore oslávenia…“

Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.

Matúš 17, 1 – 9

1 O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch, kde boli sami. 2 Tam sa pred nimi premenil: tvár sa mu zaskvela sťa slnko a rúcho mu zbelelo ako svetlo. 3 A hľa, zjavil sa im Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním. 4 Peter na to povedal Ježišovi: „Pane, je dobre, že sme tu. Ak chceš, urobím tu tri stany: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ 5 Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a vtom bolo z oblaku počuť hlas: „Toto je môj milovaný Syn, ktorého som si obľúbil. Jeho počúvajte!“ 6 Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli. 7 Ježiš však prišiel, dotkol sa ich a povedal: „Vstaňte a nebojte sa!“ 8 Keď pozdvihli oči, nevideli nikoho, iba samého Ježiša. 9 Keď schádzali z vrchu, prikázal im Ježiš: „Nehovorte nikomu o tom videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.“

Vážení konventuáli, sestry a bratia v Pánovi!

Na pôde nášho cirkevného zboru máme dnes výročný konvent, na ktorom chceme hodnotiť uplynulý rok, a to tak po stránke duchovnej ako aj materiálnej. Rovnako tak dnes chceme prijať rozpočet na rok 2022 a načrtnúť to, čo by bolo dobré zrealizovať v tomto roku. A to opäť tak po stránke duchovnej ako aj materiálnej. Chceme tak robiť v nádeji, že počas tohto roka už snáď nebudeme musieť prechádzať toľkými obmedzeniami ako v roku uplynulom, kedy veľa z toho, čo bolo naplánované, sa zrealizovať nestihlo, pretože sa jednoducho nedalo stretávať a niečo robiť. V podstate všetky termíny zasadnutí na všetkých úrovniach cirkvi boli poposúvané. To, čo bežne robíme v januári, sme mohli robiť najskôr koncom apríla, pokiaľ narážam na zborový výročný konvent. Rovnako tomu bolo na úrovni seniorátu, dištriktu i celej cirkvi.

Drahí priatelia, pokiaľ dnes chceme hodnotiť rok uplynulý a prijímať uznesenia ohľadom roka nového, potom to, čo dnes ako členovia tohto dobšinského evanjelického cirkevného zboru potrebujeme vidieť je: Ježišova tvár žiariaca ako slnkoJeho rúcho biele ako svetlo. Potrebujeme to vidieť zvlášť v tomto čase, kedy mnohé správy a prognózy  ako aj celkový vývoj sa nám javia skôr v tmavých farbách. Spoločnosť začína byť plná skeptických, frustrovaných a vyhorených ľudí.

Žiaľ, aj my, ako spoločenstvo tohto cirkevného zboru sme počas minulého roka prešli viacerými skúškami, ktoré preverili našu vernosť Pánovi, vernosť tomuto spoločenstvu ako aj dôveru v nášho Pána. Strach či obava z nakazenia sa pri viacerých vyústili do rozhodnutia neprichádzať do bohoslužobného spoločenstva ani vtedy, keď sa to už dalo a bolo to relatívne bezpečné. I keď treba povedať aj to, že sa nám tu na bohoslužbách, vďaka Bohu, nikto nenakazil. Aspoň ja teda nemám takúto vedomosť. Avšak to, čo tým chcem povedať je, že toto všetko, samozrejme, vyústilo do poklesu priemernej účasti na službách Božích.

Bratia a sestry, výročný hodnotiaci konvent nášho cirkevného zboru máme dnes, keď si pripomíname udalosť Pánovho premenenia. Okrem mnohých iných vecí, ktoré sa z tejto udalosti smieme dozvedieť, to podstatné nám zjavuje samotný Pán Ježiš. Je to spôsob Jeho sebaprezentácie. Je to spôsob, ktorým chce, aby sme Ho vnímali a nazerali na Neho. Inak povedané: i v tomto nestabilnom čase si Syn Boží praje, aby sme nezabúdali na Jeho konečné povýšenie a oslávenie. V celom tom zmätku naokolo sme pozvaní k tomu, aby sme neprestali vidieť Jeho konečnú slávu, slávu neba a večnosti. Sme pozvaní k dôvere v mocného, eschatologického Pána nad všetkými mocnosťami a Kráľa nad všetkými politikmi či svetovými mocipánmi. Sme pozvaní, aby sme prežili pokoj v svätom, osobnom a intímnom spoločenstve s Ním ako Tým, komu bola daná všetka moc na nebi i na zemi. Sme pozvaní, aby sme prežili určitý akoby nadhľad nad celou situáciou, v ktorej sme sa ocitli. Videli v Ňom pevnú kotvu, pevný základ, ktorým nepohne ani korona, ani ekonomika, ani obavy z toho, čo nám prinesie budúcnosť. Sme rovnako tak pozvaní, aby sme ako Jeho ľud  nerezignovali, ale verne stáli v službe svedectva, v službe lásky k Bohu a k blížnemu.

Drahí priatelia, Ježišov oslávený výzor nás tak i dnes chce naplniť istotou i pokojom, že Boh to má všetko pod kontrolou. Že On dobre vie o našich potrebách a každému z nás dá v správnej chvíli to, čo potrebujeme. Tento Jeho oslávený výzor je garanciou nielen Jeho schopnosti postarať sa o nás na tomto svete. Omnoho viac je dôkazom toho, že dobrý Boží Syn pre nás má večný plán. Tento Kristov oslávený výzor nás rovnako tak vedie k tomu, aby sme veci skúmali a pozerali na ne zo správnej perspektívy. To znamená: z perspektívy večnosti. Pretože keď sa budeme pozerať na súčasnosť a realitu práve takto, z perspektívy večnosti, uvidíme aj my toho istého osláveného Krista, tak ako Ho smeli uzrieť učeníci. Uvidíme to, že hoc ako zle to vyzerá teraz, na konci to bude vyzerať úplne inak. Na konci nás totiž prijme, privíta a ujme sa nás oslávený Pán, ktorý aj nás oslávi a odmení nás večným životom za našu vernosť i poslušnosť.

A tu sa zároveň dostávame k tomu druhému, čo potrebujeme počuť. Je to priznanie sa samotného Otca k svojmu Synovi ako aj výzva, či príkaz adresovaný nám všetkým: „Toto je môj milovaný Syn, ktorého som si obľúbil. Jeho počúvajte!“ Zaznieva tu Boží hlas, ktorý sa hlási k Ježišovi. Priznáva sa k tomu, čo Ježiš robí a čo zamýšľa urobiť. Akoby tu Boh inými slovami o svojom Synovi vyznával: je mi úplne po vôli, čo si predsavzal.

Bratia a sestry, je to zreteľná analógia k Ježišovmu krstu. Na obidvoch miestach hovorí  ten istý hlas: toto je môj syn a rovnako tak na obidvoch miestach je to potvrdenie alebo snáď aj poverenie k tomu, čo bude robiť. Na samotnom počiatku to bolo Božie požehnanie k tomu, aby zvestoval Božie kráľovstvo. Teraz je to priznanie sa nebeského Otca k tomu, aby Jeho Syn šiel do konfrontácie v Jeruzaleme. Nakoniec: ako dodatok, avšak vôbec nie nepodstatný, tu zaznieva: Jeho počúvajte! Toto „počúvajte“ má pritom v gréčtine rovnako tak dva významy ako je tomu aj v slovenčine. To znamená:  jednak počúvať, čo Ježiš hovorí a jednak byť Mu poslušný, keď nám niečo prikazuje.

Mám za to, drahí priatelia, že pokiaľ sa týmto mottom budeme ako členovia dobšinského evanjelického cirkevného zboru riadiť v roku 2022, bude to múdre a správne rozhodnutie, či predsavzatie. Oslávený Pán nech nám v tom sám mocne pomáha!

Vidieť osláveného Krista a počuť Boží hlas, ktorý sa hlási, priznáva k svojmu Synovi a nás vyzýva: Jeho počúvajte! Na jednej strane úžasné evanjelium, dobrá správa o konečnom a večnom Kristovom oslávení, na druhej strane jasná inštrukcia pre nás, ktorí po konečnom a večnom oslávení túžime. Kiež nás dobrotivý Otec nebeský naplní svojim Svätým Duchom, aby sme aj ako členovia tohto cirkevného zboru spred očí nestrácali práve tohto osláveného Krista! A tiež nech nám pomáha, aby sme každý deň nášho života nanovo jasne počuli, ale aj zachovávali slová: Jeho počúvajte! Amen.

 

48.819538,20.363907