4. pôstna nedeľa – Kto je na vine?
Written by radovan on mar 29, 2019 in - No Comments
- pôstna nedeľa – 31. 3. 2019
„… Kto je na vine? …“
Pane náš, Ježiši Kriste, ďakujeme Ti za tento sviatočný deň, za to, že v ňom môžeme byť Tebe bližšie. Ďakujeme za to, že môžeme dnes pokračovať ďalej v sledovaní udalostí, ktoré si musel zvládnuť, v sledovaní ťažkostí, ktoré si musel pretrpieť za každého z nás. Prosíme, daj nám svojho Ducha, aby sme aspoň trochu pochopili, čo si musel zažiť a aby sme naplno prijali, že si to urobil z veľkej lásky k nám. Amen.
Matúš 26:69 – 27:10
69 Peter sedel vonku na nádvorí. Prišla k nemu jedna slúžka a povedala: „Aj ty si bol s Ježišom Galilejským!“ 70 Ale on zaprel pred všetkými: „Neviem, o čom hovoríš.“ 71 Keď vyšiel k bráne, uvidela ho iná a povedala tým, čo tam boli: „Tento bol s Ježišom Nazaretským!“ 72 On znova zaprel s prísahou: „Nepoznám toho človeka.“ 73 O chvíľu prišli tí, čo tam stáli, a povedali Petrovi: „Veru, aj ty si jeden z nich. Veď aj tvoje nárečie ťa prezrádza!“ 74 Vtedy sa začal zaklínať a zaprisahávať: „Nepoznám toho človeka!“ Vtom zaspieval kohút. 75 Tu sa Peter rozpamätal na Ježišovo slovo: „Skôr ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ Vyšiel von a horko zaplakal. 1 Na úsvite sa všetci veľkňazi a starší ľudu uzniesli proti Ježišovi, že ho treba usmrtiť. 2 A tak ho spútali, odviedli a vydali vladárovi Pilátovi. 3 Keď zradca Judáš videl, že Ježiša odsúdili, rozľútostený vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším 4 so slovami: „Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv.“ Ale oni mu povedali: „Čo nás do toho? To je tvoja vec!“ 5 On odhodil strieborné peniaze do chrámu a vzdialil sa. Potom odišiel a obesil sa. 6 Veľkňazi vzali peniaze a povedali: „Neslobodno ich vhodiť do chrámovej pokladnice, lebo je to cena za krv.“ 7 Po porade kúpili za ne hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov. 8 Preto sa to pole až dodnes volá Pole krvi. 9 Vtedy sa splnilo to, čo povedal prorok Jeremiáš: Vzali tridsať strieborných, cenu toho, ktorého takto ocenili synovia Izraela, 10 a dali ich za hrnčiarovo pole, ako mi prikázal Pán.
Bratia a sestry v Kristovi!
Keď sa vžijeme do udalostí okolo Ježišovej smrti, veľmi ľahko skĺzneme do toho, že začneme hľadať vinníkov. Odsudzujeme židovskú veľradu, veľkňaza … Odsudzujeme Rimanov, vojakov, Piláta … Len málokedy si uvedomujeme a pripúšťame, že rovnaký podiel viny na Kristovom umučení a smrti majú aj Jeho učeníci. Nepodobáme sa Rimanom či Židom, preto sa nám ľahko súdia. Ale podobáme sa na učeníkov, na Kristových nasledovníkov – sme ich súčasťou. A tak v ich zlyhaní chceme dnes vidieť svoje vlastné zlyhania …
„Vtedy Ho všetci učeníci opustili a utiekli“ – toto sú slová, ktoré opisujú ako sa zachovali po Kristovom zajatí tí, ktorí Mu boli najbližší. No predsa len, nie so všetkými je to až také hrozné. Dvaja z nich naberú aspoň posledné zvyšky odvahy a z diaľky sledujú zástup, ktorý vedie Ježiša pred veľkňaza Kaifáša. Viete, ktorí dvaja to boli? Obidvoch ich spomína evanjelium podľa Jána: „Šimon Peter však nasledoval Ježiša, a aj iný učeník“. Tým „iným“ učeníkom bol Ján. On vstúpil do veľkňazovho domu, lebo sa s ním poznal. Využil svoje styky na patričnom mieste a dostal sa priamo do centra diania. Petra nečakal taký bezproblémový a ľahký vstup. Vrátnička ho nechcela pustiť, a tak sa Ján musel vrátiť, aby ju prehovoril. Ján a Peter síce neboli veľmi odvážni, v každom prípade však boli odvážnejší ako ostatní učeníci. Ján tak zaujíma postavenie spolucítiaceho, empatického, pozorujúceho priateľa, ktorý však do celého procesu nijako nezasahuje a nevstupuje doň. Áno, bratia a sestry! Toto mu vyhovuje. Toto mu stačí. Všetko, na čo sa zmôže, je tiché, nestranné a pre neho bezpečné pozorovanie udalostí z diaľky. Nemá však dosť síl na to, aby vstúpil do súdnej siene a svedčil proti falošným svedkom v prospech svojho Majstra.
Peter – ten vstupuje do dvora veľkňaza s veľkými obavami, veď len pred chvíľou vytiahol meč na veľkňazovho služobníka. A naozaj: Netrvá dlho, kým ho spoznajú a všimnú si ho. Je prezradený v kruhu Pánových nepriateľov. Nachádza sa v nezávideniahodnej situácii: otrasený a zmätený, neovláda sa a zapiera. Zapiera nielen svojho Majstra, ale aj Priateľa. Odvracia sa od priateľa, s ktorým 3 roky chodil, ktorého počúval, ktorého nasledoval a ktorému len pred nedávnom sľuboval, že Ho nikdy neopustí a nezradí. Na nevinnú poznámku jednej slúžky odpovedá: „neviem, čo hovoríš“ – samého seba chce presvedčiť, že takáto odpoveď je iba nevinnou výhovorkou. Má strach! Vidí, že mu hrozí splnenie Ježišovej predpovede, a tak sa snaží ujsť. Keď vychádza z brány, začuje poznámku ďalšej slúžky, ktorá to hovorí nie Petrovi, ale tým, ktorí boli s ňou. Peter na túto poznámku teda ani nemusel reagovať, ale on predsa s prísahou zapiera: „nepoznám toho človeka“. Nepriatelia však nedajú pokoj, a tak sa do tretice musí brániť obvineniam, že patrí k Ježišovi. Znovu preto hovorí: „nepoznám toho človeka“, a pridáva k tomu navyše formulky zaklínania a prisahania. Boli to formulky, ktoré sa používali pri súde ako dôkaz pravdovravnosti. Niečo ako : nech ma tu hneď Boh zabije, keď klamem. Alebo niečo na spôsob nášho „prisámbohu“. Peter ich používa, aby všetkých naokolo presvedčil o svojej pravde. Pravde, ktorá však bude čoskoro zjavená a ktorá ho bude nesmierne bolieť…
No v tej chvíli už Peter počuje ten známy signál – kohútí spev. Všetko je jasné : Tu to máš Peter! Tvrdil si, že teba sa nemôže týkať zrada tvojho Majstra! Nielen že si Ho nebránil! Ty si Ho aj zaprel! Zaprel si Toho, ktorý kladie svoj život za teba! Práve vtedy viedli okolo aj Ježiša. Možno ešte počul posledné Petrove slová, možno počul spev kohúta a videl učeníkovu tvár. Oči sa im stretli. Bolo v nich vidieť bolesť. Ježiš trpel z dvoch dôvodov. Trpel kvôli bolesti zo zrady. Ale zároveň cítil starosť o Petra – ako sa s tým vyrovná? Čo prežíva? Bratia a sestry, aj my sme tí, ktorí Krista zrádzame a zapierame. Každý deň máme množstvo príležitosti svedčiť o tom, že sme Božie deti, hovoriť o tom, že Kristus je cesta k spaseniu. Čo by v tých našich očiach videl Kristus dnes? Necítil by tiež bolesť z toho, že Ho zapierame a zrádzame, aj keď nás On miluje a stará sa o nás?
Peter si uvedomil čo urobil, a tak vyšiel von a horko zaplakal. Vyšiel do noci, ale nie do noci zúfalstva tak ako Judáš. Peter ide v ústrety rannému svitaniu, v ústrety budúcnosti a novému životu. Toto zapretie ho mení. Mení celý jeho život. Všetko zlé je totiž na niečo dobré, aspoň pri ľuďoch, ktorí hľadajú útechu v Bohu. Tu Peter umiera s Kristom svojej pýche, svojmu starému životu. Plače nad svojim hriechom, ale vidí aj nádej a získava z Kristových rúk pokoj, zmierenie a milosť. Odvracia svoj pohľad od seba, od svojej istoty, od svojho hriechu a orientuje ho na nádej, ktorou je Kristus.
Judáš – to je iný prípad. V procese s Kristom vystupuje ako formálny žalobca. No nepredpokladá, že sa to všetko takto skončí. Má iný plán pre svojho Majstra. No zrazu vidí, ako Ježiša odsúdili na smrť. Zachvacuje ho divoké zúfalstvo – veď som to zapríčinil ja. Musím niečo urobiť! Ide teda k veľkňazom a starším – oni by ho mohli povzbudiť, mohli by mu pomôcť v tejto situácii, mohli by mu pomôcť s hriechom a zúfalstvom, mohli by stiahnuť obvinenie a Ježiša zachrániť. Ľutuje a vracia peniaze, ktoré si zarobil zradou svojho Majstra. Nechce tie nečisté, poškvrnené peniaze, lebo sú poliate krvou nevinného človeka. No nenachádza, čo hľadá. Nenachádza uistenie o odpustení, nenachádza slová útechy a nádej. Keď prichádza k čelným predstaviteľom židovského národa, nachádza iba chlad a odpor: „čo je nás do toho? Tento proces sa už nedá zastaviť. To je tvoja vec, mal si rozmýšľať skôr.“ Boží služobníci, tí, ktorí mali pomáhať, tí nepomáhajú. Dištancujú sa od tejto veci, a tak vlastne nesú vinu na smrti zúfalého Judáša.
Ak však nepomáhajú kňazi, treba ísť priamo k Bohu – škoda, že Judášovi nenapadla táto myšlienka. Kým Peter vzhliadol na svojho Boha, Judáš pozerá na svoj hriech a na seba. Je to pre neho príznačné. Vždy sa sústreďoval iba na seba, na zisk a postavenie. Evanjelista Matúš opisuje Judášovu smrť veľmi stroho: potom išiel a obesil sa. Celý Judášov život je akýsi nepremyslený. Aj teraz to robí – nerozmýšľa nad následkami, len ide a bezhlavo sa rúti do smrti. Nerozmýšľa, že vždy existuje nádej …
Bratia a sestry, dostal sa mi do rúk jeden príbeh. Hovorí o tom, aký je rozdiel medzi Petrom a Judášom v ľudských očiach:
Odosielateľ: poradcovia manažmentu v Galiley
Adresát: Ježiš Nazaretský
Vážený klient, ďakujeme za zaslanie údajov o 12 mužoch, ktorých ste si vybrali ako manažérov svojej novej organizácie. Ich profily sme preskúšali radou našich obvyklých testov a svoje výsledky Vám posielame. Dovoľte nám najprv niekoľko všeobecných postrehov o povahách osôb, ktoré ste vybrali : Väčšina z kandidátov sú ľudia veľmi priemerní. Nemajú kvality potrebné pre vysoké riadiace pozície. Ich povahové rysy a ich pôvod nevyzerajú zvlášť vhodne. O to viac, vzhľadom na efektívnosť, lojalitu a veľkolepú víziu, ktoré bude vyžadovať dobrý rozvoj Vašej organizácie.
Máme výhrady najmä pokiaľ ide o Šimona Petra, muža s ktorým počítate na miesto vedúceho riadiaceho tímu. Naše testy rysov osobností ukazujú veľkú nestálosť. Je veľmi emocionálny, so sklonom ventilovať svoje pocity v stresovej situácii, či už kliatím alebo plačom. Má prehnané sebavedomie. Je to typ človeka, ktorý si myslí, že môže chodiť aj po vode, ale v skutočnosti tam padne ako kameň. Máme dôvod sa obávať, že ak bude Jeho lojalita voči Vám a Vašej organizácii vystavená skúške, Šimon Peter zlyhá. Tento typ človeka nie je vhodným základom, na ktorom by ste mohli budovať svoju organizáciu – cirkev alebo počítať s ním v čase problémov.
Ale nezúfajte, vážený pán Ježiš Nazaretský. S radosťou Vás môžeme informovať, že sme v jednom z Vašich kandidátov odhalili značný potenciál. Je to talentovaný človek, veľmi schopný, šikovný a charakterný. Je vynikajúci v styku s ľuďmi, dobre nadväzuje nové kontakty a tie staré vie ďalej budovať. Okrem toho má zdravú ctižiadosť a vykazuje silnú tendenciu vo veci finančnej zodpovednosti. Preto Vám odporúčame tohto človeka, ako jedného z hlavných predstaviteľov Vašej firmy a súhlasíme s Vašim výberom Judáša Iškariotského.
S prianím všetkého najlepšieho Vám a Vášmu podnikaniu Spoločnosť Poradcov manažmentu v Galiley.
Bratia a sestry, aké je teda poučenie z dnešného príbehu o Petrovi a Judášovi? V našich ľudských očiach sa človek môže javiť inak ako v očiach Božích. My máme iné priority ako Boh. Ježiš dobre poznal Petra i Judáša. On dobre pozná každého z nás. Kým podľa ľudí by bol najvhodnejším kandidátom Judáš, podľa Krista to bol Peter. Prečo? Lebo nestačí o Ježišovi iba niečo vedieť a poznať Jeho učenie. Nestačí len tvrdiť : Aj ja som veriaci. Ak chce byť človek zachránený, musí Krista aj skutočne milovať a poslúchať. Bratia a sestry, životy týchto dvoch Pánových učeníkov nám dnes zvestujú, že nikdy nie je neskoro vrátiť sa späť k Ježišovi a prosiť o odpustenie. Ak urobíme hriech, ak nám niečo nevyjde tak, ako by malo, ak padneme, ešte vždy je nádej. Drahý priateľ! Nezostaň preto zahĺbený do seba a svojich hriechov! Poď ku Kristovi! On ti hriechy odpustí a posilní tvoju vieru. Nerozhoduj sa prchko a bezhlavo ako Judáš, ale maj vždy na pamäti cestu, ktorá vedie pod kríž Božieho Syna. On na ňom i pre teba vydobyl slobodu, odpustenie hriechov a večný život s Ním. Amen.
Modlitba:
Pane Ježiši, vo chvíľach Tvojho utrpenia spoznávame váhu svojich hriechov a veľkosť našich previnení. Cítime sa slabí a je nám ľúto, že sme Ti spôsobili bolesť, podobne ako Peter. Ty však nechceš vyvolať v nás iba temné myšlienky, ktoré sa nás zmocňujú pri pohľade na náš hriešny život. Ty chceš, aby sme v Tvojom utrpení videli našu záchranu, v Tvojej smrti dôkaz Tvojej lásky k nám a základ nášho vykúpenia. Náš drahý Pane, Tvoja smrť je víťazstvom Tvojej lásky k nám hriešnym a nehodným, daj, aby sme mohli preniknúť do tohto tajomstva a daj, aby sme Ti boli vďační za to, čo si pre nás vykonal. Prosíme, pomôž nám nezostávať iba pri sebe a svojich hriechoch ako to urobil Judáš, lebo sa dostaneme do zúfalstva, ktoré končí zle. Ale daj, aby sme vždy videli a cítili odpúšťajúcu milosť nebeského Otca. Daj, aby sme v Tvojom kríži, Kriste, našli záchranu, v Tvojej smrti život a v Tvojich ranách nádej. Odpusť nám preto všetky naše viny a vypočuj, keď k Tebe voláme: Otče náš…
