4. pôstna večiereň – manna vs. chlieb z neba
Written by radovan on mar 21, 2023 in - No Comments
- pôstna večiereň – 22.3.2023
„… manna vs. chlieb z neba …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista, ktorý seba samého vydal za naše hriechy, aby nás podľa vôle Boha, Otca nášho vytrhol z tohto zlého veku. Jemu sláva na veky vekov! Amen.
Ján 6, 47-51
Veru, veru vám hovorím: kto verí vo mňa má večný život. Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli mannu na púšti a umreli. To je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby ten, čo bude jesť z neho, neumrel. Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Ak niekto je z toho chleba, bude žiť naveky a chlieb, ktorý ja dám, je moje telo, ktoré vydávam za život sveta.
Bratia a sestry!
Jednou z vecí, bez ktorých by sme my ľudia nemohli žiť, je určite jedlo. Myslím, že jedlo je aj niečo, bez čoho by sme si nevedeli predstaviť svoj život. Každý z nás má rád niečo iné, každému z nás niečo iné chutí, ale určite by sme sa len veľmi ťažko vzdávali vo svojom jedálničku chleba. Môjmu priateľovi zistili celiakiu – teda alergiu na obyčajnú múku. Keď tak rozmýšľal, čoho všetkého sa bude musieť vzdať, opýtal sa: ako budem žiť bez chleba? Na všetko ostatné ľahko zabudol, prispôsobil sa, ale čerstvo upečený chlieb mu aj dnes nádherne vonia.
Vy starší si iste veľmi dobre pamätáte túto vôňu čerstvo upečeného chleba, ktorý sa voľakedy piekol doma. Bola to typická vôňa domova. Mnohí ľudia, ktorí museli odísť za prácou do zahraničia si svoj domov väčšinou spájali práve s touto vôňou. Možno preto, že náš národ má tak rád túto dobrôtku, niekto vymyslel príslovie: chlieb sa nikdy nepreje.
Bratia a sestry, aj dnešný text nám hovorí o chlebe. Hovorí v podstate o dvojakom chlebe: o manne, nebeskom chlebe a o Ježišovi Kristovi, ktorý je chlebom života. Oba tieto chleby sú v našom texte porovnané.
- Manna – nebeský chlieb. Izraelský národ už mesiac putuje po púšti, preč z egyptského zajatia. Počas týchto dní Hospodin i Mojžiš museli počúvať sťažnosti a bedákanie vyvoleného národa: ako dobre nám bolo v Egypte, všetko sme tam mali, teraz nemáme nič, aj Boh na nás zabudol, a pod. Izraelci začínajú znovu spomínať a všetko v Egypte sa im z odstupom času javí ružové a dobré, aj keď situácia bola v skutočnosti zlá. Hrnce plné mäsa a chlieb do sýtosti? I to je otázne, či to vôbec mali. A pokiaľ to aj mali, museli si to zaplatiť ťažkou prácou a otroctvom telesným i duchovným. Izraelci teda počas cesty púšťou podliehajú ilúziám a klamu, skresľujú a prevracajú svoju situáciu tak, ako im vyhovuje.
Do tejto kritickej situácie musí Hospodin zasiahnuť – robí to hneď a priamo a to tak, že oslovuje Mojžiša a zasľubuje chlieb z neba. Tento pokrm, ktorý Boh zošle svojmu ľudu má 3 dôvody:
- bude záchranou
- bude dôkazom Božej starostlivosti
- bude skúškou.
- Manna bola záchranou. Keďže izraelský národ blúdil po púšti, možnosti nasýtenia boli minimálne. Tak ako pri východe z Egypta, ako pri prekročení Červeného mora, tak aj teraz sa musí ľud spoliehať výhradne na Hospodina a Jeho dobrú vôľu. Keby ľud nebol od Boha dostal tento dar, mohol by na ceste zahynúť. No manna ľud posilnila i povzbudila. Dokonca môžeme povedať, že ich zachránila od smrti. Veď človek bez jedla vydrží len necelý mesiac. No Izraelci boli vyčerpaní z cesty, z páľavy slnka a z nebezpečenstva, ktoré na nich číhalo. V takejto situácii bolo jedlo veľmi dôležité a potrebné v každý deň. Preto Hospodin zosiela mannu z neba, aby svoj ľud zachránil od smrti.
2. Manna bola dôkazom Božej starostlivosti. Zaujímavé na tomto príbehu je, že Boh odpovedá na reptanie ľudu svojimi darmi. Ale zároveň dáva Izraelcom najavo, že ich reptanie sa Ho dotýka a zarmucuje Ho. Preto sa dáva svojmu ľudu nanovo poznať a zjavuje im svoju slávu. On vie, že práve teraz to ľud najviac potrebuje, teraz v čase telesnej biedy a duchovnej mdloby, teraz v čase núdze a ťažkostí. Manna sa preto stáva znamením Božej prítomnej milosti a zasľúbením života. Hospodin svojmu ľudu znovu preukazuje svoju lásku a dokazuje, že ich neopustil, ale že tak ako zasľúbil ich povedie a privedie až do kanaánskej krajiny.
3. Manna bola skúškou. Táto skúška mala dvojakú stránku: jednak sa ľud mal naučiť dôverovať Hospodinu a tak sa odovzdávať do Jeho starostlivosti a jednak sa mal naučiť poslušnosti voči Božím prikázaniam a zákonu. Boh dáva toľko nebeského chleba, aby mali všetci dostatok a nikto netrpel núdzu. No napriek tomu si ľud začal chlieb zbierať do zásoby a uschovávať na ďalšie dni. Skúškou dôvery teda ľud neprešiel: neprekonal sebectvo ani lakomosť ani nedôveru. Nenaučil sa, že ani z Božích darov si nemá zhromažďovať poklady. Aj napriek tomu, že Boh vedel, ako sa Jeho ľud zachová, dáva tento nebeský chlieb – chlieb, ktorý je znakom Jeho vernosti, no je dočasný a nestály. Je to chlieb, ktorý príchodom do zasľúbenej zeme stráca zmysel a význam. Tento nebeský chlieb je iba znamením toho, čo príde.
- Pán Ježiš – chlieb života. V texte z evanjelia Jánovho je manna porovnávaná s Pánom Ježišom, takže aj na Neho by sme mohli aplikovať 3 dôvody, ako pri nebeskom chlebe pre Izraelcov. Teraz však nemusíme používať minulý čas, ako pri manne. Ona mala len dočasný význam a zmysel len pre izraelský národ. No Ježiš Kristus má význam pre všetky časy a pre všetkých ľudí.
1. Pán Ježiš je záchranou. Aj my sme, milí priatelia, na ceste. Každá z našich ciest smeruje k smrti a k večnosti. Sú poznačené radosťou a spokojnosťou, ale aj nedostatkom, bolesťou, starosťami a trápením. Počas tejto cesty často strácame silu a preto sa potrebujeme posilniť. Na rozdiel od Izraelcov, my máme množstvo možností ako to urobiť, ako vyplniť prázdne miesto, ako uhasiť túžbu po spoločenstve s Bohom. Jedinou správnou možnosťou pre posilnenie a povzbudenie je Ježiš Kristus a Jeho obeť na kríži. Tento život sa dá prežiť aj bez Neho, ale ako chceme prejsť večnosťou bez zachraňujúcej obete Božieho Syna? V tomto živote Boha môžeme ignorovať, ale ako Ho budeme ignorovať na poslednom súde? V tomto živote môžeme niektoré veci zvládnuť sami, ale ako chceme zvíťaziť nad smrťou a diablom bez Krista? Ježiš Kristus sa kvôli nám obetoval, zostúpil z nebeského trónu, aby sa pre nás stal Spasiteľom, Vykupiteľom a Záchrancom. Aby sme boli uchránení od večnej smrti a prenesení do života. Veď Ježiš je chlieb života. On je živý chlieb a ak z tohto chleba budeme jesť, budeme žiť naveky. Každá Večera Pánova, ktorú v cirkvi slávime, je pre Boží ľud posilnením na životnej ceste a uistením, že v boji s hriechom, smrťou a diablom nie sme sami, ale že za nami a vedľa nás stojí Pán, ktorý je záchranou.
2. Pán Ježiš je dôkazom Božej starostlivosti. Náš nebeský Otec nás veľmi miluje a práve z tejto svojej lásky poslal na túto zem svojho Syna. A urobil to ešte vtedy, keď sme boli hriešni, aj keď vedel, že budeme hrešiť ďalej. Urobil to, aj keď vedel, že Ho mnohí neprijmú a že budú žiť bez Jeho prítomnosti a záchrany. Pán Ježiš je však nielen dôkazom Božej lásky a milosti, ale Jeho kríž je aj dôkazom toho, ako veľmi náš hriech Hospodina zraňuje a zarmucuje, ako veľmi sa Ho dotýka. Každý náš hriech, naša zloba, neposlušnosť nášho Boha bolí. No najviac Ho iste trápilo a bolelo to, keď sa pozeral na svojho vlastného Syna, ktorý znášal trest za všetko naše zlo. Ale nevzdal sa svojho plánu, nevzdal sa možnosti, ako nás zachrániť. Išiel do toho so všetkými rizikami a urobil všetko pre to, aby Jeho stvorenie nemuselo zahynúť. Skrze Pána Ježiša nám však Boh ukázal aj svoju slávu. Keď Boží Syn na tretí deň vstal z mŕtvych, dokázal, že je Boh a že s Ním prichádza život. Boh nám teda takto prejavuje svoju starostlivosť: leží Mu na srdci náš osud, naša prítomnosť i budúcnosť. Záleží Mu na tom, ako strávime večnosť. Vo svojej večeri, vo svojich daroch – tela a krvi – Pán Ježiš zjavuje budúcu slávu svojho kráľovstva. Dnes totiž môžeme len vo viditeľných znakoch pociťovať Jeho prítomnosť a prijímať Jeho milosť a lásku. No v Božom kráľovstve uvidíme Krista zoči-voči a naše oči uvidia to, po čom dnes iba túžime.
3. Pán Ježiš je skúškou. Boží Syn je skúškou viery. Ak chceme prijať požehnanie z Jeho obete, ak chceme dosiahnuť večný život, ak chceme zažiť Božiu prítomnosť a prijímať Jeho milosť, musíme splniť podmienku viery a prijímania: len ten, kto verí, má večný život a kto je z tohto chleba – teda Ježiša Krista – bude žiť naveky. Pán Ježiš teda spája vieru s prijímaním Jeho darov vo Večeri Pánovej. Nestačí teda iba veriť, treba Kristovu obeť za nás akceptovať, prijímať ju pre seba a uznať, že to za mňa a za moje hriechy sa Boží Syn vydal na smrť. Nestačí však iba prichádzať k Večeri Pánovej, je potrebné vo svojom živote každý deň žiť z tejto Kristovej milosti a lásky Jeho tela a krvi. Je potrebné uplatňovať Kristove princípy, zachovávať Jeho prikázania a vierou riadiť každú oblasť svojho života. Pán Ježiš je teda akýmsi kameňom úrazu: buď v Neho uveríme a dosiahneme večný život, alebo v Neho neuveríme a dosiahneme večné zatratenie. Pán Ježiš nám i v tomto pôstnom čase ponúka dary svojej večere ako vôňu domova, teda ako niečo čo nám má každý deň pripomínať náš skutočný a pravý domov. Telo a krv Ježiša Krista sa ponúkajú každému bez rozdielu. Ponúkajú sa ako nebeský dar od nášho Otca, aby sme boli spasení a zachránení pre večnosť. Chvála a vďaka Mu za to! Amen.
