5. po sv. Trojici – požehnaný požehnaním
Written by radovan on júl 12, 2022 in - No Comments
- po sv. Trojici – 17.7.2022
„… požehnaný požehnaním …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
1.Mojžišova 12, 1 – 4a
1 Hospodin povedal Abrámovi: „Odíď zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a z domu svojho otca do krajiny, ktorú ti ukážem! 2 Urobím z teba veľký národ, požehnám ťa, zvelebím tvoje meno. Buď požehnaním! 3 Požehnám tých, čo teba žehnajú a tých, čo tebe zlorečia, prekľajem. V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme.“ 4 Vtedy Abrám odišiel, ako mu prikázal Hospodin.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Požehnanie. Slovo, ktoré sa v poslednom čase stalo slovom pomerne obľúbeným a často používaným. A to dokonca aj ľuďmi, ktorí nie sú dvakrát nábožní. Slovo „požehnanie“, resp. „požehnaný“ dnes tak môžeme započuť často napríklad pri prianiach. Či už pri vstupe do Nového roka alebo pri narodeninových, či meninových prianiach. Rovnako tak si ľudia zvyknú priať požehnané prežitie sviatkov – či už Vianočných alebo Veľkonočných a pod. Na jednej strane je to určite dobré. Na druhej strane vyvstáva otázka: Rozumieme správne tomu, čo druhým ľuďom prajeme? Čo vlastne požehnanie je? Ako tomu máme rozumieť? Je azda požehnanie niečo, čím disponujeme my, ľudia? A tým pádom ho rozdávame my? Alebo je požehnanie azda iným označením pre pozitívnu energiu?
Predovšetkým je treba hneď na úvod povedať, že požehnanie nie je poistka, ktorá sa vypláca, keď sa udeje nejaká škoda. Požehnanie rovnako tak nie je ani podkova pre šťastie, ktorá nás chráni pred všetkým zlým, či škodlivým, čo by nám mohlo všelijako ublížiť. Vec sa má tak, že keď druhým ľuďom prajeme Božie požehnanie, ide o to, že im na ďalšiu cestu života chceme dať, či zaželať niečo dobré, úspešné, pozitívne. Azda je nám v tejto chvíli jasné, že Božie požehnanie nemáme vo svojej ruke my a rovnako ním ani nedisponujeme. Božie požehnanie je totiž zakaždým darom, ktorý nám dáva samotný Boh a nikto iný. Nikdy to nie je niečo, čo by sme vlastnili my. My, ľudia, požehnanie ako také môžeme druhému človeku iba vyprosiť, popriať, zaželať. Ale to je tak aj všetko, čo môžeme. V každom prípade požehnanie ako také udeľuje iba Boh sám. On požehnaním disponuje a On ho aj „vylieva“.
Bratia a sestry, pokiaľ teda niekomu prajeme Božie, či božské požehnanie, prajeme mu, aby mu Boh sám daroval na ďalší životný úsek dobré veci, ktoré robia náš život šťastným, pokojným, spokojným, naplneným, vyrovnaným či úspešným. A tými vecami / hodnotami môžu byť: zdravie, naplnenie v živote, pokoj, rozvaha, nadhľad, úspech v práci a pod. No súčasne, na základe prečítaných slov kázňového textu, ktorým nám v úvode zaznel, si musíme uvedomiť, že napríklad v prípade patriarchu Abraháma – medzi jeho vydaním sa na cestu do neznámej krajiny a skutočným splnením prísľubu Božieho požehnania sa nejeden raz môže nachádzať dlhá cesta. Cesta, po ktorej Abrahám musel kráčať. Cesta, po ktorej musíme kráčať aj my. Cesta, ktorá v prípade Abraháma nebola vždy len ľahká, pohodlná, bezpečná a ktorá tohto muža viery akoby dokopy nič nestála. Práve opak je pravdou. Stať sa veľkým národom a nadobudnúť veľké meno, pretože práve toto Hospodin Abrahámovi sľubuje – to nie sú fenomény, ktoré sa stanú realitou zo dňa na deň. Pravda je taká, že neraz je potrebná veľká porcia trpezlivosti, viery, poslušnosti a dôvery, kým sa Božie požehnanie v našom živote stane na nás zjavným, viditeľným. Tak sa teda stáva opäť zrejmou tá skutočnosť, že Božím požehnaním my, ako ľudia, nijako nedisponujeme. Naopak! Je to požehnanie prichádzajúce k nám od Boha, nie požehnanie prichádzajúce k nám od ľudí. Počuť to už zo samotného názvu – Božie požehnanie.
Bratia a sestry, pojem „požehnanie“ sa síce z času na čas objavuje aj vo svetskej sfére. Oveľa častejšie a hlavne pravidelne sa však objavuje na pôde a v živote cirkvi. Prvýkrát v živote človeka požehnanie zaznieva pri jeho krste. Sú to slová: Boh Otec, ktorý ťa stvoril; Boh Syn, ktorý ťa vykúpil; Boh Duch Svätý, ktorý ťa posvätil, zdržuj a posilňuj ťa milosťou, aby si v pravej a živej kresťanskej viere dosiahlo večný život a spasenie! Amen.
Neskôr môže mladý človek požehnanie započuť pri svojej konfirmácii. Sú to slová: Milostivý Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista sprevádzaj vás svojim Duchom Svätým, udržiavaj v pravej viere a raz uveď do slávy večného života. Amen. S konfirmáciou, samozrejme, úzko súvisí prijímanie Večere Pánovej, kedy človeku zakaždým zaznievajú kľačiac pri oltári slová požehnania s napomenutím: Viera vaša vás uzdravila. Úmyselne viac nehrešte. Milosť Božia buď s vami! Amen. Opäť neskôr, ako sa život človeka vyvíja, zaznieva požehnanie s napomenutím pri sobáši: Požehnaj vám, Hospodin, zo Siona! Čo Boh spojil, človek nerozlučuj!
My, kňazi, pri svojej ordinácii (vysviacke) z úst aktuálneho biskupa zas počujeme takéto slová požehnania: Bratia moji, sestry moje, choďte a paste vám zverené stádo Božie, nie s nevôľou, ale z dobrej vôle, ako Boh chce; nie pre mrzký zisk, ale ochotne; ani nie, akoby ste panovali nad dedičstvom Božím, ale ako slúžiaci buďte vzorom stádu, a keď sa zjaví Pastier pastierov, vezmete nevädnúci veniec slávy. Amen.
Keď som bol ja v roku 2018 inštalovaný za seniora Gemerského seniorátu, brat biskup mi požehnal týmito slovami: Požehnaj ti Hospodin zo Siona! Bojuj dobrý boj viery, dosahuj večný život, do ktorého si povolaný a pred mnohými svedkami vyznal si dobré vyznanie. Pán žehnaj tvojmu vchádzaniu i vychádzaniu od tohto času až na veky! Amen.
Bratia a sestry, ako neordinovaní funkcionári v cirkevnom zbore, mysliac na dozorcu, zástupcu dozorcu, kurátora, kantora, presbyterov, kostolníkov a pod. niektorí z vás mohli počuť pri tzv. úvode zborových funkcionárov do svojich funkcií tieto slová požehnania, či už z úst miestneho zborového farára alebo seniora, a síce podľa toho, kto bol uvádzaný do funkcie: Milostivý Pán a trojjediný Boh udeľ tomuto vášmu dobrému úmyslu svoju milosť a požehnanie. Ja mocou svojho úradu uvádzam ťa (vás) verejne a slávnostne do hodnosti (dozorcu, zástupcu dozorcu …) cirkevného zboru „XY“ s vrúcnou prosbou, aby sám Hospodin žehnal tvoje (vaše) vchádzanie a vychádzanie odteraz až na veky, a robím to v mene Boha: Otca, Syna i Ducha Svätého. Amen.
Požehnanie rovnako tak zaznieva manželom, ktorí sa dožívajú okrúhlych manželských jubileí: Ja služobník Boží a Kristov, požehnávam vaše jubilujúce manželstvo v mene Boha: Otca, Syna i Ducha Svätého s prosbou: Trojjediný Pán Boh, ktorý vás až doposiaľ zachoval a také dlhé roky opatroval, ochraňuj vás aj naďalej pred každým zlom a pomôž vám ďalej žiť v pokoji podľa Jeho vôle. Jeho milosť a požehnanie buď s vami časne i večne! Amen.
Požehnať však možno aj príbytok, čo sa, žiaľ, medzi evanjelikmi akosi nenosí, pretože nám to zaváňa katolíckymi praktikami. V každom prípade naše bohoslužobná agenda takýto úkon pozná. Dokonca pre neho má aj požehnanie: Požehnávam tento váš príbytok, nech sa pri vás a všetkých, ktorí v ňom budú bývať naplnia slová Písma svätého: Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach. Žehnaj vám trojjediný Boh: Otec, Syn i Duch Svätý! Amen.
Sestry a bratia, požehnanie sa vyslovuje rovnako tak aj nad zosnulým telom nad hrobom. Vtedy z úst kňaza zaznievajú slová: A tak už, Bože Otče, čo si Ty stvoril; Bože Synu, čo si Ty vykúpil; Bože Duchu Svätý, čo si Ty posvätil – to všetko odovzdávame do Tvojich najsvätejších rúk. Tvojmu velebnému menu nech je vzdávaná česť a sláva odteraz až naveky! Amen.
Drahí priatelia, sú požehnania, ktoré nad nami zaznejú iba raz za život, v špeciálnych momentoch nášho žitia. Ako napríklad: pri krste svätom, pri konfirmácii, vo väčšine prípadov aj pri sobáši, či pri spomínanej ordinácii za kňaza alebo pri samotnom pohrebe. Sú však aj požehnania, ktoré zaznievajú pravidelne, nedeľu čo nedeľu a počuli sme ich už nespočetne veľakrát. Jedným z takýchto požehnaní, ktoré zaznievajú na konci každých služieb Božích je aj tzv. Áronovské požehnanie: Pán Boh, požehnaj a ochraňuj vás! Pán Boh, rozjasni svoju tvár nad vami a buď vám milostivý! Pán Boh obráť k vám svoj obličaj a daj vám svoj časný i večný pokoj! Rovnako tak na koniec každej kázne zaznieva tzv. apoštolské požehnanie, ktoré môže mať viacero podôb. Napríklad: Pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude hájiť vaše srdcia a vaše mysle v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi, požehnanom teraz i naveky vekov! Amen. Alebo: Milosť Pána Ježiša Krista a láska Božia a účastenstvo Ducha Svätého nech sú so všetkými vami! Amen. Alebo moje obľúbené: Neprestajne sa modlite, stále sa radujte, za všetko ďakujte a Boh pokoja a lásky nech je so všetkými vami odteraz až naveky vekov! Amen.
Milé sestry a bratia, čo týmto exkurzom cez rôzne požehnania, ktoré na pôde našej cirkvi zaznievajú, vlastne chcem povedať? Chcem povedať najprv to, že požehnanie neraz vnímame iba ako liturgickú formulku, na ktorú sme si zvykli až tak, že jej neraz nevenujeme ani nejakú extra veľkú pozornosť. Pritom každé požehnanie, ktoré nad nami zaznieva treba vnímať ako vydanie sa na ďalšiu cestu nášho pozemského života pod Božím vedením, resp. s Božím sprevádzaním. Je to akoby ďalšia nová šanca pre náš život s Bohom, pre náš vzťah s Bohom. Ďalšia nová šanca pre náš večný život. Zrejme tak nejako požehnanie vnímal aj jeden starček, ktorý mal už hodne rokov, no stále vytrvalo prichádzal na služby Božie, i keď v podstate skoro nič nepočul. Ľuďom, ktorí do chrámu prichádzali spolu s ním a vedeli o jeho veľkých problémoch so sluchom, to nedalo, a tak sa raz spýtali: Dedko, načo vy sem vlastne prichádzate, keď i tak z toho, čo tu zaznieva, nepočujete skoro nič? Starčekova odpoveď všetkých prekvapila: Chodím sem kvôli požehnaniu. Pretože to nikde inde nedostanem.
Drahí priatelia, Božie požehnanie treba tiež vnímať ako jasný dôkaz Božej vernosti pri nás a nad nami. Boh je nám verný, tak ako bol verný aj Abrahámovi. Abrahámovi neostávalo veľa. Len sa spoliehať na túto Božiu vernosť. Na to, že keď Boh raz niečo vyslovil a sľúbil, tak to v správnom čase aj vykoná, zrealizuje a naplní. I keď si dovolím povedať, že v prípade Abraháma to bolo až extrémne dlhé čakanie na splnenie Božieho prísľubu. No v každom prípade o Abrahámovi čítame, že uveril Hospodinovi a On mu to počítal za spravodlivosť. Bratia a sestry, verme aj my! Verme, že i nám je Hospodin verný! A že to, čo nám sľúbil, to nám aj dá, keď v jeho plánoch, zámeroch a úmysloch nastane ten správny, príhodný čas a moment.
Drahý priateľ! Nepozeraj sa preto v tejto chvíli na svoje skúsenosti, ktoré ti možno radia, aby si to s Bohom vzdal, veď zatiaľ sa z tých Božích sľubov v tvojom živote tak či tak nezrealizovalo skoro nič, resp. iba minimum! Namiesto toho dôveruj Božím prísľubom, ktoré sa týkajú teba i tvojej ďalšej etapy na ceste života! On je a ostáva s tebou a pri tebe. Ostáva s tebou a stojí pri tebe v tejto časnosti, aby si raz mohol ty stáť pri Ňom vo večnosti. Vyraz preto aj ty na nové cesty života v dôvere v Božie sľuby, prísľuby či zasľúbenia! Takto sa ty sám staneš skrze svoju vieru v Boha a dôveru v Hospodina požehnaním pre druhých. Amen.
