5. pôstna nedeľa (Smrtná) – Medený had

Written by radovan on mar 16, 2018 in - No Comments

5. pôstna nedeľa (Smrtná) – 18.3.2018 „Medený had“

Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho Ježiša Krista! Amen.

4 Mojžišova 21, 4 – 9

4 Od vrchu Hór šli ďalej smerom k Trstinovému moru, aby obišli územie Edómčanov. Ľud však cestou zmalomyseľnel 5 a reptal proti Bohu a Mojžišovi: Prečo ste nás vyviedli z Egypta? Aby sme pomreli na púšti? Veď tu niet ani chleba, ani vody a tento biedny pokrm sa nám už oškliví. 6 Hospodin poslal na ľud ohnivé hady. Tie štípali ľud a mnohí z Izraela pomreli. 7 Ľudia prichádzali k Mojžišovi a vraveli: Zhrešili sme, keď sme reptali proti Hospodinovi a proti tebe. Pros za nás Hospodina, aby nás zbavil hadov. Mojžiš sa teda modlil za ľud. 8 Hospodin povedal Mojžišovi: Zhotov ohnivého hada a pripevni ho na žrď. Keď sa ktokoľvek z uštipnutých naň pozrie, zostane nažive. 9 Mojžiš teda zhotovil bronzového hada a pripevnil ho na žrď. Keď had niekoho uštipol a uštipnutý pozrel na bronzového hada, zostal nažive.

Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!

Jeden z textov, ktorý nám dnes počas čítania Pašií zaznel, bol aj príbeh o tzv. medenom (resp. ohnivom) hadovi (serafovi). Práve tento príbeh som si vybral, aby som sa nad ním spolu s vami zamyslel. Robím tak preto, nakoľko som presvedčený, že i keď sa udalosti, o ktorých sme v prečítaných slovách počuli, odohrali pred niekoľkými tisícročiami, predsa len sú vysoko aktuálne i pre nás dnes. Majú nám čo povedať. Majú nám čo odovzdať. Majú nás čo naučiť.

Izraelský národ stretávame v nehostinnom prostredí Sinajskej púšte, putujúc z Egypta, zeme otroctva, do Kanaánu, zeme zasľúbenej. Je to putovanie komplikované po každej stránke. Celkom určite to nie je pohodlná prechádzka „ružovou záhradou“, ako to povieme. Celkom určite to nie je nenáročný turistický pochod pre začiatočníkov.  Hospodin sa však o svoj ľud stará najlepšie ako vie. A tak majú Izraelci na každý deň zabezpečené všetko, čo potrebujú pre svoje prežitie. Áno, nie je to žiaden štvorhviezdičkový hotel, predsa však : nemajú ani málo, aby si nezúfali. Nemajú ani veľa, aby nespyšneli. Majú akurát toľko, koľko potrebujú, aby sa naučili Bohu dôverovať, že sa o nich postará zo dňa na deň.

Bratia a sestry, v tomto smere mi Izrael zakaždým pripomína naše vlastné putovanie. Život každého jedného z nás je putovaním v určitom slova zmysle. Je to púť z bodu „A“, ktorým je narodenie, do bodu „B“, ktorým je smrť. To je fyzická podstata nášho putovania. Existuje však aj duchovná podstata tohto putovania životom. Takto i my putujeme zo zeme otroctva do zeme zasľúbenej. Tou zemou otroctva v našom prípade nie je Egypt. Je to náš život, ktorý žijeme v otroctve sebectva, pýchy, strachu, hriechu a nakoniec smrti. Nuž a tou zemou zasľúbenou v našom prípade nie je Kanaán, ale nebeské kráľovstvo, kde Syn Boží pre nás pripravil miesto. Počas tohto putovania sa Pán Boh stará aj o nás, presne tak ako aj o Izraelcov v minulosti. Na každý deň nám dáva svoje dary, tak materiálne, ktoré potrebujeme preto fyzické napredovanie, ako aj duchovné, ktoré potrebujeme pre ten duchovný pochod. A tak z Jeho milosti smieme zakúšať deň čo deň Jeho lásku, odpustenie, milosrdenstvo a súcit. Ale tiež zdravie, rôzne schopnosti a nadania, priateľstvo, rodinu či prácu. To všetko, čo pre nás Pán Boh deň čo deň robí, i nás má viesť k tomu, aby sme Mu dôverovali, boli Mu vďační a vedeli sa na Neho spoľahnúť.

Niečo sa však deje. V našom texte čítame : 4 Od vrchu Hór šli ďalej smerom k Trstinovému moru, aby obišli územie Edómčanov. Na prvé počutie sa jedná o pre nás bezvýznamnú zemepisnú informáciu. No v realite Izraela to znamenalo jedno : Táto obchádzka znamenala vrátiť sa späť odkiaľ prišli a ísť do zasľúbenej zeme inou cestou. Teda ináč povedané : vrátiť sa akoby na začiatok. Začať odznova. To prakticky znamenalo len jedno : Celkový pobyt Izraela na púšti sa týmto predlžil a ľud bol postavený pred novú skúšku. Táto nová skutočnosť neostáva bez negatívnej odozvy. Veď predlženie pobytu na púšti mohlo znamenať len jedno : predlženie útrap a nepohodlia, predlženie akejsi púštnej improvizácie, predlženie uskromňovania sa a ťažkostí s tým spojených.

Svojim spôsobom dokážeme pochopiť nevôľu Izraelcov a ich negatívnu reakciu, ktorá je v našom texte opísaná slovami : Ľud však cestou zmalomyseľnel 5 a reptal proti Bohu a Mojžišovi: Prečo ste nás vyviedli z Egypta? Aby sme pomreli na púšti? Veď tu niet ani chleba, ani vody a tento biedny pokrm sa nám už oškliví. Sympatie voči Bohu i Mojžišovmu vedeniu sa v danej chvíli nachádzajú na bode nula. Ľud je naštvaný a sťažuje sa. Argumentuje tým, že nemajú dostatočnú stravu a to, čo im Boh na každý deň dáva, im už ako sa povie „lezie hore krkom“. Ľud si vo svojom hneve a sklamaní neuvedomuje, čoho sa svojim reptaním a neposlušnosťou dopúšťa. Vôbec akoby im nevadilo, že v Egypte boli otrokmi. Plné brucho v egyptskom zotročení je pre nich v danej chvíli viac ako sloboda na púšti, ako putovanie v ústrety zasľúbenej zemi.

Bratia a sestry, ako veľmi sa v tomto smere i my sami podobáme reptajúcim Izraelcom! Koľkokrát sa i my sťažujeme na Božie vedenie vo svojom živote? Koľkokrát sme i my sami nespokojní s Božím riadením nášho života? Rýchlo prehliadame, čo všetko sme už od Boha dostali a namiesto toho svoju pozornosť sústreďujeme neraz iba na to, čo nám ešte chýba. Čo by sme chceli, ale nedostáva sa  nám toho. Čo všetko si Pán Boh z našich úst musí vypočuť na svoju adresu? Koľko nadávok, sťažností, nespokojnosti a nevďačnosti! Žasneme nad Božou trpezlivosťou, že toto všetko je ochotný z našej strany počúvať a znášať. Žasneme, že to s nami ešte neskoncoval.

Predsa však, drahí priatelia, i keď Božia trpezlivosť, láska, milosť či milosrdenstvo sú obrovské, predsa, ako sa zdá, nie sú neobmedzené. I Božia trpezlivosť má svoje hranice. Náš kázňový text je toho jednoznačnou ilustráciou. I keď sa nám výčitka Izraelcov na adresu Pána Boha javí ako oprávnená a dokážeme ju pochopiť, predsa len Boh to vníma inak. A tak na svoj ľud zosiela trest. Je to trest v podobe púštnych jedovatých hadov, ktorí sa v tejto oblasti dodnes nachádzajú v hojnom počte. Mnohí Izraelci sú nimi poštípaní a zomierajú. Pokánie národa, ktorý si rýchlo uvedomuje, že v tomto smere poriadne prestrelil, žiaľ a ľútosť Izraelcov nad neuváženým obvinením Boha a spochybnením Jeho starostlivosti, ľútosť nad spochybňovaním Mojžišovho správneho vedenia, to všetko Boží hnev nakoniec obmäkčí.

Bratia a sestry, možno sa nám Božie praktiky v tomto smere zdajú príliš kruté. Vyzerá to tak, že Pán Boh so svojim ľudom vôbec nekoná v rukavičkách a nemazná sa s nimi. Zdá sa, že naštvať Pána Boha sa príliš neoplatí. Pravda je však taká, že Hospodin chce svoj ľud počas pobytu na púšti, teda ešte predtým než vstúpia do zasľúbenej zeme, aj niečomu naučiť. Chce ich naučiť predovšetkým Mu dôverovať a spoliehať sa na Neho. Chce Izrael naučiť vďačnosti a poslušnosti. Takáto výchova, aby priniesla požadované ovocie, musí byť niekedy aj prísna. Nie nadarmo v Písme stojí, že koho Pán Boh miluje, toho prísne vychováva. Resp. koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje.

Znie to ako absolútny paradox, ale iba obrusovaním sa dá z diamantu vytvoriť krásny drahokam. My všetci, bratia a sestry, sme v Božích očiach akoby také drahokamy. Naša vysoká hodnota spočíva v tom, že v sebe nosíme Boží obraz. Každý z nás však potrebuje počas života také, povedal by som – obrusovanie, aby tá krása Boha v nás vynikla naplno. Inak to jednoducho nejde. Kto v živote dostane všetko zadarmo, je iba nevďačný a rozmaznaný jedinec, ktorý si nič a nikoho neváži. No Pán Boh si z nás chce vychovať ľudí, ktorí sa vedia  Darcovi poďakovať. Vedia si ctiť svojho Tvorcu. Vedia z Jeho ruky všetko prijať v istote, že „tým, ktorí Boha milujú, všetky veci slúžia na dobro“ – povedané apoštolom Pavlom. Pán Boh v nás nechce mať ufňukancov, ktorí pri prvom probléme či skúške, hneď plačú za Egyptom. Teda v našom prípade – ľutujú, že si s Bohom vôbec niekedy začali, lebo život nejde ako po masle. Život nie vždy sa vyvíja tak, ako sme si naplánovali. Izraelci zrejme čakali, že to pôjde ľahko a bez obetí. Cesta v ústrety slobode však nikdy nie je bez obetí.

Je pravda, bratia a sestry, že Pán Boh túto pohromu uprostred Izraela mohol ukončiť jedným slovom. On si však zvolil iný spôsob. Záchrana je viazaná na splnenie jednej podmienky. 8 Hospodin povedal Mojžišovi: Zhotov ohnivého hada a pripevni ho na žrď. Keď sa ktokoľvek z uštipnutých naň pozrie, zostane nažive. Treba si však uvedomiť, že nie bronzový had vyhotovený Mojžišom ako taký zachraňuje pred smrťou. Je to predovšetkým obrátenie sa k Tomu, ktorý ho nechal zhotoviť. Záchrana pred smrťou je v slovách : Zhrešili sme, keď sme reptali proti Hospodinovi a proti tebe. Záchrana pred smrťou je vo viere v Hospodinove slová zasľúbenia : Keď sa ktokoľvek z uštipnutých naň pozrie, zostane nažive.

Milí priatelia, je azda dobré vedieť, že kresťanská cirkev už od nepamäti tento obraz ohnivého hada vyvýšeného na žrdi vzťahuje na Krista. Tak to napokon interpretuje aj samotný Pán Ježiš, keď v Jánovom evanjeliu 3,14 – 18 čítame : 14 A ako Mojžiš vyzdvihol hada na púšti, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, 15 aby každý, kto v neho verí, mal večný život. 16 Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. 17 Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby ho spasil. 18 Kto verí v neho, nie je odsúdený. Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Božieho Syna. Ukrižovaný Ježiš je teda prirovnaný k hadovi povýšenému na púšti. Nuž a človek, ktorý je smrteľne ranený hriechom, ktorý k Nemu s dôverou hľadí, bude zachránený a nezomrie naveky. Tak ako sa had na púšti stal pre Izraelcov prostriedkom spásy, tak je prostriedkom spásy pre nás ukrižovaný Pán Ježiš.

Bratia a sestry, ani cesta v ústrety duchovnej slobode nie je bez obetí. Tentoktát je však prinesená iba jedna obeť. Táto jedna obeť stačí, pretože je dokonalá. Je to obeť života Božieho Syna. Izraelcov na púšti štípali skutočné hady. Ježiša na kríži golgotskom poštípal iba jeden had – satan. Tak ako to čítame v knihe Genezis 3,15 : 15 Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape hlavu, ty mu však zraníš pätu! Sú to slová, ktoré zaznievajú hadovi – pokušiteľovi z raja, ako trest za to, že zvedením prvých ľudí do hriechu narušil dobrý stvoriteľský plán. Zároveň sú to slová zasľúbenia, ktoré zaznievajú prvým ľuďom. Už vtedy, na začiatku má Boh pripravený plán záchrany! Potomstvo ženy tu predstavuje Kristus. Satan akoby symbolicky Ježišovi zraňuje pätu tým, že Syn Boží zomiera na kríži. Jeho zranenie sa zdá byť smrteľné. No trvá len 3 dni, kým Ježiš leží v hrobe. Po 3 dňoch však svojim vzkriesením a prekonaním moci smrti ten istý Ježiš hadovi drví hlavu, a tým ho definitívne zneškodňuje. Satan síce ešte nie je celkom vyradený z boja. Stále má moc zvádzať národy, pokúšať a robiť mnoho zla v tomto svete. Jeho pád je však neodvratný, nezastaviteľný a konečný.

Drahý priateľ, dnes ráno, i počas týchto bohoslužieb sa pri tebe zastavuje Pán Ježiš. Je pri tebe maximálne blízko, ako sa len dá. Čaká na teba vo svojej obeti, vo svojom tele a krvi, ktoré ti zdarma ponúka vo svojej svätej večeri. Od Neho všetci očakávame pomoc i záchranu. Tento Ježiš sa dnes i tebe osobne prihovára vo svojom slove. Zasahuje ťa ním tak, aby sa ťa to maximálne, ale zároveň aj citlivo dotklo. Dnes smieš počuť, že ani choroba, ani trest, ani smrť nemajú posledné slovo v tvojom živote. To všetko preto, nakoľko Ježiš za toto všetko aj za teba priniesol obeť a zomrel smrťou na kríži. Jeho zmŕtvychvstanie je zárukou i tvojho zmŕtvychvstania. A tak vo viere vzhliadame na vyvýšeného Krista. Jedine skrze Neho sme vykúpení a zachránení.

Kiežby pohľad na kríž, či už v našich chrámoch alebo domácnostiach, alebo na príveskoch našich retiazok prehlboval našu vieru v Božiu lásku v Kristovi a posilňoval našu vieru v Neho. Amen.

48.819538,20.363907